Site icon GLOBALNEWS.SK

Top osem mýtov zo sveta elektromobility. Aká je realita?

  • GLOBAL NEWS
    • Andy Palmer

    Andy Palmer

    BRATISLAVA – Prinášame vám pohľad Andyho Palmera. Dozviete sa aj:

    Aj napriek tomu, že elektromobilita je tu už storočia, stále je pre nás pomerne kontroverznou, a aktuálne aj veľmi diskutovanou, témou. Je preto logické, že ľudia majú väčšiu tendenciu uveriť nezmyslom, ktoré okolo seba dookola počúvajú. V automobilovom priemysle sa pohybujem viac ako 41 rokov, stál som pri zrode jedného z najpredávanejších elektromobilov na svete, ale aj značky „super áut“ známych z bondoviek. Aj napriek tomu ma tieto mýty vedia ešte stále prekvapiť. Netreba však pred nimi zatvárať oči. Poďme o nich radšej diskutovať. Čo sú, podľa mňa, tie najväčšie mýty zo sveta elektromobility? K tejto téme sme s Otom Pisoňom diskutovali už aj v 2. diele projektu BATTERYacademy. Rád by som to však zhrnul aj tu.

    Jasné, elektromobily nemajú nulový obsah uhlíka, keďže sa používa pri výrobe auta. Tu argumentovať nebudem. Avšak čo je podstatné, obsah uhlíka z výfuku elektromobilu nulový je. Elektromobil nie je všeliekom a nikto by ho tak nemal vnímať. To by som si nedovolil tvrdiť. Avšak pozrime sa na elektromobilitu inak. Z hľadiska CO₂ predstavuje obrovský „zelený krok“ smerom vpred, keďže môže zlepšiť ovzdušie v mestách. Nemyslíte, že je to dostatočne dobrý dôvod na to, aby sme sa tomu venovali? Tiež by som rád podotkol, že elektromobil produkuje podstatne menej CO₂ nielen v porovnaní so spaľovákmi, ale aj hybridmi. Jednoducho, elektromobil nevytvára žiadne emisie. Čo by som ešte dodal? Ak odstránime emisie z výfukov, automaticky začneme dýchať zdravší vzduch. Podstatný je, samozrejme, aj energetický mix krajín, ktorý je aj na Slovensku pre elektromobilitu ideálny, keďže je nízkouhlíkový. V preklade to znamená, že elektromobil jazdený na SR s batériami vyrobenými na Slovensku by mal mať až o 74 % nižšiu uhlíkovú stopu ako spaľovák.

    Na elektromobilitu by sme mali pozerať 2 spôsobmi. Prvý je logický: ide o novú technológiu, a tie sú na začiatku vždy drahšie. Po rozbehnutí hromadnej výroby však zlacnejú. V zásade ide o Moorov zákon. Po druhé sú to celkové náklady vychádzajúce z vlastníctva. Batériu v elektromobile by som prirovnal k bezodnej palivovej nádrži. Teraz si to porovnajte: náklad nabíjania batérie vs. tankovania benzínu. A zarátajte to do celkových nákladov. Pri aute strednej triedy s priemernou spotrebou 7,3 l/100 km nás benzín stojí cca 9,3 eur/100 km. Pri elektromobile strednej triedy máme spotrebu 20 kWh/100 km. Jeho nabíjanie nás stojí cca 2,8 eur. Ak najazdíme ročne 15 000 km, ušetríme 990 eur len na palive. Po ďalšie, elektromobily majú cca o 60 % nižšie náklady na údržbu ako spaľováky. To nám ušetrí ďalších 210 eur ročne. Zároveň, Slovensko má na elektromobily nižšie registračné poplatky, poistenie aj dane. To by nám ušetrilo ďalších cca 200 eur ročne. A nezabúdajme ani na dotácie. VÝSLEDOK? Ak by sme vymenili bežné auto za elektromobil, ušetríme cca 1 400 eur ročne

    Dám vám otázku. Myslíte si, že toto riziko je väčšie pri elektromobiloch ako spaľovákoch či hybridoch? Ak ste odpovedali áno, rád by som to uviedol na správnu mieru. Výbušná látka sa nachádza na palube všetkých áut, a to bez rozdielu. Samozrejme, obavy súvisiace s bezpečnosťou tu budú vždy. Výrobcovia však robia všetko preto, aby sa tzv. tepelným nehodám vyhli. Aj u batérií sa tepelnému úniku snažíme predísť. Pri ich vývoji ho simulujeme a robíme klincové testy, kde v podstate zatĺkame klinec do batérií, čím zvýšime teplo. To musíme vo finálne ovládať tak, aby v aute nevznikol požiar. Štandardy využívané v spaľovákoch a elektromobiloch sú v podstate rovnaké a auto, nech je akékoľvek, by sa nemalo za žiadnych okolností vznietiť. Som si teda istý, že elektromobil je minimálne tak bezpečný ako iné autá.

    Keď sme vyvíjali Nissan Leaf, veľa sme o tom diskutovali. Nad 15 – 20 km/h sú dominantným zdrojom hluku práve pneumatiky. Myslím si teda, že tu nie je potrebné nič vysvetľovať, keďže každému musí byť jasné, že tie sú súčasťou každého vozidla. A to bez rozdielu! Pri vyšších rýchlostiach teda nie je čo riešiť. Rád by som však podotkol aj to, že vo väčšine miest vo svete legislatíva vyžaduje, aby autá mali nejakú formu upozornenia pre cyklistov či ľudí s horším sluchom. A vlastne je to zábava. Ako výrobca vozidiel totiž vždy hľadáte niečo, čo dá identitu vašej značke. A keďže väčšina áut má štandardne znejúci motor, elektromobily si môžu svojim zvukom vytvoriť akýsi „rozpoznateľný rukopis“.

    Často počúvame, že kapacita batérie sa líši v závislosti od počasia. Aká je pravda? Áno, batériové autá sa s extrémnym počasím nekamarátia, s tým sa musíme vyrovnať. Avšak pozor! S extrémnym počasím sa nekamarátia ani iné typy áut. Zároveň, v prípade elektromobilu ide skôr o to, aká je naša interakcia s autom. Nejde teda primárne o samotnú batériu a elektromobil má, oproti iným autám, veľkú výhodu. Môžete ho totiž vykurovať aj vtedy, keď v ňom nie ste. Ak nastavíte svoj elektromobil na vyhrievanie alebo chladenie pol hodiny predtým, ako doň nastúpite a je stále pripojený k zdroju elektriky, nevyužíva žiadnu energiu z batérie. Potom nasadnete do auta a aj pri -20 °C vám v ňom bude teplo.

    Batérie majú 3 životy. Prvý prežije batéria v aute, pričom jej životnosť sa môže rovnať životnosti auta. A kľudne môže byť aj dlhšia. V druhom živote môže byť stále užitočná, keďže má ešte 70 – 80 % kapacity. Využiteľná je tak napr. na veterných farmách ako úschovňa elektriny či zásobník elektrického prúdu v domácnosti. Poďme však k  tretiemu životu, kedy môžete batérie podrviť, čiže recyklovať. Získate tak prach, ktorý využijete na výrobu ďalších batérií, čím sa stanú súčasťou obehového hospodárstva krajiny. A myslím si, že je to jedna z najzaujímavejších oblastí, ktorým sa venuje aj slovenský InoBat v rámci svojej divízie InoBat Recycling. Vďaka nej budeme nielen eliminujeme ťažbu najkritickejších neobnoviteľných zdrojov, ale budeme schopní docieliť 95-percentnú mieru spätného získavania týchto kovov, zníženie výrobných nákladov o 35 % a produkcie CO₂ o 20 %.

    Mali by sme sa pripravovať na výpadky prúdu? Ja si to nemyslím. Áno, nepochybne treba zabezpečiť, aby boli siete vyvážené. Avšak nezabúdajme na to, že autá sa nabíjajú v noci a vybíjajú cez deň. Tento mýtus by som však rád vyvrátil príkladom zo svojho života. Keď sme vyvíjali a spustili predaj Nissanu Leaf v Japonsku, krajinu zasiahlo masívne zemetrasenie a tsunami. Vtedy došlo aj k poškodeniu jadrovej elektrárne vo Fukušime, a mnohé ďalšie elektrárne boli odstavené. V nemocniciach tak kvôli výpadkom prúdu zomieralo obrovské množstvo ľudí. V laboratóriách sme mali v tom čase koncept „Leaf to Home“, čo nám umožnilo zásobiť nemocnice elektrickou energiou. A teda aj zachraňovať životy. Nad autom sme sa preto začali zamýšľať ako nad zásobníkom elektrickej energie, ktoré dokáže energiu vracať späť do siete v čase, keď je to potrebné. Práve vďaka elektromobilom už nebudeme musieť budovať ďalšie jadrové elektrárne. Postačí, ak energetický systém „ušijeme“ na mieru a zabezpečíme to, že zo systému nebudeme len brať, ale aj vracať.

    Chápem. Väčšina z nás vlastní osobné autá, preto máme tendenciu nazerať na elektromobilitu z tohto uhla pohľadu. Nie je to však len o nich. Elektromobilita napreduje aj v iných oblastiach, ako sú kolobežky, bicykle, skútre, autobusy, taxíky, nákladná či letecká doprava. Zároveň, k e-mobilite sa vo veľkej miere uberá aj preprava jedál či rôznych iných zásielok. Toto je cesta, ktorou treba ísť. Rád by som sa však pristavil hlavne pri lodnej doprave. A teraz si držte klobúky! Ak sa nemýlim, 13 – 15 lodí vypustí do ovzdušia viac siričitanov ako všetky autá sveta dohromady! Kam tým mierim? Riešenie emisií práve z lodnej dopravy bude mať obrovský dopad na kvalitu ovzdušia a úroveň CO₂.

    Akoby som to celé uzavrel? Venujme pozornosť batériám. Tie totiž potrebujeme, a aj v budúcnosti budeme potrebovať, úplne všade: či máte hybridné vozidlo, auto so syntetickým palivom, či uskladňujete energiu z palivových článkov alebo zdroja elektrickej energie. Batérie sú všade a naše životy aj spôsob pohybu sa budú meniť. Práve v oblasti výskumu, vývoja a výroby batérií musíme napredovať, čo je pre mňa aj pridanou hodnotou spoločnosti InoBat, ku ktorej som sa rozhodol pridať. Verím, že dlhodobé ciele, ktoré majú obrovskú pridanú hodnotu pre spoločnosť, sa nám podarí naplniť.

    Ukážkovým príkladom je napríklad projekt BATTERYacademy, ktorý vznikol z dôvodu edukácie o elektrických vozidlách a batériách. A to je skvelé! Práve takto môžeme predchádzať zbytočným dezinformáciám v tejto oblasti. Musíme si uvedomiť, že automobilový priemysel dnes prechádza najväčšími zmenami od doby, kedy sme vymenili kone za autá. Preto je nevyhnutné rozprávať aj o týchto mýtoch. Preto som veľmi rád, že v rámci projektu som mohol aj ja zohrať svoju úlohu pri vzdelávaní verejnosti a dúfam, že pre ľudí bude prínosom.

     

    Exit mobile version