Sociálne siete

Rozhovory

Šoféruje kamión, píše blogy a fotí. Mladá Prešovčanka má ešte jeden sen

Mladá Prešovčanka šoféruje kamión, na cestách sú spolu s mužom a so svojím psíkom. Svoje zážitky opisuje na sociálnych sieťach a v článkoch na svojom blogu.

Zverejnené:

Upravené: 4. júna 2021 o 6:15

6324

natalia a peto
Natália Šoltés s manželom Petrom, foto: súkromný archív

REKLAMA

BRATISLAVA – Bývalá „zdravoťáčka“, aktuálne kamionistka s vlastným blogom a zároveň začínajúca influencerka, fotografka. To je Natália Šoltés, Prešovčanka, ktorá má 26 rokov. Spoločne so svojím mužom Petrom brázdia cesty  po Európe. Spolužitie v kabíne kamióna, navyše aj  s ich štvornohým miláčikom Luckym, ich neodradilo, naopak upevnilo ich vzťah.

Aj keď si len ťažko predstaviť mať partnera 24 hodín so sebou v práci a aj počas oddychu v malom priestore, naučili sa komunikovať. Keď Natália nešoféruje alebo nepíše blog, tak na Instagrame robí živé vstupy, píše postrehy a uverejňuje zaujímavé fotografie. Má aj jeden sen – šoférovať trolejbus, aj preto si ešte minulý rok urobili s manželom vodičský preukaz na autobus.

natalia

Natália Šoltés so psíkom, foto: súkromný archív

Natália, povedz nám, kedy presne si sa rozhodla stať kamionistkou. Čo ťa k tomu viedlo

Nápad, aby som sa stala kamionistkou a pridala sa k môjmu manželovi, vtedy ešte priateľovi, dostal práve on. V tom čase som chodila na vysokú školu a riešila som, či sa po škole uplatním a či ma daný odbor bude baviť. No nakoniec zvíťazila moja dobrodružná povaha a chuť byť s partnerom častejšie ako pár dní do mesiaca. Po roku oťukávania sa spolu v jednej kabíne padlo definitívne rozhodnutie a pridala som sa k nemu.

Ako teda presne vyzeral tvoj prvý deň za volantom?

Môj prvý deň za volantom sa nelíšil od tých predchádzajúcich, ktoré sme spolu zažili už predtým. Od začiatku som sa snažila pomáhať a nasávať nové skúsenosti, aby to potom šlo už prirodzene. Samozrejme, okrem šoférovania.

Takto som to mala o niečo jednoduchšie, a keď sme sa spolu vydali na cesty, už ako plnohodnotná vodička, mohla som sa sústrediť na šoférovanie a výkon dvojosádky, ktorý býva pre mnohých vodičov náročný. Musela som si zvyknúť na veľké auto, na to,  ako sa správa na ceste a na to, že niekedy tie dni šli naozaj rýchlo.

soltes kamion

Zdroj: Instagram/soltesik

A čo okolie, rodina, … neodhovárali ťa? Ako to vôbec prijali?

natalia soltes

Natália Šoltés, zdroj: Instagram/soltesik

Na začiatku to brali s rezervou a nie veľmi nadšene, najmä rodičia. Predstava, že budem jazdiť na kamióne s frajerom, namiesto toho, aby som chodila do školy, sa väčšinou nikomu nepozdávala.

Pravdepodobne si mysleli, že to nezvládnem. Moje priority však boli jasné od začiatku a vedela som, do čoho idem, aj za cenu, že to naštrbí vzťahy v rodine.

Teraz to už nikto nerieši, zvykli si, že mám takéto netradičné povolanie pre ženu.

Netradičné v našich končinách, v zahraničí sú už takéto rodové stereotypy zriedkavé.

 

Koľko rokov už vlastne teda jazdíš?

Tento rok v máji to bude presne päť rokov. Paradoxne mi to začiatkom roka pripomenuli doklady, ktorým skončila platnosť, keďže je potrebné si ich obnovovať každých päť rokov.

