Ministri pre klímu a energetiku skupiny G7 stanovili nové kolektívne ciele pre kapacitu solárnej energie a veternej energie na mori, pričom sa dohodli na urýchlení rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov a prechode na rýchlejšie postupné ukončenie používania fosílnych palív.
O tom píše agentúra Reuters.
Ministri však nikdy nepodporili termín do roku 2030 na postupné ukončenie ťažby uhlia, ktorý presadzovala Kanada a ďalší členovia skupiny, a ponechali otvorené dvere pre ďalšie investície do plynu s tým, že sektor by mohol pomôcť riešiť potenciálny nedostatok elektriny.
Podľa japonského ministra priemyslu Jasutošiho Nišimuru je počas bezprecedentnej energetickej krízy dôležité prijať opatrenia na boj proti zmene klímy a zároveň podporovať energetickú bezpečnosť.
Ministri sa celkovo dohodli na postupnom vyraďovaní fosílnych palív s cieľom dosiahnuť nulové emisie oxidu uhličitého najneskôr do roku 2050.
Ministri G7 ukončili v nedeľu dvojdňové zasadnutie o klimatickej, energetickej a environmentálnej politike v severojaponskom meste Sapporo. Obnoviteľné zdroje palív a energetická bezpečnosť získali nový význam po ruskej invázii na Ukrajinu.
Vo svojom komuniké sa účastníci zaviazali spoločne zvýšiť kapacitu veterných elektrární na mori o 150 gigawattov do roku 2030 a kapacitu solárnych elektrární na viac ako 1 terawatt.
„Kanada dala jasne najavo, že uhoľná energia by mala byť postupne vyradená do roku 2030 a Ottawa, Spojené kráľovstvo a niektorí ďalší členovia G7 prijali záväzky pred týmto dátumom,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Pokiaľ ide o uhlie, krajiny G7 sa dohodli, že uprednostnia „konkrétne a včasné kroky“ na urýchlenie postupného ukončenia „domácej nepretržitej výroby uhlia“ ako súčasť záväzku prijatého minulý rok dosiahnuť do roku 2035 aspoň „prevažne“ dekarbonizovaný energetický sektor.