Od vraždy novinára a jeho snúbenice uplynuli tri roky

BRATISLAVA  – V kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej sú po troch rokoch od spáchania skutku právoplatne odsúdení strelec Miroslav Marček a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó. Andruskóvi, ktorý od svojho zadržania v septembri 2018 spolupracoval s vyšetrovateľmi, uložil Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku v decembri 2019 v rámci schvaľovania dohody o vine a treste 15 rokov väzenia.

Marček, ktorý sa k zastreleniu Kuciaka a Kušnírovej priznal až neskôr, bol pôvodne súdený zo zvyškom obžalovaných v procese, ktorý sa začal v januári 2020. Po tom, čo sa aj pred súdom priznal a ten ho opakovane vypočul, bol vyčlenený na samostatné konanie. V apríli 2020 mu nakoniec ŠTS vymeral trest 23 rokov väzenia. Voči tomuto verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý v jeho prípade požadoval trest 25 rokov. Najvyšší súd odvolaniu prokurátora začiatkom decembra minulého roku vyhovel.

Rozhodnutie odvolacieho súdu

V prípade podnikateľa Mariana K., Aleny Zs. a Tomáša Sz. sa čaká na rozhodnutie odvolacieho súdu. Najvyšší súd SR (NS SR) zatiaľ nevytýčil verejné zasadnutie, na ktorom má rozhodnúť o odvolaniach proti rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu z 3. septembra 2020. Súd vtedy Tomášovi Sz. uložil za účasť na vražde trest 25 rokov väzenia. Mariana K. a Alenu Zs. naopak oslobodil. Podľa verdiktu súdu totiž neexistoval na uznanie viny Mariana K. a Aleny Zs. dostatok dôkazov.

Obžaloba v prípade Mariana K. postavila podľa rozsudku vinu na nepriamych dôkazoch. Na ich základe však súd nemohol konštatovať vinu bez pochybností, ktoré by úplne vylučovali iný scenár. Proti rozhodnutiu podala odvolanie prokuratúra ako aj neprávoplatne odsúdený Tomáš Sz. Podľa medializovaných informácií predložil Úrad špeciálnej prokuratúry na NS SR v rámci svojho odvolania aj viaceré nové dôkazy.

Už v deň medializácie násilnej smrti investigatívneho novinára 26. februára 2018 potvrdil vtedajší šéf polície Tibor Gašpar, že skutok pravdepodobne súvisí s Kuciakovou prácou. Vtedajší predseda vlády Robert Fico zároveň vyhlásil odmenu jeden milión eur za informácie, ktoré povedú k dolapeniu páchateľov. Prvotne sa v súvislosti s vraždou novinára hovorilo o Talianoch pôsobiacich v agrobiznise na východnom Slovensku. V tejto súvislosti polícia zadržala pôvodne sedem osôb, neskôr ich však prepustili. Antonina V., ktorého zavraždený novinár spomínal vo svojich textoch, v máji 2018 vydali do Talianska, kde bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť.

V druhej polovici marca 2018 usporiadal Úrad špeciálnej prokuratúry tlačovú besedu, na ktorej dozorový prokurátor skonštatoval, že vzhľadom na zistené skutočnosti bola vražda vykonaná na objednávku. Z vyšetrovacích úkonov podľa neho vyplývalo, že Ján Kuciak a Martina Kušnírová boli zavraždení 21. februára 2018 z krátkej guľovej zbrane kalibru 9 milimetrov.

Apríl 2018: Skončil Gašpar

V apríli 2018 nový predseda vlády Peter Pellegrini, ktorý bol v tom čase aj zastupujúcim ministrom vnútra, oznámil, že vo funkcii k prvému máju končí Prezident Policajného zboru Tibor Gašpar. Ten bol kritizovaný napríklad za to, že dva dni po medializácii smrti Kuciaka hovoril na tlačovej konferencii o osobách podozrivých z drogovej trestnej činnosti, ktoré sa pohybovali v obci Veľká Mača, kde sa skutok stal. Taktiež menil svoje stanoviská k prítomnosti šéfa protikorupčnej jednotky Róberta Krajmera na mieste činu. Odstúpenie Gašpara preto požadovala opozícia a takisto iniciatíva Za slušné Slovensko. Vo funkcii Gašpara nahradil Milan Lučanský. Ten po nástupe do funkcie vyjadri zámer „kvantitatívne a kvalitatívne posilniť“ tím, ktorý vyšetruje dvojnásobnú vraždu.

