BRATISLAVA – Vedeli ste o tom, že každé tri sekundy dochádza niekde na svete k zlomenine, ktorej príčinou je osteoporóza? Poznáte toto ochorenie aj vy? Ide o metabolické ochorenie kostí, pri ktorom sa znižuje obsah kostnej hmoty a narúša sa stavba kosti, tým vzniká vysoké riziko zlomenín. Málokto si však uvedomuje, že pri nedostatočnej liečbe môže byť toto ochorenie dokonca smrteľné.
Osteoporóza sa môže celé roky vyvíjať celkom nenápadne a nespôsobovať pacientovi žiadne ťažkosti, až kým sa neobjaví prvá zlomenina. V minulom článku sme si čo-to o tomto ochorení už povedali, dnes sa pozrieme bližšie na diagnostiku ochorenia a zároveň i možnosti, ako sa s osteoporózou popasovať. Nakoniec sa ešte v nasledujúcich riadkoch dočítate aj zopár mýtov, ktoré o ochorení kolujú, vyvrátime vám ich faktami.
A čo faktory?
Medzi najbežnejšie rizikové faktory osteoporózy patrí rodinná predispozícia, hormonálne zmeny, významná strata telesnej výšky, skorší začiatok menopauzy, metabolické poruchy (poruchy štítnej žľazy), podváha, dlhodobé užívanie kortikosteroidov, nedostatok minerálov, vitamínov, pohybu či nadmerné požívanie kávy, alkoholu a fajčenie. Preventívne by mal teda lekára navštíviť každý, kto má viacero rizikových faktorov ochorenia, najmä ľudia nad 65 rokov. Základnou diagnostickou metódou je denzitometrické vyšetrenie, vďaka ktorému dokážu lekári zhodnotiť zdravie kostí a odhaliť problémy ešte skôr, ako sa prejavia.
Ktoré sú to tie neovplyvniteľné faktory?
- Vek nad 65 rokov – i keď riziko začína výrazne narastať už po päťdesiatke
- Ženské pohlavie
- Menopauza alebo hysterektómia
- Genetické faktory – osteoporóza v rodinnej anamnéze
- Oneskorený nástup prvej menštruácie
- Nuliparita (žiadny pôrod ani tehotenstvo)
- Etnický pôvod (kaukazské etnikum)
- Hypogonadizmus (nedostatočné vylučovanie testosterónu u mužov)
Medzi tie ovplyvniteľné faktory patria:
- Poruchy stravovania
- Nízky index telesnej hmotnosti (BMI) – nižší než 19
- Znížená činnosť žliaz produkujúcich pohlavné hormóny
- Fajčenie a alkohol – dokázalo sa, že fajčiari majú oproti nefajčiarom nižšiu hustotu kostí a vyššie riziko zlomenín. Navyše ženy–fajčiarky majú oproti nefajčiarkam nižšie hladiny estrogénu, čo je kľúčová látka v ochrane zdravých kostí a tiež u nich často skôr začína menopauza.
- Nedostatok vitamínu D
- Nedostatok príjmu vápnika
- Nedostatok fyzickej aktivity
- Niektoré ochorenia (obličiek, čriev, anorexia…)
- Dlhodobá liečba niektorými liekmi – napr. kortikoidmi, liekmi na štítnu žľazu, antiepileptikami, antacidami…
- Časté pády
Každý má možnosť zistiť riziko osteoporózy na www.krehkekosti.sk. Ide o jednoduchý test, ktorý môže čo to napovedať a predstavuje veľmi dobrú prípravu na rozhovor s lekárom.
Prístup k liečbe?
Na liečbu osteoporózy už v súčasnosti existuje množstvo účinných liekov a všetky sú dostupné aj na Slovensku. Cieľom liečby je najmä zabrániť vzniku zlomenín, ako aj zachovať množstvo a kvalitu kostnej hmoty. Pacienti s osteoporózou majú možnosť liečiť sa rôznymi účinnými látkami, rozličnými formami a režimami užívania. Rovnako ako vývoj osteoporózy, aj jej liečba je dlhodobý proces – minimálne tri roky.
Vo všeobecnosti po piatich rokoch liečby nasleduje prehodnotenie rizikového profilu pacienta. Ak má byť úspešná, je mimoriadne dôležité, aby pacienti užívali svoje lieky pravidelne a dlhodobo. Súčasťou účinnej liečby osteoporózy by vždy mala byť aj správna životospráva, najmä pravidelné cvičenie, vhodné stravovanie, pravidelný pobyt na slnku. Neoddeliteľnou súčasťou liečby osteoporózy je užívanie doplnkov – vápnika a vitamínu D. Je dokázané, že dlhodobá liečba osteoporózy znižuje riziko zlomenín. Naopak nízka adherencia pacienta znižuje efekt liečby a vedie k zvýšenému počtu hospitalizácií pre osteoporotické zlomeniny.
