BRATISLAVA – Znižuje sa vek ľudí, ktorí majú problémy s chrbticou a počet pacientov do tridsiatky pribúda. Prevencia môže odhaliť problémy skôr, ako sa objavia prvé príznaky.
S bolesťami krku či chrbtice sa stretáva čoraz väčšie percento populácie, vrátane detí a seniorov. V puberte je to už pomerne častý fenomén. Vplyv na to má aj pandémia. „Deti sú aj vďaka covidu zatvorené doma. Telesná výchova a ďalšie krúžky sú obmedzené, poprípade boli dlhšie obdobie úplne zakázané,“ hovorí fyzioterapeutka Katarína Hanuliaková.
Školský systém chrbtici nepomáha
Deti majú vo väčšine ročníkov iba dve hodiny telesnej výchovy týždenne. „To je strašne málo. Mali by mať minimálne hodinu aktívneho pohybu denne,“ vysvetľuje fyzioterapeutka. Upozorňuje tiež, že deti vyrastajú s mobilnými telefónmi v rukách. „Skláňajú sa k malým obrazovkám, hlavy majú priam „zavesené“ a ohýbače zápästia a prstov preťažené z ťukania do mobilov.“ Fyzioterapeut by mal deti sprevádzať už od ranného veku. „Dôležitými míľnikmi sú v detskom veku obdobie troch, šiestich, deviatich a dvanástich mesiacoch. V škôlkarskom veku sú to dva roky a päť rokov.“ Hanuliaková tiež odporúča skontrolovať dieťa po prvom roku strávenom v škole, pretože sa mení pomer pohybu a statickej záťaži v sede. Následné kontroly by mali byť okolo desiateho roku a potom v puberte, keď dieťa rýchlo vyrastie.
Sedavé zamestnanie je fenoménom
Podľa odborníkov tvorí súčasnú spoločnosť generácia usedených ľudí, ktorá sa nedostatočne a nekvalitne hýbe. Marián Čaniga z Centra zdravého sedenia a zástupca spoločnosti Modesk vysvetľuje, že správnym sedením vieme predchádzať viacerým problémom spojených s chrbticou.
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash
„Ešte stále nevedia ľudia správne sedieť. Nohy by ste mali mať priamo položené na zemi a spolu s rukami by mali byť v 90 stupňovom uhle.“ Podľa odborníka z Centra zdravého sedenia, by sme nemali zabúdať na pravidelné pauzy. „Pri sedení je najviac preťažená krčná a hrudná chrbtica. Raz za čas sa postavte a prejdite sa, ideálne je každú pol hodinu. Čím dlhšie sedíte napríklad v práci, máte sklon k tomu, že sa uložíte do nesprávnej polohy.“ Zároveň Hanuliaková dodáva, že kľúčový je pohyb, na ktorý by sme nemali zabúdať. „Počas dňa je dôležité meniť polohy. Do každodenného rozvrhu by ste mali zaradiť chôdzu, aspoň 10 000 krokov. Ideálne je si zvoliť aj nejaký aktívny dynamický voľnočasový koníček.“
Dôležitá je aj vzdialenosť od obrazovky počítača. „Tá minimálna predstavuje 45 centimetrov od obrazovky,“ vysvetľuje Čaniga. Ak zdvíhate ťažké predmety, aj tu si dajte pozor. „Veci zdvíhajte s rovným chrbtom a lakte dajte čo najbližšie k svojmu telu,“ objasňuje techniku odborník z Centra zdravého sedenia. Keď je telo dlho v statickom zaťažení, čiže v sede, tak sa znižuje ventilácia, menej sa pohybuje bránica smerom nadol. „To spôsobuje spomalenie metabolizmu. Črevá nie sú bránicou „premasírovavané“ a tým sa brzdí proces trávenia. Keď nám dobre netrávi, tak trpíme plynatosťou, zápchami a všetkými tými nepríjemnými pocitmi v bruchu a panve,“ menuje problémy Katarína Hanuliaková. Potom sa preťažujú svaly chrbta, ktoré následne nedokážu plniť svoju opornú a stabilizačnú funkciu.
Nesprávne dýchanie môže spôsobiť problémy
Za bolesťou chrbtice sa môže skrývať aj nesprávne dýchanie. Tvar a aj pevnosť chrbtice sú totiž priamo závislé od brušného tlaku. Nesprávnym dýchaním môžeme preťažovať určité miesta na chrbtici. Prichádza k tomu vtedy, keď nedýchame do brucha, ale dýchania sa zmení na hrudné. „Zmena dychu súvisí aj s psychickým stavom človeka. Ak je vystavený stresu, strachu či tlaku, automaticky sa mení aj dýchanie,“ hovorí Čaniga. Brušné dýchanie znižuje napríklad krvný tlak a zlepšuje stabilitu tela.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Podľa fyzioterapeutky, keď už máme bolesti, tak na prevenciu je neskoro. „Ak človek prichádza k fyzioterapeutovi s chronickou bolesťou, ktorá ho obťažuje mesiace či roky, tak je liečba podstatne dlhšia.“ V prípade, že svoj stav človek nerieši, postupne sa prepracuje k chronickým bolestiam, ktoré už majú významný vplyv aj na psychiku človeka. „Mnoho ľudí sa potom stane závislých od pravidelného užívania analgetík. V horšom prípade ľudia s chronickými bolesťami končia na antidepresívnej liečbe,“ uzatvára tému fyzioterapeutka Katarína Hanuliaková. Svetový deň chrbtice vznikol z iniciatívy Svetovej spoločnosti pre zdravú chrbticu pred viac ako dvadsiatimi rokmi.