Výrazný posun vo vyšetrovaní nastal 27. septembra 2018, keď polícia zadržala pôvodne osem osôb. Z tejto skupiny následne zo skutku obvinili tri, konkrétne Tomáša Sz. a Miroslava Marčeka ako vykonávateľov a Zoltána Andruskóa ako sprostredkovateľa. Deň na to zadržali aj Alenu Zs., ktorá bola následne obvinená ako objednávateľka dvojnásobnej vraždy. Na tlačovej besede prvého októbra 2018 orgány činné v trestnom konaní informovali, že na zavraždenú dvojicu strieľal Tomáš Sz., ktorý v minulosti pracoval ako policajt. Bývalý vojak Marček bol podľa pôvodnej verzie pri vražde v úlohe vodiča.

Vzťahy medzi Alenou Zs. a Marianom K.

Po zadržaní Aleny Zs. začali médiá prinášať informácie o jej blízkom vzťahu s podnikateľom Marianom K. Ten už bol v tom čase vo väzbe pre kauzu miliónových zmeniek, ktorých vyplatenie požadoval od Pavla Ruska a TV Markíza. Marian K. bol tiež známy z článkov zavraždeného Kuciaka, pričom sa novinárovi pred smrťou vyhrážal, že bude o ňom zbierať informácie. Denník N. 3. októbra 2018 informoval, že práve Marian K. je podľa jedného z obvinených Zoltána Andruskóa objednávateľom vraždy. Oficiálne bol však podnikateľ obvinený až v marci 2019.

Neskôr sa na verejnosť dostali informácie, že prípad dvojnásobnej vraždy súvisí aj s plánmi na prípravy ďalších vrážd. Ako obeť pripravovaných skutkov bol najskôr v októbri 2018 identifikovaný vtedajší prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky. Neskôr k potenciálnym obetiam pribudli súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka a súčasný špeciálny prokurátor a bývalý dvojnásobný minister a advokát Daniel Lipšic. Alenu Zs. v januári 2019 tiež obvinili z účasti na vražde exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka z roku 2010. Spolu s ňou v tomto prípade stíhali aj Romana O. a Vladimíra M. Všetkým trom nakoniec Špecializovaný trestný súd v decembri 2020 uložil tresty rovnako po 21 rokov väzenia.

Priznanie, kto strieľal

Obžalobu v kauze vraždy Kuciaka nakoniec prokuratúra podala na Špecializovaný trestný súd v októbri 2019. Ešte predtým však Miroslav Marček priznal, že to on a nie Tomáš Sz. strieľal na novinára a jeho partnerku. Polícia po podaní obžaloby informovala, že v rámci vyšetrovania vraždy vykonali 15 výsluchov obvinených, 18 výsluchov poškodených, 280 výsluchov svedkov alebo 55 domových prehliadok. Spis k prípadu mal viac ako 25 000 strán. Vtedajší policajný prezident Milan Lučanský po podaní obžaloby rozpustil vyšetrovací tým, ktorý sa vraždou novinára zaoberal, čo kritizovali napríklad právni zástupcovia pozostalých alebo vtedajší opoziční politici.

Proces na Špecializovanom trestnom súde trval od januára do septembra 2020. Súd pôvodne avizoval vynesenie rozsudku už začiatkom augusta, nakoniec ho však odložil o mesiac. Dôvodom bola potreba pokračovania porady senátu. Do médii vtedy prenikla informácia o tom, že trojčlenný senát sa na rozsudku nevedel dohodnúť.

Symbol pocitu, že bohatí a mocní môžu všetko

Smrť novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa stala symbolom pocitu, ktorý vládol v našej spoločnosti už veľmi dlho – pocitu, že bohatí a mocní môžu všetko a pre nich neplatia rovnaké pravidlá ako pre bežných ľudí.

Namiesto mávnutia rukou, že sa s tým nič nedá robiť, sa však spoločnosť prebudila, čo je možné cítiť ešte aj dodnes, tri roky po vražde. Pre agentúru SITA to povedala Marianna Mrva zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Výrazná časť ľudí sa podľa sociologičky začala zaujímať o procesy a inštitúcie, ktoré predtým verejnosť vnímala len okrajovo, ako napríklad voľbu generálneho prokurátora, či policajného prezidenta.

