Najviac zomierame na srdcovo-cievne choroby, Slováci sú známi kardiaci

BRATISLAVA – Každoročne stúpa počet pacientov, ktorých trápi vysoké kardiovaskulárne riziko, čím sa zvyšujú šance, že práve neprenosné chronické ochorenia dokážu v budúcnosti prekročiť kapacitu zdravotníckeho systému. Na Slovensku sa srdcovocievne ochorenia podieľajú približne na 50 percent všetkých úmrtí – najčastejšou príčinou úmrtia u nás  teda naďalej ostávajú srdcovo-cievne ochorenia. Sme tak v popredí celosvetových rebríčkov v úmrtnosti na srdcovo-cievne choroby. Problémy so srdcom a cievami začínajú u ľudí skôr, ale aj napriek lepším číslam v porovnaní s minulosťou faktom ostáva, že Slováci sú jednoducho známi kardiaci.

Prečo je tomu tak? Pretože prevencia stále kríva a rizikové faktory nebolia a nemajú príznaky, preto ich ľudia jednoducho ignorujú. Napríklad vysoký krvný tlak (hypertenzia) patrí k problémom, o ktorých sa niekedy dozvieme až neskoro, a to vtedy, keď spôsobí napríklad cievnu mozgovú príhodu, zlyhávanie srdca, poruchy funkcie obličiek a ďalšie. Ak vyslovene nedbáme na jeho kontrolu, nemusíme si ho inak všimnúť, lebo hypertenzia nebolí. Navzdory tomu patrí k zabijakom a ročne ju v našej krajine diagnostikujú viac ako 30-tisícom Slovákom.

Obavy vyvoláva fakt, že stále neklesá počet nových infarktov a mozgových porážok. S vekom tieto čísla rastú, a to relatívne priskoro. Až deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden rizikový faktor pre vznik kardiovaskulárneho ochorenia. Hlavnými faktormi, ktoré spôsobujú tento typ ochorení sú fajčenie, nedostatok fyzickej aktivity, nadváha a obezita, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu či vcelku mizivá životospráva.

Problémy so srdcom a vysokým krvným tlakom, sa zobrazujú i v rebríčku najpredpisovanejších liekov. Najbežnejšie diagnózy zo skupiny chorôb obehovej sústavy, ktorými trpíme sú napríklad chronická ischemická choroba srdca, mozgový infarkt, srdcové zlyhanie, predsieňová fibrilácia, hypertenzia či akútny infarkt myokardu. Ich výskyt je tak častý, že sa dosť vysoko umiestňujú v rebríčku najčastejších príčin hospitalizácií.

Dobrou správou je, že podľa lekárov sa mierne znižuje počet fajčiarov. Čísla stúpajú len pri mladých. Na druhej strane klesli hladiny tukov, kontrola tlaku krvi je čoraz efektívnejšia a nastal výraznejší progres pri liečbe akútnych infarktov.

Poznáme aj činitele, ktoré prispievajú k zhoršeniu stavu so srdcovo-cievnymi ochoreniami u Slovákov. Stúpa miera obezity, narastá počet diabetikov a znižuje sa fyzická aktivita hlavne u mladých ľudí, ktorých viac láka fajčenie. Problémom je nedostatok konzumácie ovocia, zeleniny a rýb. Ťažkosti nastávajú pri hodnotení kvality životosprávy a celkového života priemerného Slováka. Lekári k tomu hlasno prízvukujú slová o nedostatočnej najmä primárnej, ale i sekundárnej prevencii.

Pridávajú i veľký výkričník, pretože čoraz viac detí, najmä v období puberty je obéznych. Hlavnú príčinu na tom nesie stravovanie v rýchlych občerstveniach, zmena jedálnička, nekvalitné potraviny s vysokým obsahom cukrov a tukov a vysedávanie pred televízorom alebo počítačom. Znižuje sa veková hranica detí, ktoré skúšajú, ako chutí prvá cigareta a dožičia si alkohol, pričom nepočítajú s tým, že táto cesta vedie priamo do ambulancií.

Čo stojí za tým, že Slováci sú srdciari?  Hlavné dôvody ukazujú na nesprávny životný štýl, nekvalitné stravovanie, každodenný stres, cigarety a minimum pohybu, vo väčšine prípadov skoro žiadny.

