Sociálne siete

Rozhovory

Ročne prečíta viac ako 220 kníh. Milan Buno prezrádza, či má začínajúci autor u nás šancu

Máme šikovných spisovateľov, ktorí – keby písali v angličtine, patrili by medzi najlepších, hovorí najpopulárnejší knižný publicista na Slovensku Milan Buno.

Zverejnené:

Upravené: 29. júna 2021 o 21:25

336

Milan Buno číta knihy stále, veľa o nich píše a rozpráva aj v rôznych reláciách. Zdroj: Instagram/Milan Buno

BRATISLAVA – Prečíta cez 220 kníh ročne, týždenne o nich napíše desiatky článkov a ešte stíha porozprávať čo-to aj v televízii či rádiu. Napriek tomu ho knihy ešte stále neomrzeli, naopak. V našom rozhovore nám najznámejší slovenský knižný publicista Milan Buno prezradil, či dočíta do konca knihu, ktorá ho nebaví, ako vznikla jeho láska ku knihám a spomenie aj nejaké tipy pre tých, ktorí uvažujú o napísaní nejakej tej knihy. Okrem iného odpovedá na otázku, či sa môžu na Slovensku uchytiť začínajúci autori a opisuje, ako vôbec taká recenzia vzniká.

Keď sa povie knižný publicista, tak si väčšina z nás spomenie na vás. Predtým ste pôsobili v médiách, teraz ste dlhé roky tvárou či hlasom Ikaru – mnohých spisovateľov, pretože prostredníctvom vašich recenzií alebo rozhovorov sa môžu ľudia dozvedieť všetko o aktuálnych knižných novinkách. Poďme však pekne po poriadku. Povedzte nám, ako ste sa ku knihám dostali?

buno telka

Milan Buno (vpravo), zdroj: Instagram/Milan Buno

Vraj som mal rád knihu už ako malé dieťa, na čo si celkom nepamätám. (úsmev) Ale moji rodičia spomínajú, ako mi nosievali knižky, už niekedy na začiatku 80. Rokov. Nakupovali ich rôznymi cestami a ja som ich hltal jednu za druhou. Počas základnej i strednej školy som viac čítal, ako pozeral telku, či behal po vonku.

Dokonca som na gymnáziu napísal svoju prvú knižku, detektívku, keďže som miloval krimi. No a potom som sa náhodou dostal na Katedru Knižničnej a informačnej vedy Univerzity Komenského, robil som prax v knižnici vo svojom rodnom meste Stará Turá, aj vo francúzskom Lyone…takže knihy sa „ťahajú“ so mnou poriadne dlho. (smiech)

V minulosti ste robili v médiách. Prečo ste odtiaľ odišli? Pre veľa ľudí je to lákavé miesto na prácu. Aj keď Vy ste síce nejakým spôsobom vlastne v médiách zostal…

V médiách som robil 13 rokov, najmä v Slovenskom rozhlase, v rádiách Twist, Okey, v Slovenskej televízii, v printoch – SME a Hospodárske noviny. Čiže prešiel som si akoby všetky formáty a miloval som tú prácu. Najmä za mikrofónom v rádiu, to bola úžasná škola a nádherné obdobie. Už v médiách som robil promo knihám, snažil som sa o nich posúvať informácie poslucháčom a čitateľom…no a v istom čase som dostal tri ponuky: ísť opäť do televízie, do politiky na ministerstvo hospodárstva alebo do vydavateľstva Ikar. Vybral som knihy a neľutujem. (úsmev)

Kdesi som čítala, že ročne prečítate 220 kníh. Je to pravda? A ako dlho vám trvá, kým prečítate jednu knihu?

Áno, každý rok si zapisujem do zápisníkov všetky knihy, ktoré prečítam, autor, názov, vydavateľstvo, počet strán a dávam im aj akési body 1 až 10. A v priemere ich prečítam cez 220, ale to aj detské (pre svoje dcéry), rukopisy a podobne. Niekedy mám rozčítané aj dve-tri knihy, takže nemám celkom prehľad, za koľko knihu prečítam.

A máte aj nejaký osobný rekord, ktorý sa vám podaril, že ste prečítali toľko kníh ako nikdy predtým?

Takto to nejako nerátam ani nevnímam. Niekedy čítam jednu knihu aj pár dní – ako naposledy Hitler – posadnutý túžbou ovládnuť svet. Kniha má 700 strán a pripravoval som sa na knižný podcast, mal som rozhovor s historikom z SAV, takže som ju musel mať dobre načítanú. (úsmev)

Inokedy prečítam behom pár dní aj tri-štyri knihy. Nemám však rýchločítanie, chcem si knihy užívať, vychutnávať, takže čítam tak priemerne.

citam Grishama

Milan Buno číta viac ako 220 kníh ročne, zdroj: súkromný archív M.B.