Dobrá adherencia a efektívna liečba následne vplývajú aj na kvalitu života samotných pacientov. Okrem bolestí či sekundárnych deformít môžu pacienti trpieť aj psychickými problémami v dôsledku zníženia fyzických schopností, sociálnej izolácie, pocitu odkázanosti na rodinných príslušníkov, či kvôli strate výšky. Je preto mimoriadne dôležité venovať pozornosť nielen samotnej terapii pacientov s osteoporózou, ale klásť dôraz aj na samotnú prevenciu jej vzniku.
Navyše, v čase pandémie koronavírusu je dôležité, aby sa pacienti aktívne dožadovali svojej liečby. Práve teraz je pre každého s osteoporózou oveľa dôležitejšie ako kedykoľvek predtým zostať bez zlomenín. Prevencia pádov je rozhodujúca – je dôležité ubezpečiť sa, že v domácom prostredí nie sú prekážky. Pacienti by nemali prerušiť liečbu osteoporózy, ktorá im bola predpísaná rovnako ani užívanie kalcia a vitamínu D.
Svojho lekára môžu požiadať o elektronický recept. Podanie injekčnej liečby je možné aj v domácom prostredí, či už ide o samoaplikáciu alebo aplikáciu za pomoci člena rodiny, opatrovateľa. Každý lekár svojmu pacientovi určite poradí tú najvhodnejšiu alternatívu.
Príznaky a diagnostika osteoporózy
Osteoporóza sa vyvíja potichu a spočiatku nespôsobuje žiadne citeľné ťažkosti. S progresiou ochorenia sa môžu objaviť bolesti chrbta alebo končatín, kŕče chrbtového svalstva, celková únava a nechutenstvo, neskôr aj tzv. oblý chrbát (zhrbenie hrudnej časti chrbtice), strata telesnej výšky (o 1-3 cm) a/alebo zlomeniny už pri malom tlaku, ktoré najčastejšie postihujú stavce chrbtice alebo krčok stehnovej kosti.
Osteoporóza nemá nijaké špecifické vonkajšie prejavy, podľa ktorých by bolo možné ju odhaliť, preto by mal navštíviť lekára každý, kto má viacero rizikových faktorov ochorenia, najmä ľudia nad 60 rokov. Lekár najprv zhodnotí osobnú i rodinnú anamnézu pacienta a podľa potreby odporučí ďalšie vyšetrenia.
Denzitometrické vyšetrenie – vyšetrenie hustoty kostnej hmoty
Denzitometrické vyšetrenie je rozhodujúce vyšetrenie pre stanovenie diagnózy osteoporózy. Ide o vyšetrenie kostnej hustoty – BMD (bone mineral denzity). Lekári dokážu vďaka nemu zhodnotiť zdravie kostí a odhaliť problémy skôr, ako sa prejavia. Najčastejšie sa kostná hustota meria na chrbtici a bedrovej kosti. Výsledky sa udávajú v tzv. T-skóre, ktoré je vyjadrením poklesu kostnej hmoty v porovnaní s priemernou kostnou hmotou zdravých 30-ročných jedincov rovnakého pohlavia.
| Norma | T skóre > -1 SD (SD = standard deviations – štandardná odchýlka oproti referenčnej hodnote) |
| Osteopénia | T skóre -1 až -2,5 SD |
| Osteoporóza | T skóre < -2,5 SD (teda kostná hmota je viac ako 2,5 krát tenšia, ako u zdravého mladého človeka) |
| Manifestná (závažná) osteoporóza | T skóre < -2,5 SD + prítomnosť aspoň jednej fraktúry spôsobenej krehkosťou kostí |
Laboratórne vyšetrenia – zahŕňajú základné vyšetrenia krvi a moču, ako aj doplňujúce špecifické vyšetrenia.
RTG vyšetrenie
Dokáže odhaliť zlomeniny, napríklad stavcov či iných kostí.
Ako sa pripraviť na návštevu u lekára?
Dostatočná príprava na návštevu u lekára mnohé uľahčí. Nezabudnite na tieto veci:
- Nachystajte si zoznam liekov, vrátane vitamínov a doplnkov výživy, ktoré aktuálne užívate. Je vhodné vedieť názov lieku, dávkovanie a spôsob podávania.
- Čo sa zmenilo od poslednej návštevy – zmeny v zdravotnom stave, nové lekárske nálezy, výskyt novej zlomeniny, indikovanie nových liekov.