Vieme si poradiť

Srdce sa poďakuje, keď sa mu dopraje pozitívna zmena stravovacích návykov. Na to by sa nemalo zabúdať. Nebude to také dramatické, ani ak sa zredukujú tuky, zníži príjem soli, ľudia sa začnú hýbať, vždy keď to len pôjde a prestanú zažívať stresové situácie na dennom poriadku. Okrem toho by si mali vedieť dopriať dostatok kvalitného spánku. Keď toto všetko zvládnu, Slovensko sa dostane z nelichotivých pozícií a zvýši kvalita zdravia obyvateľstva.

Za vysokými číslami stoja tiež faktory, ktoré sa nedajú ovplyvniť a nič s nimi neurobíme. Ide napríklad o vek alebo genetickú predispozíciu. Existuje predpoklad, že ak pokrvný príbuzný trpel ochorením srdca a ciev, tak riziko možnosti ochorenia jeho detí stúpa. Viac ohrození sú v tomto prípade muži po 50-tke a ženy po období menopauzy.

Nikto by nemal ignorovať preventívne prehliadky, hlavne ak je v rizikovom veku 50+. Vyšetrenie sa v takomto prípade zameriava na identifikáciu rizikových faktorov, ktoré stoja napríklad za aterosklerózou, vysokým krvným tlakom, poruchou rytmu srdca a pod. V prípade nedobrých výsledkov potom všeobecný lekár pošle pacienta na odborné vyšetrenie, čo v konečnom dôsledku môže predznamenávať doživotnú starostlivosť zo stany  kardiológa.

Prevencia začína od srdca

V roku 2018 Európska kardiologická a hypertenziologická spoločnosť vydali odporúčania ako manažovať efektívnejšie pacientov s hypertenziou a dosiahnuť lepšiu kontrolu tlaku krvi.

Únia pre zdravšie srdce v spolupráci s odbornými spoločnosťami manažujúcimi hypertenziu dali hlavy dohromady, zamysleli sa, a vymysleli iniciatívu Charta 70/2023, ktorej cieľom je angažovať odbornú verejnosť, aby prostredníctvom implementácie medzinárodných odporúčaní a svojim každodenným úsilím prispeli k zlepšeniu situácie.

Slovenskí lekári nahlas varujú pred nízkou mierou súladu pacienta s predpísanou liečbou, čo prirodzene znižuje jej účinnosť a znásobuje problémy a financie. Zdravotníci pritom tvrdia, že počty ľudí, ktorí nerešpektujú ich odporúčania, možno zmeniť. Poukazujú na zjednodušenie denných dávok liekov a na informovanosť o nových trendoch. Pozitívny dopad majú aj verejné kampane, pretože oslovujú čoraz viac ľudí a získavajú sľubné výsledky.

Novodobým problémom sa stáva množstvo dezinformácií o negatívnych účinkoch liekov na kardiovaskulárne ochorenia, ktoré kolujú po internete. Navodzujú zbytočný strach ohľadne možných nežiadúcich účinkov liečby, čo prirodzene skresľuje pohľad na vnímanie rizík neliečených ochorení. Problémom je aj to, že už menej vidíme pozitívne informácie o dlhodobých prínosoch liečby kardiovaskulárnych ochorení.

Napríklad u väčšiny pacientov s hypertenziou treba na dobrú kontrolu tlaku viac ako jeden liek. To znamená, že musia užívať kombináciu dvoch až troch tabletiek, čo sa do  veľkej miery podpisuje na disciplíne dodržiavania liečby. Poctivejší prístup pacienta vidno vtedy, ak sa mu predpíše len jeden viaczložkový liek. V súčasnosti ho dokážu napasovať priamo na mieru, stačí sa o túto možnosť zaujímať u svojho lekára.

,,Dôležité je, aby liečba bola každému pacientovi „ušitá na mieru“ a svojvoľne sa z pacientovej strany neprerušovala,“ uvádza doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC., primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych ochorení v Bratislave.

Pacient nerozumie lekárovi

Bežne sa stáva, že vysvetľovanie užívania napríklad troch liekov je pre veľa ľudí zdĺhavé, dokonca nudné. Druhú skupinu tvoria tí, ktorí netušia, čo im lekár v ambulancii hovorí, i keď pri rozhovore z očí do očí všetko odkývajú.

Zvyšní odporúčania buď ignorujú úplne alebo ich praktizujú sporadicky. Mnohým by pritom pomohlo, keby s nimi na vyšetrenie prišiel niekto blízky, ktorému sa zdôveria, on by si zapamätal dôležité informácie, respektíve ich dokázal neskôr pripomenúť. Podstatné sú i otázky, ktoré pacient položí lekárovi, pretože úroveň ich vzájomnej komunikácie sa výrazne podpisuje na tom, ako pacient príjme liečbu.