Dá sa vôbec prečítať toľko kníh a brať to stále aj ako oddych, relax a hobby? Musíte sa predsa sústrediť, keď nečítate, tak zrejme píšete o tom, ako čítate a potom ešte asi spíte (smiech)…ako to stíhate?

Ako sa vraví – kde je vôľa, tam je cesta. Milujem knihy a čítanie je pre mňa už akási závislosť. Keď si niektorý deň neprečítam aspoň pár strán, akoby som cítil deficit, nepokoj. Takže ak máte takúto vášeň, nájdete si čas – takmer nepozerám televíziu, ani rôzne seriály na Netflixe, HBO a podobne, ako to za posledný rok mnohí počas koronakrízy robili. Využívam tzv. mŕtvy čas, čiže keď musím niekde čakať – na úrade, u lekára, cestujem v MHD,…– tak mám vždy pri sebe čítačku a využijem to.

A počas pandémie ste čítali viac? Veľa času sme trávili doma, pocítili ste aj u vás vo vydavateľstve, že by stúpol dopyt po knihách práve počas lockdownu?

Ja som počas lockdownu pracoval tak ako predtým, aj potom, keďže mám pod palcom online médiá, sociálne siete, prípravu knižného podcastu Knižný kompas, videá a book trailery. Pre mňa sa takmer nič nezmenilo, mám vlastnú kanceláriu, čiže každý deň som aj chodil do práce. Takže som čítal ako zvyčajne…ale pokiaľ ide o vydavateľstvo a celkovo čítanie, nemáme pocit ani čísla, ktoré by hovorili o nejakej výraznej zmene. Trošku poklesol predaj, keďže boli zatvorené kníhkupectvá, ale dokázali sme čitateľom doručiť knihy inými cestami a spropagovať im ich ďalšími cestami, takže nejaké veľké rozdiely tam neboli.

v studiu

V štúdiu – Milana Buna môžete počuť aj v rádiu. Zdroj: súkromný archív M.B.

Vy čítate aj elektronické knihy? Aký máte k nim vzťah?

Vo vydavateľstve Ikar robím 13 rokov a keď mi na začiatku povedali, že musím načítať nejakého Jozefa Kariku, už pár týždňov pred vydaním, aby som pripravil marketingovú kampaň.

s Adelou

Milan Buno s Adelou Vinczeovou, zdroj: súkromný archív M.B.

Nebol som nadšený. To mám čítať na počítači? Alebo tablete? Kúpil som si teda čítačku Kindle paperwhite a prečítal som jeho knihu V tieni mafie. Kniha bola perfektná a mne sa napodiv dobre čítala aj takto v elektronickej verzii. Nebolo to celkom ono, ale šlo to.

Potom prišli ďalšie knihy, zvykal som si, už po 20 knihách som to nejako extra nevnímal…a dnes čítam 80 percent kníh na čítačke. Často ešte ako rukopisy, vopred, a už to nevnímam – dôležitý je príbeh, posolstvo, postavy, atmosféra ap., papier alebo čítačka sú len nosičom. Áno, občas si vezmem papierovú knihu do ruky, už len pre ten pocit, ale nejako to neriešim. Čítačka je neuveriteľne užitočná, praktická, mám v nej vyše 1000 kníh a keďže ju mám stále pri sebe, vyberiem si také čítanie, na ktoré mám práve chuť.

Povedzte nám, ako vzniká taká recenzie. Vyberiete si knihu, ktorú treba zrecenzovať, prečítate ju a rovno napíšete niečo o nej?

Už keď čítam uvažujem niekde v pozadí nad tým, ako postavím tú recenziu, čo vypichnem, o čom to bude. Keďže čítam na čítačke, je absolútne jednoduché označiť si zaujímavé pasáže, myšlienky, ktoré potom vložím do recenzie. Nič zložité, týždenne napíšem desiatky článkov. (smiech)

Čo je podľa vás náročnejšie. Napísať dobrú knihu alebo ešte lepšiu a zaujímavejšiu recenziu na ňu?

Napísal som aj nejaké knižky, takže viem, o čom to je. (úsmev) Napísať knihu vie každý…dobrú knihu len málokto. Chce to veľa talentu, driny, „vysedieť ju“, ako vravíme.

Vy ste kedysi napísali nejaké tie knihy…keby ste si ich zrecenzoval, boli by ste kritický?

Určite, najmä k jednej, ktorú som napísal s kolegyňou už takmer 12 rokov dozadu. Mala úspech, predalo sa takmer 11-tisíc výtlačkov, čo ju radí medzi bestsellery…ale keď som si v nej listoval po rokoch, chytal som sa za hlavu. Tento pocit však majú mnohí autori, aj skúsenejší ako som ja.

