BRATISLAVA – Priemerný dlh slovenských dlžníkov sa mierne znížil. Zatiaľ čo v roku 2019 išlo v priemere o 2 700 eur, v minulom roku sa stredná výška záväzku slovenských dlžníkov znížila na 2 500 eur. Pokles výšky záväzkov slovenských dlžníkov ukazujú analýzy spoločnosti Kruk Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov.
Najviac Slovákov s dlhmi pochádza z Košického a Nitrianskeho kraja, ide o 16 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom 2 300 eur, resp. 2 400 eur v Nitrianskom kraji. Nasleduje Banskobystrický kraj s 15 % dlžníkov a priemerným dlhom 2 400 eur. Z Bratislavského kraja pochádza síce len necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší, a to bezmála 3 100 eur. Len o niečo menej, takmer 2 800 eur, dlžia obyvatelia Trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza necelých 9 % dlžníkov. Najmenej dlžníkov má Žilinský kraj.
„Napriek ťažkostiam, do ktorých sa veľa rodín v minulom roku dostalo pod vplyvom koronavírusovej pandémie, vidíme pozitívny trend pozvoľného znižovania zadlženosti,“ hovorí generálna riaditeľka spoločnosti Kruk Jaroslava Palendalová. Zároveň doplnila, že ľudia začali viac šetriť. Slováci majú finančné záväzky predovšetkým v produktívnom veku. Takmer 29 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh predstavuje necelých 2 700 eur.
Z analýzy tiež vyplýva, že viac než polovica dlžníkov svoje záväzky ešte ani nezačala splácať. „Aj keď dlžník z nejakého dôvodu nemôže aktuálne splácať, je nutné, aby kontaktoval veriteľa, vysvetlil mu situáciu a spoločne našli postup, ako ju budú riešiť. Súčasne opakovane narážame na kumuláciu dlhov, takmer desatina dlžníkov má viac než jeden dlh,“ dodáva Palendalová.