Dnešná prax však čoraz viac prináša situácie, kedy napriek postupu lekára lege artis, vidno neuspokojivé reakcie chorého na liečbu, dokonca až stroskotanie farmakoterapie. Jednou z hlavných príčin tohto stavu býva neochota, respektíve neschopnosť pacienta k spolupráci, jedným slovom nonadherencia. Pri týchto prípadoch sa zväčša zvyšuje dávka lieku, mení sa, volia sa nové kombinácie liekov či aplikuje odlišný liečebný prístup. To ale neznamená, že sa zvyšuje účinnosť liečby, skôr sa negatívnym spôsobom mení zdravotný stav populácie, čo predstavuje i vzostup nákladov.

,,V ambulancii ako lekárka stretávam rôznych pacientov, niektorí chcú počúvať, iní majú svoje vlastné predstavy o medicíne. Nájdu sa i takí, ktorí prídu s naštudovaným postupom z internetu a tvrdohlavo sa ho držia. No a svojskou skupinou pacientov sú tí, čo veria na zázračnú a rýchlu liečbu bez vlastného pričinenia. Lenže ten zázrak je v nich samotných, v tom ako dokážu spolupracovať so zdravotníckou komunitou a dodržiavať sebadisciplínu,“ uviedla MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., FESC, primárka Ambulantného oddelenia  Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb  v Bratislave.   

,,Slováci dosť podceňujú kardiovaskulárne problémy, čo sa odráža na vysokom počte úmrtí pacientov na choroby srdca a ciev. Ľudia si tiež neuvedomujú, že práve tieto ochorenia ich počas života najviac dostávajú na nemocničné lôžka,“ dodala Ivana Šoóšová.

Odborníci popisujú aj to, čo vedie k odmietaniu. Podľa nich najväčší otáznik predstavujú chorí, ktorí si vôbec nevyzdvihnú predpísaný liek. Niektorí neskôr prezradia, že ho nepotrebujú, iní ich nechcú užívať, ďalší poukazujú na vysokú cenu a časť pacientov tvrdí, že liek v lekárni nedostať.

Druhá fáza – mám liek a čo teraz?

Druhá fáza nastáva po vyzdvihnutí lieku z lekárne. Ľudia si mnohokrát nevedia alebo nedokážu zapamätať pokyny z ambulancie,  užívanie viacerých tabletiek považujú za komplikované. Za odmietnutím liečby stoja tiež  obavy z nežiadúcich účinkov.

Zdravotnícka komunita apeluje, že v dnešnej dobe je strategické, aby chorí s chronickými, najmä kardiovaskulárnymi ochoreniami, spolupracovali a akceptovali odporúčania medicínskych pracovníkov. V odbornej praxi sa tomu hovorí adherencia.

,,Medzi pacientom a lekárom je špecifický vzťah, ktorý prirodzene vplýva celý proces liečby. Základom tohto partnerstva je obojstranná dôvera a rešpekt, a preto je dôležité, aby sa pacienti nebáli pýtať na nejasnosti, ktoré si nosia v hlave. Práve vzájomné otázky a odpovede posilnia pozitívnu komunikáciu. Pacient by sa nemal pasívne správať v ambulancii lekára, aktivita je v tomto prípade oveľa viac vítaná. Potom totižto stúpajú šance, že liečba sa bude dodržiavať, a tým pádom je aj účinnejšia,“  dopĺňa MUDr. Adriana Šimková, PhD., hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo.

Niektorí ľudia si totižto myslia, že po návšteve zdravotníckeho zariadenia, stanovení diagnózy ochorenia a nastavení na liečbu príde okamžitý a zázračný úspech. Neuvedomujú si, že za úspech sa pokladá dosiahnutie sebadisciplíny. Cieľom totižto nie je priniesť lieky z lekárne a uložiť ich do skrinky. Pacienti by mali vedieť, že nikdy nebudú vidieť cieľovú rovinu pred očami, ale začali kráčať po novej ceste, pričom od nich závisí aká dlhá bude. Na nej sa postupne stretávajú s rôznymi výzvami, ako prekonať obezitu, ako sa naučiť spolupracovať s odborným lekárom, ako si nezabúdať zapisovať merania tlaku, či ako si zvyknúť na pravidelné užívanie liekov a pod.. Všetky tieto míľniky  im však ukážu, či kráčajú správnym tempom a smerom. A keď kráčajú, tak žijú, čo je v konečnom dôsledku to najpodstatnejšie.