A o čom boli teda vaše knihy?

Ešte keď som pracoval v Slovenskom rozhlase, robil som ranné vysielanie Dobré ráno, vtedy druhá najpočúvanejšia relácia, vyše milión poslucháčov. Miloval som to, vymýšľal som rôzne rubriky a jedna z nich sa volala Poraďme si navzájom. Ľudia mohli posielať svoje rady, tipy a odporúčania do domácnosti, záhrady, pre zdravie a podobne.

Z toho vznikli dve knihy, také malé brožúrky, z ktorých sa predalo spolu vyše 25-tisíc kusov. To bola taká prvá kniha-nekniha.

Potom som napísal s kolegyňou spomínaný príbeh Nový život bez chlapa. Pod pseudonymom Buless, dnes už je identita nás autorov verejným tajomstvom, takže pokojne to priznávam. Ešte som mal poviedku v antológii poviedok a pred dvomi rokmi vyšiel Zápisník plný optimizmu.

Bedo a Peteraj

S Kamilom Peterajom a Jozefom Bednárikom, zdroj: súkromný archív M.B.

A chystáte sa niečo napísať?

Mám chuť písať knihy, rád by som, ale nie je čas. Píšem desiatky článkov týždenne, pripravujem knižné podcasty, robím videá a book trailery, takže som momentálne absolútne vyťažený. Muselo by to ísť na úkor rodiny, a to rozhodne nechcem.

A mali ste niekedy aj pauzu od čítania? Že ste si povedali, ok…už mám toho dosť, potrebujem oddych od kníh?

Určite nie. Možno niekedy pár dní, keď sa nedalo, ale dlhšie nie. Aj moji kolegovia si niekedy musia urobiť pauzu, stratia chuť, nebaví ich až tak čítanie. Trvá to týždne, niekedy mesiace, napokon sa ku knihám s chuťou vrátia. Mňa také čosi našťastie ešte nepostretlo.

Máte svoj obľúbený žáner ako bežný čitateľ? Prípadne autora?

v tv joj

Milana Buna môžete vidieť aj v TV JOJ, zdroj: súkromný archív M.B.

Čítam všetko, mám množstvo obľúbených autorov. Najradšej krimi a trilery, historické príbehy, ale aj romance – tie čítam aj preto, že viaceré spisovateľky sú moje priateľky a tiež chcem vedieť, o čom to je, ak to idem prezentovať do televízie, alebo píšem na to článok.

Milujem Johna Grishama, Michaela Connellyho, Lee Childa, Jorn Lier Horsta, Briana Freemana, zo slovenských Joža Kariku, Frankie Kozmona, Juraja Červenáka…takto by som mohol pokračovať donekonečna.

A keď sa bavíme ako o povolaní, ktoré knihy sa recenzujú najlepšie?

Nerozlišujem. Keďže čítam všetko, viem ku všetkým žánrom zaujať nejaké stanovisko. Možno jedine okrem poézie, tej nerozumiem, neviem ju poriadne uchopiť, takže sa jej aj vyhýbam. A tiež veľmi nemusím rôzne erotické či historické romance. (úsmev)

A čo robíte vtedy, ak vás kniha nebaví…dočítate ju aj napriek tomu? Dáte jej šancu?

Kedysi som dočítal každú jednu knihu, aj keď ma nebavila. Považoval som to za barbarstvo – ten autor sa s tým natrápil, vložil do toho všetok svoj talent, prácu, um, a ja tomu nedám šancu? Odložím to? Vtedy som mal výčitky, dnes už nie. Ak ma čosi nebaví povedzme po 100 stranách a cítim, že to nemá ťah na bránu, že sa to nerozbieha, že mi nesadol autorov štýl písania, tak ju len dolistujem do konca, preskenujem ju a odložím. Nemám toľko času, aby som čítal knihy, ktoré mi nesadli.

ig buno

zdroj: Instagram/Milan Buno

Keby ste mali zhodnotiť slovenskú tvorbu so zahraničím, čo by ste možno vytkli slovenským autorom a naopak, za čo by ste ich ocenili, pochválili?

V posledných rokoch išla slovenská tvorba neuveriteľne dopredu. Máme množstvo úžasných, šikovných spisovateľov, ktorí – keby písali v angličtine, boli povedzme Američanmi alebo Angličanmi – patrili by medzi najlepších. Predávali bi státisíce, možno milióny. A platí to pre všetky žánre, či už Ďuro Červenák v historickej detektívke, Jožo Karika v mafiánskej, Janka Pronská v historickej romanci, Václav Neuer v detektívkach…

Je úžasné, koľko ich máme a ako ich čitatelia milujú. Po revolúcii sme čítali hlavne zahraničných autorov, bol tu hlad, ktorý bolo treba nasýtiť…no postupne sme prišli na to, že aj doma máme skvelých autorov, ktorých sa oplatí čítať.

