BARCELONA – Na Kanárskych ostrovoch patriacich Španielsku stúpa napätie v súvislosti s poskytovaním prístrešia pre migrantov. Spôsobujú to predovšetkým narastajúce počty utečencov, ktoré začínajú byť neúnosným problémom pre miestne samosprávy.
V doterajšom priebehu roka sa na súostrovie dostalo loďou alebo bolo zachránených vo vodách Atlantického oceána viac ako 20-tisíc migrantov zo západoafrických štátov. Oproti vlaňajšku, keď ich bolo 1500, to predstavuje nárast o vyše 1300 %.
Starostka mestečka Mogán na ostrove Gran Canaria Onalia Buenová uviedla, že vláda by mala do konca roka premiestniť z desiatich hotelov v jeho okolí, s ktorými má zmluvy do 31. decembra, dovedna 3471 migrantov vrátane maloletých bez sprievodu a odviezť ich do vládnych zariadení. Mnohé sa nachádzajú na španielskej pevnine.
„Solidarita nášho mesta uplynie 31. decembra,“ uviedla Buenová. Tá sa obáva, že správy o dočasnom pobyte migrantov v letoviskách by mohli poškodiť imidž ostrovov, ktoré sú obľúbenou turistickou destináciou, najmä pre britských dovolenkárov. Buenová hrozí hotelom pokutou až do výšky 300-tisíc eur, ak sa na budúci rok rozhodnú prenajímať izby španielskej vláde. „Nemôžeme dovoliť, aby sa Gran Canaria pre nečinnosť tejto vlády a nedostatočnú koordináciu stala väzením, ďalšou Lampedusou alebo Lesbosom,“ podotkla.
Španielska štátna tajomníčka pre migráciu Hana Jalloulová odmietla spomenuté ultimátum a uviedla, že hotely sú adekvátnym prechodným riešením vzhľadom na prepad turistiky spôsobený pandémiou koronavírusu: „Keby sme týchto migrantov nechali v uliciach, museli by za nich prevziať zodpovednosť sociálne orgány. Myslíte si, že starosta má zdroje na ubytovanie 3400 migrantov?“
Jalloulová poznamenala, že vláda má na súostroví asi 7-tisíc dočasných miest pre migrantov a žiadateľov o azyl, z toho 6-tisíc v hoteloch. Doplnila, že ministerstvo pracuje na otvorení ďalších 7-tisíc lôžok mimo hotelov.
Španielsko, Taliansko, Malta a Grécko, ktoré sú hlavnými vstupnými bránami pre migrantov prichádzajúcich do Európy, vo štvrtok v spoločnom stanovisku vyslovili znepokojenie nad tým, že ich návrhy na vylepšenie migračných pravidiel sa nestretli s pochopením u niektorých ďalších štátov „európskej dvadsaťsedmičky“. „Členské krajiny v prvej línii nemôžu čeliť migračnému tlaku na celú Európsku úniu,“ uviedla štvorica stredomorských štátov. Novú migračnú politiku EÚ odmietajú hlavne stredoeurópske krajiny vrátane Slovenska.