Sedem percent Slovákov nikdy nepoužilo internet

BRATISLAVA – Pandémia koronavírusu spôsobila, že ľudia museli aj pri bežných činnostiach čoraz viac využívať technológie, čo spôsobilo nárast podielu Slovákov používajúcich internet – nikdy ho nepoužilo už iba 7 % Slovákov, avšak regionálne rozdiely sú aj v oblasti digitálnych zručností výrazné, najmä medzi hlavným mestom a východnou časťou Slovenska.  Práve tie sa práve počas pandémie ukázali ako kľúčové napríklad aj v oblasti vzdelávania, keď rozdielny prístup k technológiám znevýhodňoval niektoré skupiny detí a sťažoval prístup k vyučovaniu. Digitálne zručnosti  však v budúcnosti budú ešte významnejšie než je tomu dnes. Informovala o tom Slovenská sporitelňa v tlačovej správe.

Pandémia koronavírusu preniesla veľkú časť života ľudí do online priestoru. Pracovné a voľnočasové aktivity, ale aj nakupovanie či komunikácia s úradmi alebo bankami sa oveľa častejšie realizovali prostredníctvom digitálnych riešení ako aplikácie a webformuláre, čo zvyšovalo požiadavky na digitálne zručnosti obyvateľov. Videli sme, že oveľa jednoduchšie bolo zariadiť a vybaviť nutné záležitosti vtedy, ak používateľ ovládal aspoň základnú prácu s počítačom a telefónom, ale aj internetom.

Vďaka tomu začalo viac Slovákov internet využívať, keď jeho použitie v posledných troch mesiacoch deklarovalo podľa dát Eurostatu až 90 % z nich. Oproti roku 2019 ide o zvýšenie o 7 percentuálnych bodov (p.b.), čo je najvyšší nárast spomedzi krajín EÚ. To intuitívne prinieslo aj nižší podiel ľudí, ktorí nikdy internet nepoužili, dosahujúci 7 % (2019: 12 %).

Pri pohľade na detailnejšie dáta však narážame na výrazné regionálne rozdiely medzi jednotlivými oblasťami Slovenska. Napríklad, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji nikdy internet nepoužili iba 4 % ľudí, na východe Slovenska je to dvojnásobok. To sa odráža aj na podiele domácností, ktoré nemajú zriadený prístup na internet – v hlavnom meste a jeho okolí je to každá desiata domácnosť, na východe Slovenska je to približne každá šiesta.

Podobné rozdiely vidíme aj pri využívaní internetu na rôzne aktivity ako predaj tovarov a služieb prostredníctvom internetu, čo častejšie využívajú opäť ľudia v Bratislavskom kraji. Ešte výraznejšie rozdiely vidíme pri využívaní bankových služieb.

Podľa dát využíva internetbanking až 68 % ľudí v Bratislavskom kraji, čo predstavuje výrazný náskok oproti ostatným regiónom. Druhým v poradí je Stredné Slovensko (61 %), nasleduje Východné Slovensko (57 %) a napokon Západné Slovensko (54 %). Opäť môžeme vidieť aj vplyv pandémie, ktorá posilnila využívanie digitálnych bankových služieb najmä v hlavnom meste a jeho okolí, kde sme zaznamenali medziročný nárast až o 12 p.b., zatiaľ čo v ostatných oblastiach bol nárast najviac šesťbodový.

Tieto dáta poukazujú na výrazné regionálne rozdiely, ktoré zaznamenávame medzi jednotlivými oblasťami Slovenska. Digitálne zručnosti sa však práve počas pandémie ukázali ako kľúčové pre dobré zvládnutie pandémie, keďže ich ovládanie bolo nevyhnutné napríklad pri komunikácii s bankami a úradmi, vrátane úkonov spojených s koronavírusom (napríklad registrácia na očkovanie či testovanie, podanie žiadosti o certifikát a podobne), ako aj školskom vyučovaní. Práve nedostatok digitálnych zručností či nedostupnosť internetu predstavovali problém pre zabezpečenie vzdelávania detí, kde boli zvýhodnené práve tie, ktoré majú materiálne zabezpečenie (tablety, smartfóny, notebooky, ale aj samotný internet s dostatkom objemu dát) a zároveň ich príbuzní dokázali zabezpečiť bezproblémový priebeh vyučovania. To vyústilo do prehĺbenia nerovností medzi deťmi z rôznych sociálnych vrstiev, čo ešte viac znevýhodnilo postavenie tých, ktorí takéto možnosti nemajú.

Nutnosť ovládať moderné technológie a takpovediac držať krok s trendami však nie je iba výsledkom pandémie, ale dlhodobého vývoja, kedy sa digitalizácia dostáva čoraz výraznejšie do života ľudí. Tento trend nepoľaví, naopak, v čase bude posilňovať a digitálne zručnosti získajú na význame čoraz viac. Ovládanie počítača, internetu či základných programov patrí už dnes medzi základné požiadavky zamestnávateľov, pričom tieto sa budú ešte zvyšovať. V budúcnosti môžeme očakávať napríklad častejšie využívanie tzv. veľkých dát, čo si bude vyžadovať schopnosť spracovať ich, porozumieť im a vedieť ich interpretovať.

Ďalším predpokladom je, že znalosť programovania a vývoja softvéru či aplikácií bude vystupovať čoraz viac do popredia a ovládanie programovacieho jazyka sa postupne môže stať bežnou súčasťou pre širší okruh pracovných miest než je tomu dnes, kedy je to výlučne doménou IT pozícií.