„A zdá sa, že otázku dôvery verejnosti začali citlivejšie vnímať aj samotné inštitúcie, presvedčiť ľudí o svojej dôveryhodnosti sa však nedá zo dňa na deň. Pozitívne procesy, ktorým sme svedkami v posledných mesiacoch, napríklad že sa polícii rozviazali ruky, alebo prebiehajúca očista súdnictva, však musia ľudia vidieť aj na nižších úrovniach, prípadne opakovane zažiť na vlastnej koži,“ podotkla.

Krajina zranená nespravodlivosťou

Vražda podľa Martina Bútoru z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) ukázala, že žijeme v krajine zranenej nespravodlivosťou, prienikom mafiánskych štruktúr do najvyšších poschodí štátnych orgánov, korupciou a kupovaním moci, brutalitou, vulgárnosťou, aroganciou. Na otázku, čo sa za tri roky od vraždy zmenilo, odpovedal, že sa možno na to pozrieť z troch perspektív.

Po prvé, v dejinách bývajú zlomové udalosti, ktoré ostro nasvietia charakter spoločnosti, v ktorej sa odohrajú. Po druhé, vyvolajú hlbokú túžbu po zásadných zmenách, ktoré sa niekedy, nie vždy, podarí aj uskutočňovať. A keď sa, po tretie, tie zmeny začnú odohrávať, staré štruktúry a vládnuce klany proti nim zbroja, reformátori robia chyby, zvýraznia sa ďalšie problémy a objavia sa nové hrozby.

Celonárodné občianske vzopätie bolo podľa neho dielom najmladšej generácie. Iniciatíva Za slušné Slovensko prebudila z ľahostajnosti a nezáujmu o politiku a veci verejné tisíce mladých ľudí. „Nástup mladšej generácie na scénu sa prejavil aj v komunálnych, prezidentských i európskych voľbách,“ uviedol. Ako doplnil, účastníci desiatok zhromaždení nechceli štátny prevrat, ale obrat smerom k spravodlivej a solidárnej spoločnosti. Voľby priviedli k víťazstvu garnitúru, ktorá podľa neho až na výnimky nemala skúsenosti z vládnutia. Darilo sa jej rozbehnúť zmeny v súdnictve, v polícii či potvrdiť euroatlantickú zahraničnopolitickú orientáciu alebo zdôrazniť ambície v oblasti ekológie.

Nebola však podľa Bútoru pripravená riešiť nakopené problémy Slovenska. Navyše do toho všetkého zasiahla pandémia koronavírusu. „Dôvera k našej vláde upadla, premiérov štýl si vyslúžil kritiku nielen z radov opozície. V niektorých prípadoch sa pod tlakom médií, občianskej spoločnosti i expertov dosahuje náprava. Premiér sám však spätnú väzbu často bagatelizuje a nekoná v duchu demokratickej politickej kultúry. Pozitívom je, že sa do verejného diskusného priestoru a sčasti aj do spolurozhodovania dostali vedci,“ uzavrel.

Tri roky uplynuli…

V kauze vraždy novinára a jeho partnerky sú po troch rokoch od spáchania skutku právoplatne odsúdení strelec Miroslav Marček a sprostredkovateľ Zoltán Andruskó. Andruskóvi, ktorý od svojho zadržania v septembri 2018 spolupracoval s vyšetrovateľmi, uložil Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku v decembri 2019 v rámci schvaľovania dohody o vine a treste trest 15 rokov väzenia.

Marček sa k zastreleniu Kuciaka a Kušnírovej priznal až neskôr, bol pôvodne súdený so zvyškom obžalovaných v procese, ktorý sa začal v januári 2020. Po tom, čo sa aj pred súdom priznal a ten ho opakovane vypočul, bol vyčlenený na samostatné konanie.

V apríli 2020 mu nakoniec ŠTS vymeral trest 23 rokov väzenia. Voči tomuto verdiktu sa odvolal prokurátor, ktorý v jeho prípade požadoval trest 25 rokov. Najvyšší súd odvolaniu prokurátora začiatkom decembra minulého roku vyhovel.