Splnila si si povedzme svoj sen?

Môj sen bol odjakživa šoférovať trolejbus u nás v meste a trúbiť babke pod oknom, keď pôjdem okolo. Môj dedo pracoval roky ako vodič autobusu, takže to mám možno aj trošku v génoch. Zatiaľ sme takto trúbili iba kamiónom. No vodičák na autobus sme si s manželom urobili minulý rok, takže pevne verím, že ho raz využijem a tento sen si splním.

lucky

Zdroj: Instagram/peter_nataly

Mali ste celkom netradičné svadobné fotenie – aj keď pre vás oboch to prišlo asi automaticky. Povedz však našim čitateľom, ako to vyzeralo a kto prišiel s týmto nápadom?

To už bolo samozrejmé od začiatku. Väčšinou, keď má svadbu nejaký kamionista, tak príde niekoľko ťahačov a robí sa takýto sprievod a vznikne pár fotiek pred ťahačom. My sme sa rozhodli mať iba jeden, ktorý bude slúžiť aj ako svadobné vozidlo. Vtedy, ešte v bývalej firme, nám umožnili si ho požičať na celý víkend, tak sme sa rozhodli pre netradičné fotenie v lese u nás. Dostali sme povolenie od správcu lesa a vzniklo pár zaujímavých fotografií. Chcela som, aby fotografie boli originálne a prostredie tiež. Som rada, že sa nám to takto podarilo.

Poďme ešte na chvíľku k tebe a tvojmu povolaniu. Aký je tvoj  „naj“ zážitok a čo všetko možno netradičné si na vašich cestách zažila?

Asi ten naj bol nakládka v Neapole, boli to nejaké divadelné kulisy, ktoré sme mali odviesť do skladu v Belgicku.

peter

Peter Šoltés, foto: súkromný archív

Najväčší bizár bol dostať sa do areálu, ktorý bol v meste…ulicu lemovali odparkované autá.  Čakať osem hodín na Talianov, kým to ručne naložia, to už bola len čerešnička na torte. Pán, ktorý na to dohliadal, hovoril anglicky, takže sme čo-to poklebetili.

A ani vykládka v Belgicku nesklamala. Vykladali sme v skladoch, vedľa Tomorrowlandu, čo je jeden z najlepších festivalov na svete. (úsmev) Pán, ktorý to vykladal, nám porozprával o festivale rôzne zaujímavosti, keďže pracoval v zákulisí od samého začiatku. My sme na ten festival chceli odjakživa ísť, tak sme pozorne počúvali.

Takýchto nakládok bolo ešte mnoho, na niektoré bol problém dostať sa, no vždy sme si poradili. Z ciest nikdy nezabudnem na bicykel v pravom jazdnom pruhu na diaľnici, ktorý vypadol z auta. Našťastie som ho netrafila a stihla sa mu vyhnúť, no chvíľu som naozaj pochybovala, či to čo vidím je naozaj, alebo sa mi to len zdá.

Jazdíte aj teraz, keď všade zúri pandémia? A ako vás to ovplyvnilo? Je tá práca iná?

Momentálne jazdíme. Bohužiaľ, vlani, keď sa pandémia naplno rozbehla a krajiny sa začali zatvárať a rovnako aj rôzne firmy, sme zostali doma pár mesiacov. Mali sme to šťastie, že sa to postupne vrátilo do starých koľají a mohli sme sa opäť vrátiť do práce. Je mi však ľúto ľudí, ktorí to šťastie nemali.

Na cestách máte so sebou aj psíka. Dá sa to zvládnuť, nie je to náročné, keď máte stále zodpovednosť aj za neho, aj za kamión, tovar a ešte stíhať aj venčenie a nejaký ten oddych popri šoférovaní…

Psík je s nami na cestách od samého začiatku. Je to náš malý strážca kabíny. Za tie roky sme si na všetko zvykli a vytvorili režim, aby to fungovalo. Lucky väčšinu cesty prespí, počas striedania alebo pauzy ho venčíme, vždy si preňho nájdeme dostatok času. Gro robia víkendy, či už doma alebo v práci. Vtedy sa snažíme nájsť parkoviská, kde sa dá ísť niekde von, do prírody, na poriadnu prechádzku. Aj napriek tomu, že je to taký kamiónový psík, si dovolím tvrdiť, že má skvelú kondíciu. Minulé leto vybehol na Téryho chatu akoby nič, ani tam poriadne neobsedel, chcel ísť ďalej. My sme si museli na chvíľu oddýchnuť, lebo sme nestačili s dychom. (smiech)

Ak sa ešte vrátime k pandémii, neodradilo ťa to? Nie je to náročnejšie? Nemenila by si?

Vôbec nie, ako vyštudovaný zdravotnícky asistent si uvedomujem, že najťažšie to majú momentálne zdravotníci. Vo väčšine firmách sa zaviedli prísne hygienické opatrenia a riziko nákazy tam je naozaj minimálne, keďže sa dbá na nosenie masiek, či dezinfekciu, prípadne je tam minimálny styk s personálom. Nebyť Nemecka, ktoré sa rozhodlo vyžadovať negatívne testy aj od vodičov, je to celkom fajn.

Ty však nielen šoféruješ obrovské kamióny, ale máš svoj blog, kde prispievaš, nejaké články si o tebe mohli prečítať ľudia aj na internete či v časopisoch. O čom píšeš ty na svojich blogoch?

Na začiatku to bolo najmä o nás a našich zážitkoch na cestách, no postupom času som sa rozhodla  zamerať aj na ostatných vodičov a vodičky. Preto vznikli rôzne iné články, ktoré im môžu nejako pomôcť alebo priniesť nové informácie. Najviac ma bavilo písanie článku o psíkoch v kamióne. Pomocou sociálnych sieti som sa zoznámila s kolegami a kolegyňami, ktoré majú so sebou psíka a podelili sa rôzne zážitky a skúsenosti.

V budúcnosti by som sa chcela zamerať viac na rozhovory s vodičmi alebo vodičkami, o ktorých ešte nie je veľmi počuť, no majú zaujímavý príbeh či prácu, ktorú stojí za to zdieľať.

nutaly

Zdroj: Facebook/Peter & Nataly

Ty si sa ale posledný rok začala viac venovať aj fotografii. Je to ďalší level? Chystáš sa tým možno aj živiť?

Počas prepuknutia pandémie, keď sme nemohli pracovať a boli sme doma, som si kúpila zrkadlovku a rozhodla som sa viac zamerať na fotenie, keďže pekné a kvalitné fotografie sú dnes výsadou nielen blogov, ale aj sociálnych sietí. Mala som dostatok času nazbierať nové skúsenosti o oťukať sa v tom. Fotenie ma veľmi baví a pevne verím, že to časom bude viac ako len také hobby.

A máš nejaké spätné väzby od svojich fanúšikov?

Najviac ma tešia správy od kolegov, ktorí sa rozhodli jazdiť so svojimi polovičkami, aj vďaka tomu, že nás sledujú a inšpirovali sme ich k tomuto kroku. Keď som začínala ja, nepoznala som takéto páry a ak som sa s niekým o tom zhovárala, tvrdili my, že sa po čase rozídu. Teraz už viem, že to tak vôbec nemusí byť a poznám aj páry, ktoré jazdia spolu už niekoľko rokov.

Na sociálnych sieťach nás sleduje množstvo skvelých ľudí, ktorí nám vždy ochotne pomôžu, poradia a podporia nás, fungujeme ako jedna veľká komunita. Veľmi nás teší, keď sa s niekým stretneme a spoznáme ho bližšie. Je to skvelé byť takto v spojení s ľuďmi a spoločne zdieľať svoje dni, zážitky a skúsenosti.

lucky

Lucky zodpovedá za bezpečnosť, foto: súkromný archív

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA