BRATISLAVA – Už viac než rok čelíme novým výzvam, ktoré so sebou priniesla pandémia. V náročnej situácii sa ocitli aj učitelia a učiteľky na celom Slovensku. Po uzatvorení škôl a prechode na dištančné vzdelávanie sa museli promptne prispôsobiť viacerým novým požiadavkám a hľadať vhodné riešenia pre svoje vyučovacie hodiny. Informovala o tom Slovenská akadémia vied (SAV) na svojej stránke.
„Medzinárodný výskum TALIS z roku 2018 pritom ukazuje, že učitelia a učiteľky prežívali značný pracovný stres aj pred príchodom pandémie. Pri príležitosti Dňa učiteľov ponúkli vedci z Centra spoločenských a psychologických vied SAV (CSPV SAV) rady, ako zvládnuť pracovný stres.“
Vedci zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV realizovali v októbri 2020 prieskum zameraný na mieru stresu učiteliek a učiteľov spojenú s rôznymi aspektami ich práce. „Výsledky nášho zberu dát, ktorého sa zúčastnilo 489 učiteľov a učiteliek základných škôl naznačujú, že intenzita pracovného stresu sa následkom pandémie zvýšila. V porovnaní s výsledkami prieskumu TALIS z roku 2018 hlásil väčší podiel učiteľov a učiteliek vyšší celkový stres v práci a tiež jeho výraznejší vplyv na ich fyzické a mentálne zdravie,“ vysvetlil Alexander Loziak z Centra spoločenských a psychologických vied SAV.
Učitelia medzi najstresujúcejšími faktormi najčastejšie uvádzali administratívnu prácu a držanie kroku s neustále sa meniacimi požiadavkami. Pracovný stres je pritom asociovaný s nižšou mierou životnej spokojnosti, optimizmu či pozitívnych vzťahov s ostatnými. „Nenechajme si nahovoriť, že práca, povinnosti alebo spokojnosť ostatných sú dôležitejšie ako naša psychická pohoda. Mentálne zdravie si vyžaduje pravidelnú starostlivosť,“ zdôrazňuje psychológ a predstavuje osem stratégií pre zachovanie psychickej pohody ktoré môžu byť aplikované aj pre iné zamestnania ako učiteľské.
Osem stratégií:
1. Monitorujte svoj stres
Prvým krokom k zvládnutiu záťaže je identifikovať, čo túto záťaž spôsobuje. Opýtajte sa samých seba: Kedy prežívam najväčší stres? Sledujte svoje telesné reakcie (búšenie srdca či bolesť hlavy) a tiež emocionálne reakcie (pocity hnevu, úzkosti či frustrácie). Pouvažujte nad tým, či je stres skutočne spôsobený prácou alebo inými faktormi vo vašom živote. Keď je zapríčinený prácou, identifikujte, ktoré situácie sú pre vás obzvlášť náročné. Keď ste prišli na to, čo vás zaťažuje, môžete začať s plánom zvládania.
2. Vyhraďte si čas na zvládanie príčin stresu
Ďalším krokom je vyhradenie si presne stanoveného času, ktorý budete venovať riešeniu identifikovaných stresujúcich situácií. Ak je pre vás napríklad problémom technické zabezpečenie vyučovania, určitú časť dňa venujte vzdelávaniu sa v používaní potrebných programov. Presne vyhradený čas vám poskytne pocit kontroly, ktorý zníži pocity stresu. Ak zdroj vášho stresu nedokážete aktívne zlepšiť a nemôžete ho ovplyvniť, je potrebné zamerať sa na ďalšie stratégie v našom zozname.
3. Sústreďte sa na to, čo môžete ovplyvniť (a akceptujte to, čo nemôžete)
Vytvorenie zoznamu problémov, ktoré môžete a nemôžete ovplyvniť, vám môže priniesť isté zmierenie a pocit pokoja. Nie všetky aspekty nášho života sú však výhradne v našich rukách. Zmierenie sa s tým, čo nie je možné zmeniť, uvoľní energiu, ktorú môžeme využiť zmysluplnejším spôsobom. Ako povedal budhistický učiteľ Timber Hawkeye: „Nemôžete upokojiť búrku… tak sa o to ani nesnažte. Môžete však upokojiť seba. Búrka pominie aj sama.“
4. Stanovte si realistické ciele
Ako učiteľ musíte v priebehu dňa zvládať množstvo úloh. Dlhý zoznam povinností môže vytvárať obavy či tieto povinnosti dokončíte na čas. Ak sa takéto obavy objavujú často a máte pocit, že aj napriek plnému úsiliu úlohy neplníte dostatočne dobre, možno by ste mali prehodnotiť svoje ciele. Stanovte si realistické ciele, s realistickejšími termínmi. Necíťte sa zle alebo previnilo, ak musíte zmeniť svoje ciele pre novú nečakanú udalosť.
5. Prerušte negativitu
Negatívne emócie pramenia najmä z negatívnych myšlienok. Najúspešnejší terapeutický prístup, ktorý bol doteraz vytvorený (kognitívno-behaviorálny prístup), lieči naše emócie pomocou zmeny myšlienkových vzorcov. Negatívne, deštruktívne myšlienkové vzorce nahrádza pozitívnymi, konštruktívnymi myšlienkami. Ako znie známy Ghándiho citát: „Nenechám nikoho kráčať mojou mysľou špinavými nohami.“ Nanešťastie, často sme to my sami so ´špinavými nohami´ a negatívnymi myšlienkami. V tomto prípade je užitočné sledovať vlastnú myseľ. Keď spozorujeme, že sa príliš dlho zaoberá niečím, čo nám neprospieva, najjednoduchším zásahom je presmerovať svoju pozornosť na niečo iné. Otvorte si napríklad knihu alebo spravte čokoľvek iné, čo zmení súčasné myšlienky a pretrhne niť negativity.
6. Pozrite sa na stres z iného uhla
Keď veríte, že stres poškodzuje, máte pravdu. Keď veríte, že stres povzbudzuje, máte tiež pravdu. Takto by sa dal zhrnúť výskum psychologičky Alie Crum, ktorá sa zaoberá takzvaným ´nastavením mysle voči stresu´. Je skutočne pozoruhodné, čo všetko dokáže naše vlastné presvedčenie. Ak vnímame stres ako nášho priateľa, aj náš organizmus v záťažovej situácii produkuje prospešné hormóny a napomáha nám všetko zvládnuť. Skúste aj vy aplikovať tento prístup a osvojte si heslo: stres je reakcia tela, ktorá mi pomáha prekonať aj tie najťažšie výzvy.
7. Vyhraďte si čas na aktivity, ktoré prospievajú mentálnemu zdraviu
Niekedy stačí na redukciu stresu zaradiť do svojho denného režimu vhodné aktivity. Psychickú pohodu výrazne napomáha udržiavať napríklad aj chôdza v prírode. Ďalšou užitočnou aktivitou je písanie denníka, v ktorom sa zameriavame na veci, za ktoré sme vďační. Kombinácia pravidelnej prechádzky v prírode a vedenie ´denníka vďačnosti´, sa v dlhodobom horizonte môže citeľne odzrkadliť na našom mentálnom zdraví.
8. Požiadajte o radu kolegu alebo kolegyňu
Vaši kolegovia možno prechádzajú alebo si prešli podobnými ťažkosťami a mohli by vám poskytnúť cennú radu. Výmena nápadov medzi kolegami je tiež skvelým spôsobom, ako budovať vzťahy a zdravé, bezpečné pracovné prostredie. Možno budete prekvapení, ako názor skúsenejších či mladších kolegov dokáže zmeniť perspektívu.
Zdroj: SAV