Mnohých našich autorov prekladajú v zahraničí…

Slovensko je malá krajina, potenciálnych čitateľov v slovenčine teda nie je až tak veľa. Má šancu sa uživiť u nás taký vychádzajúci spisovateľ? A aké má šance, aby mu jeho knihu zobrali napríklad v zahraničí a preložili?

Začínajúci spisovateľ nemá šancu, uživia sa len tí zavedení, ktorí predávajú desaťtisíce kníh. Čiže Dominik Dán, Táňa Keleová-Vasilková, Jožo Karika, Ďuro Červenák a iní. Treba mať v tom nejaký rytmus, jednu až dve knihy ročne, kvalitne napísané, dobrý marketing a potom to dokáže prilepšiť, prípadne aj uživiť.

Mnohých našich autorov prekladajú v zahraničí, asi najviac v posledných rokoch Jozefa Banáša, ale najčastejšie asi vychádzajú slovenskí autori v češtine, prípadne poľštine, angličtine.

Veľa ľudí sníva, že napíše aspoň raz v živote knihu. Ako by mala dobrá kniha podľa vás vyzerať?

s Dan Brown

S Danom Brownom, zdroj: súkromný archív M.B.

To by bolo na jeden veľký a rozsiahly rozhovor. Keď som začínal v Ikare, vytvorili sme literárny projekt Mám talent (stále je na www.mamtalent.sk), kde sme dávali šancu začínajúcim autorom.

Garantmi, či v porote boli známe tváre ako Adela Banášová, Jozef Bednárik, Eňa Vacvalová, Marián Leško, Dado Nagy a podobne. A tam som videl, koľko ľudí si myslí, že vie písať knihy, že ten ich príbeh je geniálny a už ho stačí len vytlačiť – rozchytá sa ako teplé rožky. No realita je niekedy veľmi odlišná. Na stránke nájdete mnoho článkov s radami, tipmi a odporúčaniami, ako písať, čoho sa vyvarovať, čo je dôležité.

A existuje teda vôbec návod na to, ako napísať dobrú? Internet síce zopár návodov opisuje, ale úprimne – asi keď tam nebude nápad, inšpirácia, nejaký konkrétny zážitok či príbeh – tak mi ten návod pri písaní veľmi nepomôže. Mýlim sa?

Tu môžem odporučiť spomínanú stránku www.mamtalent.sk – neuveriteľný zdroj inšpirácie a rád, ak to niekto myslí s písaním vážne.

Máme tu letné prázdniny…ak ide Milan Buno na letnú dovolenku, koľko kníh si so sebou zoberie? Predstavujem si to tak, že celý kufor. (smiech)

Tým, že mám čítačku, tak len malú čítačku. (úsmev) Tam mám naozaj tisícku kníh, stále ich dopĺňam, čiže nemám problém. Nezaberie miesto, mám ju už 12 rokov a stále skvele funguje, beriem ju na pláž, do lietadla, kdekoľvek.

Aký knižný tip by ste na záver našim čitateľom odporučili. Možno aj na tú letnú dovolenku. Ktorú knihu by si určite mali zabaliť?

buno ig

zdroj: Instagram/Milan Buno

Tých je viacero, toľko úžasných kníh vyšlo v poslednom období.

Aktuálne čítam sériu Ďura Červenáka o kapitánovi Steinovi a notárovi Barbaričovi – je fantastická, neuveriteľne dobre napísané, až som občas šokovaný. S Ďurom sa poznáme a skladám pred ním klobúk.

Tiež si prečítajte Parížsku knižnicu od Janet Skeslien Charles (a láske ku knihám), novú detektívku Uplakaná jeseň od Václava Neuera, príhody neobyčajného fyzika Richarda Feynmana Vy asi žartujete!

Prípadne Raffael, maliar v Ríme (beletrizovaný životopis renesančného génia), veľmi dojímavý príbeh Umenie pretekať v daždi, Špión a zradca od Bena Macintyra… koľko ešte môžem? (smiech)

REKLAMA

Vyštudovala žurnalistiku. Začínala písaním cestopisných reportáží, krátko na to editovala články, neskôr prešla na tri roky do tlačovej agentúry. Viedla tiež redakciu Učiteľských novín. Medzitým si stihla vyskúšať aj hovorcovskú stoličku, keď komunikovala za cestných dopravcov na Slovensku. Počas uplynulých rokov svoje skúsenosti pretavila do rôznych činností v oblasti žurnalistiky, médií, PR a marketingu. Aktívne píše na rôzne témy, sú to najmä rozhovory, reportáže a cestopisy.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA