Sociálne siete

DOMOV

Klimatickú krízu pravdepodobne predbehne kríza biodiverzity, tvrdí ornitológ

Miera úhynu živočíšnych druhov je v súčasnosti dôsledkom ľudskej činnosti 100 až 10-tisíc násobne vyššia ako by bola prirodzene.

Zverejnené:

Upravené: 8. marca 2021 o 12:54

342

priroda
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Anne Nygård

REKLAMA

SITA

BRATISLAVA – Klimatickú krízu ako najväčšiu hrozbu ľudstva pravdepodobne predbehne kríza straty biodiverzity. Pre agentúru SITA to uviedol ornitológ Správy Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie a Dunajské luhy Samuel Pačenovský. Vďaka dopadu ľudskej činnosti na životné prostredie dosahuje v súčasnosti miera úhynu živočíšnych druhov 100 až 10-tisíc násobne vyššie tempo, ako by dosahovala prirodzene. Strata biodiverzity sa tak rýchlo blíži k bodu, „z ktorého už nebude návratu“.

V súčasnosti je ohrozených alebo už zničených viac ako 70 percent koralových útesov. Vedecké odhady pritom uvádzajú, že 80 percent kyslíka, ktorý dýchajú ľudia, pochádza práve z oceánov. Počet individuálnych živočíchov na planéte sa od roku 1970 znížil o polovicu. Vyhynutím je navyše ohrozených vyše 40 percent obojživelníkov, štvrtina všetkých druhov cicavcov a každý ôsmy vtáčí druh.

„Už doteraz sme stratili veľké množstvo genetickej rôznorodosti u domestifikovaných komerčných plodín. Diví príbuzní modernej ryže či obila obsahujúci gény odolné voči chorobám či klimatickej zmene sú na okraji vyhynutia. Keď sa to skombinuje s degradáciou pôdy, nadmernou spotrebou a znečistením, dochádza k nezvratnej strate biodiverzity,“ povedal pre agentúru SITA Pačenovský.

Podľa ornitológa bude potrebná výrazná zmena spotrebovania zdrojov a využívania prírody. V opačnom prípade by totiž mohlo dôjsť k zrúteniu ekosystémov, čo môže mať za následok napríklad vyhynutie koralových útesov a znamenalo by to výrazné zníženie produkcie kyslíka. „Čoskoro budeme spotrebúvať viac ako štvornásobok zdrojov oproti skutočnej potrebe planéty, čo zjavne nie je udržateľné,“ dodal Pačenovský.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA