BRATISLAVA – Ukladanie tukových látok do vnútornej steny tepien, čím sa zužujú, zhoršuje sa prekrvenie daného orgánu a v tých najzávažnejších prípadoch sa úplne uzavrú. Tak sa dá opísať jednou vetou ateroskleróza, ktorá je považovaná za príčinu mnohých ochorení. Postihuje najmä stredne veľké a veľký tepny, navyše však môže zasiahnuť i artérie obličiek, dolných končatín a očí.
Na začiatok si treba povedať, že kôrnatenie tepien nenastane zo dňa na deň, ide o dlhý proces, ktorý trvá roky. Na začiatku sa nijako neprejaví a ťažko si všimnúť či rozoznať, že človek má problém. Postupom času však pozorovať komplikácie. Pri srdcových tepnách môže človek pociťovať bolesti hrudníka, pri mozgových tepnách je to náhle znecitlivenie a oslabenie končatín, strata videnia, pokles ústneho kútika či problémy s rečou. Pri tepnách dolných končatín sprevádzajú potom bolesti v lýtkach počas chôdze a pri obličkových tepnách môže pacient spozorovať zvýšenie krvného tlaku či dokonca môže dôjsť až k zlyhaniu obličiek.
Pravidelné prehliadky, vhodná strava a životný štýl
O srdcovo-cievnych ochoreniach sa toho popísalo už veľa a medzi tri hlavné rizikové faktory ich vzniku patrí vysoký krvný tlak, fajčenie a vysoký cholesterol. A hovorí sa, že najmenej jeden z týchto spomínaných faktorov má deväť z desiatich Slovákov. Ak je tento cholesterol zvýšený, tak sa ukladá na steny ciev a tým vzniká ateroskleróza, dlhodobé progresívne ochorenie tepien.
Vysoký cholesterol však nebolí a napriek tomu, že je o ňom pomerne dobrá informovanosť, respektíve sa o ňom neustále píše v rôznych médiách a v časopisoch, tak zistiť sa dá v krvi, a preto je taká dôležitá pravidelná návšteva svojho všeobecného lekára. Ľudia si zvyknú hľadať mnohé informácie práve na internete, cholesterol je však zákerný aj v tom, že „vygúgliť“ si jeho hodnoty nedokážete, treba to nechať na lekára.
Začiatočné štádium aterosklerózy sa dá ovplyvniť správnou životosprávou a životným štýlom a liekmi. Ak sa však nerieši, tak vzniká riziko veľmi vážnych komplikácií, ktoré môžu končiť aj infarktom či cievnou mozgovou príhodu. Ateroskleróza môže postihnúť akúkoľvek tepnu v ľudskom tele – či už je to aorta, tepny dolných končatín alebo koronárne a mozgové cievy.
Aterosklerotické ložiská majú za následok zhoršený prietok krvi, čím sa im neumožní ľahký prietok k bunkám a tkanivám, sú potom nedostatočne okysličované a zásobené krvou. Ďalším problémom potom môže byť ischemická choroba srdca, ktorá vzniká pri problémoch s koronárnymi (srdcovými) tepnami.
Diagnostika a liečba
Všeobecne platí, že pri ateroskleróze je problém nahmatať pulz na tepnách, pri diagnostike pomôžu aj krvné testy, EKG, záťažové vyšetrenia, angiografia – zobrazovacia metóda, ktorá zobrazuje vnútro tepien. Určiť diagnózu tiež možno testom, ktorý porovnaná krvný tlak v členku s krvným tlakom v ruke a medzi ďalšie vyšetrenia sa zaraďuje i CT. Diagnostika aterosklerózy sa vykonáva ešte pomocou röntgenu alebo Dopplerovho ultrazvuku.
Liečba ochorenia závisí aj od typu jednotlivých komplikácií, pričom jej cieľom je spomaliť alebo zastaviť – okrem úpravy životného štýlu a životosprávy je to potom nasadená medikamentózna liečba, intervenčná a v ťažkých prípadoch až chirurgická. Lieči sa tiež pomocou balónikovej angioplastiky, teda chirurgického zákroku, kedy je napríklad zavedený do postihnutej cievy katéter s balónikom a jeho nafúknutím sa cieva roztiahne, prípadne vystuží kovovou sieťkou, tzv. stentom.
Možnosti chirurgickej liečby sú tak nasledovné:
- Perkutánna koronárna intervencia (katéter s balónikom, stent)
- Koronárny bypass (použitie krvných ciev alebo štepov)
- Karotická endarterektómia (zákrok na odstránenie nahromadeného plaku z krčných tepien)
A čo prevencia?
Rizikové faktory, za niektoré nemôžeme, niektoré si privodíme sami…
A aké faktory sa spájajú s aterosklerózou? Niektoré faktory vieme ovplyvniť, sú však aj také, ktoré sa ovplyvniť nedajú. A tak za aterosklerózou môže stáť najmä už spomínané fajčenie, vysoký cholesterol, zlá životospráva, nedostatok fyzickej aktivity, ale ďalej je to i pozitívna rodinná anamnéza – teda dedičnosť, obezita, cukrovka, depresia, stres a iné poruchy správania a, samozrejme, aj vek a pohlavie.
Čím je človek starší, tým vzniká aj vyššie riziko poškodenia a zúženia tepien. Zo štatistík zas vyplýva, že muži sú tomuto riziku vystavení viac ako ženy, ktoré vďaka estrogénom majú menšiu šancu. Po menopauze sa však zvyšuje aj riziko u žien.
V rámci prevencie sa preto odporúča pravidelná lekárska prehliadka u svojho všeobecného lekára, ľahká a vyvážená strava s prísunom ovocia a zeleniny, fyzická aktivita. Fajčiari by sa mali mať na pozore a čím skôr odložiť cigarety bokom. Ak hovoríme o prísune kalórií, tak určite treba zvážiť aj príjem alkoholu, ktorý má vysoký obsah kalórií. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa čo najviac stresu a ako prevencia sa tiež odporúčajú rôzne dychové cvičenia a meditácie, ktoré pomáhajú lepšie zvládať takéto situácie.
Na slovíčko s MUDr. Bendovou
O cholesterole sa, bohužiaľ, vo všeobecnosti vedú negatívne diskusie a pri zmienkach o ňom si väčšina z nás predstavuje najmä nezdravý životný štýl. Nájsť v tom všetkom relevantné informácie môže byť veľmi náročné. Aj preto vznikol zaujímavý projekt online poradní na sociálnej sieti Facebook, kde MUDr. Jana Bendová pravidelne organizuje živé vstupy a prednášky. Zapojiť sa môžete aj vy, prostredníctvom komentára na Facebooku môžete MUDr. Bendovej položiť otázky, ktoré vás zneisťujú a trápia. Najbližšie vysielanie pripravuje už v utorok, 4. mája 2021 o 18:00 hod. Spýtať sa tu môžete na všetko, čo vás kedy zaujímalo o vysokom cholesterole. Pre viac informácií sledujte Facebook občianskeho združenia Únia pre zdravšie srdce.