- Dôležitá je rodinná anamnéza. Zistite si, či mal niekto v rodine diagnostikovanú osteoporózu, alebo či niekto z nich utrpel zlomeninu krčka stehennej kosti.
- Pýtajte sa lekára na všetko, čo vás zaujíma v súvislosti s vašim zdravotným stavom. Spísaný zoznam otázok môže byť veľmi nápomocný.
Porozprávajte sa s lekárom
Zvyčajne sa stáva, že sa lekára zabudneme spýtať na to, čo sme chceli. Aby ste nezabudli, nehanbite sa prísť k lekárovi s poznámkovým blokom, do ktorého si môžete zaznačiť aj jeho odpovede. Určite sa lekára spýtajte v akom stave sú vaše kosti, aké máte vyhliadky, informujte sa o liečbe, ktorú vám predpísal a o tom, aké zásady správnej životosprávy by ste mali dodržiavať. Ďalej sa spýtajte, ako máte cvičiť a čo jesť.
Po návšteve u lekára
- Dôsledne dodržiavajte pokyny lekára.
- Ak sa chcete o ochorení a jeho dôsledkoch dozvedieť viac, sledujte rôzne informačné kanály.
- Zostavte si cvičebný plán a upravte váš jedálniček.
- Pozitívny prístup k životu môže výrazne prispieť k lepšej kvalite vášho života.
Pýtate sa, aké sú ruhy farmakologickej liečby?
Existuje niekoľko druhov farmakologickej liečby, je rozdelená do troch okruhov.
Antiresorpčná liečba
Bisfosfonáty
Utlmujú aktivitu osteoklastov a tým intenzívne potláčajú proces odbúravania kosti. Znižujú riziko vzniku zlomenín. Ich nevýhodou je malá vstrebateľnosť z tráviaceho traktu, preto sa musia užívať nalačno vo forme tabliet alebo vo forme injekcií či infúzií do žily. Užívajú sa v rôznych dávkovacích režimoch.
Raloxifen
Ide o látky, ktoré podporujú pozitívne účinky estrogénov na kosti a zároveň potláčajú ich negatívne pôsobenie na prsník a maternicu. Raloxifen dokázal pozitívny efekt na redukciu rizika karcinómu prsníka.
Denosumab
Monoklonová protilátka, ktorá sa využíva pri liečbe osteoporózy (denosumab), potláča odbúravanie kostnej hmoty a znižuje riziko vzniku zlomenín. Potláča pôsobenie istého faktora na receptor na povrchu osteoklastov, vďaka čomu liek zabraňuje ich dozrievaniu, aktivácii a funkcii – odbúravaniu kosti.
Lieky stimulujúce kostnú novotvorbu
Teriparatid – rekombinantný ľudský PTH – Parathormón
Je to liek, ktorý výrazne podporuje novotvorbu kostnej hmoty. Zvyšuje tvorbu osteoblastov, stimuluje novotvorbu kosti a následne celú kostnú remodeláciu. Táto liečba je určená pre pacientov, ktorí spĺňajú špeciálne kritériá pre ťažkú osteoporózu.
HSL – hormonálna substitučná liečba
Liečba je indikovaná u žien s predčasnou alebo chirurgicky navodenou menopauzou (najmä vo veku do 40 rokov). Základnou indikáciou HSL je dnes vzhľadom na jej profil liečba klimakterického syndrómu a jej priaznivý efekt na kosť sa považuje za aditívny benefit liečby.
Formy a dávkovanie liekov
Lieky proti osteoporóze existujú vo forme tabliet, prášku rozpustného vo vode, ako infúzie do žily, podkožné injekcie či nosné spreje. Rovnako dávkovanie – frekvencia užívania je rôzna podľa toho, aký liek konkrétne pacient užíva. Niektoré sa užívajú denne, iné stačí brať raz za týždeň, raz za mesiac, raz za 3 mesiace, či dokonca raz za rok. Výber konkrétneho lieku by mal odrážať zdravotný stav a individuálne potreby každého pacienta, zvážiť treba aj možné vedľajšie účinky liečby. Niektorí pacienti preferujú užívať liek menej často a nemyslieť naň každý deň, kým pre iných je naopak náročné spomenúť si na liek po dlhšej prestávke, preto uprednostňujú každodenné užívanie. Navyše, doplnková liečba vitamínom D a vápnikom, ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu želaného efektu liekov proti osteoporóze, sa takisto väčšinou užívajú každý deň. Je preto jednoduché užívať liečbu proti osteoporóze spolu a spraviť tak z nej každodennú rutinu. Kosť je živé tkanivo a potrebuje každodennú starostlivosť. Jediná možnosť, ako v liečbe osteoporózy dosiahnuť nie len zabrzdenie odbúravania kostí, ale aj podporiť tvorbu novej kosti, je pri liečbe, ktorá sa užíva denne.
