BRATISLAVA – Strana Za ľudí zažíva vnútrostranícku krízu, ktorá je násobená koaličnou krízou. Ak nedôjde k rekonštrukcii vlády, po ktorej členovia Za ľudí otvorene volajú, strane hrozí odchod ďalších jej členov. Pre agentúru SITA to uviedla politologička Lucia Laczkó z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Zo strany Za ľudí a z vládnej koalície nedávno vystúpili dvaja jej členovia – Miroslav Kollár a Tomáš Valášek. Podľa politologičky patrili obaja medzi kľúčové osobnosti strany, keďže stáli pri jej zrode. „Odchod týchto dvoch významných a kompetentných tvárí naznačuje existujúci problém strany, impulzom ktorého bola pravdepodobne už závažná zmena v strane, a to výmena lídra a s tým súvisiaca aj čiastočná zmena štýlu politiky, hodnôt a vnútorného rozdelenia,“ vysvetlila Laczkó. Tieto odchody podľa nej naznačujú existenciu vnútornej nekonzistentnosti Za ľudí, ktorej aktuálne dianie v súvislosti s krízou pandémie nepomáha, naopak, problém ešte viac eskaluje.
Politologička predpokladá, že pretrvávajúce napätie na politickej scéne a nejednotnosť v koalícii môže ovplyvniť aj budúce zloženie samotnej strany Za ľudí, „ktorá už sama vnútorne bojuje s existenciou dvoch krídel“. „Napriek tomu sa ale členovia predsedníctva niekoľkokrát vyjadrili, že strana má ambíciu sa s vážnou situáciou vnútrostranícky vyrovnať a predísť jej možnému rozpadu,“ doplnila.
Laczkó pripomenula, že svoju nespokojnosť s fungovaním koalície priamo vyjadrila aj ďalšia členka strany, poslankyňa Andrea Letanovská či poslanec Ján Benčík, ktorý nie je členom strany, ale je súčasťou jej poslaneckého klubu. „O náznakoch nespokojnosti, respektíve rozdielnosti v názoroch a hodnotách sa vyjadrili aj odídení bývalí členovia strany. Možno predpokladať, že v prípade nevyriešenia vládnej krízy v podobe rekonštrukcie vlády, po ktorej členovia Za ľudí otvorene volajú, hrozí strane odchod ďalších jej členov,“ myslí si politologička.
Veronika Remišová ako predsedníčka strany má podľa vlastných slov v rukách ťažkú úlohu. „Napovedajú tomu aj neurčité a nepriame odpovede jej samotnej, ako aj členov strany, ktorí vnútrostranícku krízu komentujú minimálne, respektíve vôbec. Takéto ,ticho pred búrkou´ môže byť temnou predzvesťou budúcnosti strany,“ odhaduje Laczkó a dodáva že Remišová by ako líderka mala pre stranu vyťažiť zo svojich kolegov maximum. Otázne však podľa nej je, do akej miery preváži vôľa nad frustráciou a nespokojnosťou jej kolegov.