BRATISLAVA – Na boj proti korupcii a praniu špinavých peňazí, bezpečnosť a ochranu obyvateľov chce Ministerstvo financií SR (MF SR) vynaložiť 223,7 miliónov eur. Vyplýva to z Plánu obnovy a odolnosti, ktorý rezort financií zverejnil na stránke Slov-lex.sk. Presne 200 miliónov eur pôjde z európskeho Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), 15 miliónov z Národnej implementačnej a koordinačnej jednotky, dva milióny z fondu AMIF a 6,7 milióna eur chce Slovensko poskytnúť zo štátneho rozpočtu.
Boj s korupciou chce rezort financií zefektívniť prioritizovaním finančného vyšetrovania. Implementovať by sa mala aj nová legislatíva k nástrojom, ktoré zefektívnia systém zaisťovania majetku a odhaľovania korupcie a finančných trestných činov. Ide o legislatívu k zriadeniu Centrálneho registra účtov či novú koncepciu preukazovania majetku. Investície pomôžu aj k úplnému technickému dovybaveniu Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Reorganizáciou by mala vzniknúť Národná centrála osobitných druhov kriminality (NCODK) spolu s regionálnymi pracoviskami a útvar analytickej činnosti Národnej kriminálnej agentúry. Investície materiálne aj odborne podporia systém finančného vyšetrovania polície.
Cieľom reforiem je aj modernizovať a budovať odborné kapacity policajného zboru. „S cieľom zefektívnenia odhaľovania a vyšetrovania trestnej činnosti sa organizačnými zmenami presunú odborné kapacity na útvary špecializujúce sa na environmentálnu kriminalitu, kriminálne analýzy a získavanie forenzných dôkazov. Nové útvary vytvoria synergiu s novovznikajúcimi útvarmi finančného vyšetrovania,“ uviedlo ministerstvo v dokumente. Vyškoliť by preto chceli 200 policajtov na problematiku environmentálnej kriminality, 60 policajtov na kriminálnu analýzu a 50 policajtov pre služby kriminalistickej techniky.
V rámci tejto reformy by sa mala podporiť napríklad aj automatizácia systémov na porušenie pravidiel cestnej premávky či nový informačný systém pre evidenciu cudzincov. MF SR počíta aj s obnovou vozového parku a budov polície.
Plán obnovy má tiež za cieľ optimalizovať riadenie krízových situácií. „Cieľom je zefektívnenie zásahov a ochrany života, zdravia a majetku prostredníctvom optimalizácie riadenia krízových situácií vzhľadom na zvyšujúci sa počet krízových situácií (COVID 19, zmeny klímy a iné hrozby veľkého rozsahu),” uviedol rezort financií v dokumente. Zjednotia sa aj spoločné postupy pri riešení mimoriadnych udalostí a v priestore sa optimálne rozmiestnia záchranné sily a prostriedky tak, aby zodpovedali aktuálnym potrebám.
Prostredníctvom európskych peňazí by sa malo napríklad skvalitniť operačné riadenie záchranných zložiek Integrovaného záchranného systému alebo by sa mali modernizovať hasičské stanice. Vybudovať by sa mala aj sieť Integrovaných bezpečnostných centier, ktoré umožnia lepšiu akcieschopnosť záchranných zložiek.
Vytvoriť by chceli aj Národnú implementačnú a koordinačnú autoritu (NIKA), ktorá bude koordinačným, finančným a implementačným orgánom pre mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. NIKA bude zároveň na národnej úrovni kontaktným bodom pre komunikáciu s Európskou komisiou pre Plán obnovy a odolnosti SR.