Pri výbere lieku by mal pacient a lekár spolupracovať a nájsť spolu takú formu liečby, ktorá bude pacientovi vyhovovať a bude ju ochotný dlhodobo dodržiavať.
Vitamín D a vápnik
Ako doplnok k liekom proti osteoporóze sa využívajú na liečbu i prevenciu osteoporózy vitamín D a vápnik. Vitamín D je nevyhnutný pre dobré vstrebávanie vápnika v organizme, ktorý zase znižuje odbúravanie kosti. Odborníci odporúčajú denný príjem vápnika 1000 – 1200 mg a vitamínu D 800 – 1000 IU – medzinárodných jednotiek denne. Bez pravidelného dopĺňania vitamínu D a vápnika nemá farmakologická liečba osteoporózy žiadaný efekt.
Vápnik je možné prijímať aj v strave a medzi jeho najhodnotnejšie zdroje patria:
- mlieko a mliečne výrobky
- konzervované ryby, napríklad losos alebo sardinky či iné ryby, ktoré sa konzumujú aj s drobnými kosťami
- tmavozelená listová zelenina, ako napríklad kel, ružičkový kel či brokolica
- ovocné džúsy obohatené o vápnik
- sójové výrobky
- chlieb vyrábaný z múky obohatenej o vápnik
Potravinovými zdrojmi vitamínu D sú:
- vajíčka
- mastné ryby, napríklad losos
- cereálie, obilniny
- mlieko obohatené o vitamín D
Chirurgické metódy liečby osteoporózy – Vertebroplastika a kyfoplastika
Sú to minimálne invazívne chirurgické zákroky, ktoré uľavujú od príznakov súvisiacich s kompresívnymi zlomeninami stavcov. Pri zlomeninách krčka stehnovej kosti je riešením operačná metóda s osteosyntézou, prípadne endoprotéza.
Mýty a fakty o osteoporóze
Mýtus: Iba ženy by sa mali obávať osteoporózy.
Fakt: Je pravda, že osteoporóza ovplyvňuje oveľa viac žien ako mužov. Muži však stále tvoria 20% všetkých prípadov. Desiatky miliónov mužov a žien majú osteopéniu, stav, ktorý je charakterizovaný zníženou hustotou kostí. Ak nie je správne liečená, môže viesť k osteoporóze.
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Phil Hearing
Mýtus: Lieky proti osteoporóze poskytujú všetko na vybudovanie silných kostí.
Fakt: Lieky síce pomáhajú zabrániť úplnému „rozpadu“ kostí, ale neobsahujú všetky suroviny potrebné pre stavbu kostí. Bez vápnika a vitamínu D lieky nezaberú tak ako by mali. Pacienti, ktorí užívajú lieky proti osteoporóze by nemali zabúdať ani na potraviny bohaté na vápnik.
Mýtus: Vápnik a vitamín D sa dajú získať akoukoľvek cestou.
Fakt: Súčasťou príjmu živín pacienta s osteoporózou by mali byť nielen výživové doplnky, ale aj potraviny s nízkym obsahom tuku ako napríklad mlieko, jogurty či syry. Vitamín D sa získava z potravín ako obilniny, ryby či vajíčka.
Mýtus: Ak máte iba osteopéniu, nie osteoporózu, nemusíte sa obávať zlomených kostí.
Fakt: Osteopénia zvyšuje riziko zlomenín. Ak vám ju lekár diagnostiku, berte a aj ju liečte ako varovný signál pred osteoporózou. Pravidelne cvičte, zvýšte obsah vápnika vo svojej potrave, prípadne siahnite po výživových doplnok, vytvorte si však rutinu týkajúcu sa užívania, aby ste sa neminuli požadovanému účinku.
Mýtus: Ak máte osteoporózu, vaše kosti vás budú bolieť.
Fakt: Osteoporóza sa často označuje ako tiché ochorenie, pretože môže poškodiť vaše kosti roky predtým, ako sa objavia akékoľvek príznaky. U mnohých ľudí je zlomená kosť prvým príznakom choroby. Po postupe choroby sa však môžu objaviť príznaky ako bolesť, nie však v jej začiatočných štádiách.
Mýtus: Osteoporóza je súčasťou vyššieho veku.
Fakt: Vek je síce rizikovým faktorom, ale nemusí nič znamenať. Často sú oveľa rizikovejšími faktormi rodinná anamnéza, hormonálne problémy, podváha či nadmerné užívania alkoholu a fajčenie.