Od minulého mesiaca, kedy Rusko napadlo Ukrajinu, utiekli do Istanbulu desiatky tisíc Rusov, píše The New York Times.
Stáli v radoch pred bankomatmi v zúfalej snahe vybrať peniaze po tom, čo firmy Visa a Mastercard zastavili činnosť v Rusku. Vymieňali si informácie o tom, kde sa ešte dajú zohnať doláre. Teraz v istanbulských kaviarňach ticho čítajú chaty na aplikácii Telegram a niektorí organizujú podporné skupiny, aby pomohli ostatným ruským exulantom nájsť bývanie.
Zo zeme ich vyhnalo rozhorčenie nad tým, čo považujú za zločineckú vojnu, obavy z nútených odvodov do armády, strach z uzavretia ruských hraníc, alebo znepokojenie z toho, že ich živobytie už doma nie je životaschopné.
Ďalšie desiatky tisíc ľudí vycestovali do krajín, ako sú Arménsko, Gruzínsko, Uzbekistan, Kirgizsko a Kazachstan, odkiaľ obvykle prúdia migranti opačným smerom. Na pozemnej hranici s Lotyšskom, ktorá bola otvorená len pre držiteľov európskych víz, sa tvorili niekoľkohodinové kolóny.
Svet sa sústreďuje na odchod zhruba 2,7 milióna Ukrajincov z ich vojnou zmietanej krajiny, ktorá vyvolala bezprecedentnú humanitárnu krízu. Ale mnoho Rusov cíti beznádej a zúfalstvo z vlastnej budúcnosti.
To je hnacím motívom úteku, ktorý niektorí prirovnávajú k roku 1920. Vtedy viac ako 100-tisíc odporcov komunistických boľševikov odišlo počas ruskej občianskej vojny hľadať útočisko do vtedajšieho Konštantínopolu.
Niektorí z tých, ktorí utiekli, sú blogeri, novinári alebo aktivisti, ktorí sa obávali zatknutia na základe nového ruského zákona stíhajúceho to, čo štát považuje za „nepravdivé informácie“ o vojne.
Iní sú hudobníci a umelci, ktorí vo svojej profesii v Rusku nevidia budúcnosť. A sú tu aj zamestnanci v technologických, právnych a ďalších odvetviach, ktorým sa zo dňa na deň rozplynula vyhliadka na pohodlný život strednej triedy. Nechali za sebou prácu, rodinu a peniaze uviaznuté na ruských bankových účtoch, ku ktorým už nemajú prístup. Boja sa, že sa na nich v zahraničí budú ľudia pozerať zvrchu, pretože sú Rusi. A horekujú nad stratou pozitívnej ruskej identity.
„Nevzali nám len našu budúcnosť,“ hovorí moskovská dramatička Polina Borodinová. „Vzali nám aj našu minulosť.“ Rýchlosť a rozsah úteku ruských obyvateľov odráža obrovský posun, ku ktorému po začatí invázie v Rusku došlo.
Heger: Pre Slovensko je dôležitá bezpečnosť a prosperita Ukrajiny
Napriek všetkým represiám prezidenta Vladimira Putina zostávalo Rusko až do minulého mesiaca miestom s rozsiahlym cestovným spojením so zvyškom sveta, väčšinou necenzurovaným internetom poskytujúcim platformu pre nezávislé médiá, prosperujúcim technologickým priemyslom a umeleckou scénou svetovej úrovne.
Široko dostupné boli produkty západných značiek pre strednú triedu – nábytok Ikea, káva Starbucks aj cenovo prijateľné zahraničné autá. Ale keď sa 24. februára prebudili, mnohí Rusi vedeli, že sa to všetko skončilo.
Tens of thousands of Russians have fled to Istanbul since Russia invaded Ukraine, outraged about what they see as a criminal war, worried about conscription or the possibility of a closed Russian border.
And they are just the tip of the iceberg. https://t.co/fkFnWO2Q3i
— The New York Times (@nytimes) March 14, 2022