BRATISLAVA – Sny Abigail Westcottovej sa rozplynuli, keď jej zomrel otec a vysvitlo, že jej rodičia neboli legálne zosobášení. Ale teraz, o šesť rokov neskôr, si vychutnáva nezávislosť, ktorú jej zabezpečuje postavenie bohatej slobodnej ženy. Dokonca je taká sebavedomá, že bez váhania vyhreší sluhu, čo sa v prítomnosti dám opovážil rúbať drevo do pol pása nahý.
Ibaže ten muž nie je nijaký sluha. Je to podplukovník Gilbert Bennington, dôstojník, ktorý sprevádzal jej raneného brata Harryho domov po vojnách s Napoleonom. Gil prišiel do Hinsfordského sídla, aby svojmu priateľovi pomohol pri zotavovaní, a nepáči sa mu, keď sa k nemu správajú povýšene – najmä preto, lebo nemá urodzený pôvod.
Mary Baloghová
Aj keď spočiatku Gil a Abigail stelesňujú jeden pre druhého vlastnosti, ktorými najväčšmi opovrhujú, zakrátko zistia, aký mylný môže byť prvý dojem. Pretože za fasádou kedysi vznešenej dámy a muža prostého pôvodu sa skrývajú dvaja ľudia, ktorí chápu, čo je skutočná česť, a že iba vďaka nej môže človek nájsť pravú lásku.
Keď príde láska nás opäť zavedie do rodiny Westcottovcov, ktorých história sa začala písať začiatkom 18.storočia. Abigail je silná hrdinka, ale aj súcitná a ústretová. Učí sa vážiť si hodnoty, samotnú česť a objavuje skutočný význam lásky. Je to nežná, zábavná, miestami uštipačná romanca, ktorú si fanúšičky regentskej série vychutnajú do poslednej strany.
Začítajte sa do novinky Keď príde láska:
Aspoň v Anglicku. Prešlo dvadsať mesiacov od jeho posledného krátkeho pobytu vo vlasti po bitke pri Waterloo v roku 1815. A teraz je nazad.
Keď podplukovník Gilbert Bennington, pre priateľov a známych Gil, vystúpil v Doveri z lode po nočnej plavbe z Calais, cítil iba únavu, podráždenie a neblahú predtuchu, že návrat domov mu neprinesie šťastie na večné veky.
Pri pohľade na elegantný koč s vojvodským erbom na dverách urobil grimasu. Koč očividne čakal naňho. Alebo skôr čakal na Averyho Archera, vojvodu Netherbyho, jedného z troch jeho spolucestujúcich. Gil by si bol radšej najal ľahký koč, no mohol si myslieť, že jeho milosť sa neuspokojí len tak s hocičím, iba s honosnou nádherou.
A nechtiac musel uznať, že tento dopravný prostriedok bude lepší než najatý koč, lebo jeho ďalší spoločník Harry bol od únavy až popolavý.
Gil neplánoval cestovať s tromi spoločníkmi. V nedávnej minulosti strávil rok na Ostrove svätej Heleny ako súčasť posádky, ktorá strážila Napoleona počas jeho druhého exilu. Keď sa odtiaľ vracal loďou smerujúcou do Francúzska, nie do Anglicka z jednoduchého dôvodu — bola to prvá loď, ktorá smerovala z ostrova, keď sa mu skončila vojenská služba, vybral sa do Paríža. A tam sa náhodou dozvedel, že jeho starý priateľ a spolubojovník major Harry Westcott, o ktorom si myslel, že padol pri Waterloo, sa zotavuje zo zranení v zariadení pre vojenských dôstojníkov. Gil ho naposledy videl po tej bitke a zranenia vyzerali smrteľné. Ale Harry napriek všetkému prežil, i keď len tak-tak. A po pol druha roku túžil vrátiť sa domov, hoci lekári mu takú namáhavú cestu neodporúčali.
Ešte vždy sa celkom nezotavil.
Gil sa ponúkol, že ho bude sprevádzať, a Harry využil príležitosť. Pozval Gila, aby ho navštívil, keď sa vrátia domov, a Gil pozvanie prijal. Túžil byť v Anglicku. Potreboval tam byť. Ale váhal s návratom do svojho domu.
Najprv musí niečo vybaviť.
No v poslednej chvíli prišli do Paríža dvaja Harryho príbuzní, aby ho sprevádzali na ceste domov. A hoci Harry bol len nelegitímny člen rodiny, jeho príbuzní boli vplyvní muži. Aristokrati. Jedným z nich bol Avery Archer, kedysi Harryho poručník — prv než vyšlo najavo, že je nemanželský syn — a teraz bol jeho švagrom. Druhým bol Alexander Westcott, gróf Riverdale, hlava rodiny a nositeľ titulu, ktorý kedysi patril Harrymu — takisto predtým, než vyšlo najavo, že je nemanželský syn.
Gil pochopil, že v tej rodine je to dosť zložité. Harry o nej nikdy veľmi nerozprával. Cestovali spolu v štvorici, hoci Gil sa pokúšal z toho vyvliecť. Necítil sa dobre v aristokratickej spoločnosti.
Mal vysokú vojenskú hodnosť, no v skutočnosti neznamenal nič. Spodina spoločnosti, ak to má povedať po lopate, a bol rovnako nemanželský syn ako Harry. Ale Harry ho prosil, aby ho sprevádzal, a tak Gil šiel s nimi.
Jeho priateľ ho bude potrebovať, keď ho príbuzní privedú domov a vrátia sa k svojim rodinám.
„Ach,“ vzdychol vojvoda Netherby a pozrel na svoj koč s lorňonom v ruke. „Pastva pre oči! Koľko si stavil na to, že môj koč nepríde, Harry?“
„Ako si možno spomínaš, ani groš,“ odvetil Harry.
„Tvojho kočiša by to stálo život, alebo aspoň živobytie, keby meškal.“
Milan Buno, knižný publicista