Sociálne siete

DOMOV

KLUS: Mladí ľudia sympatizujú s extrémistami aj pre neznalosť dejín

Zverejnené:

Upravené: 26. januára 2021 o 22:29

428

H QOD Ry YT  Scz W Pj NY Zz Bg Extr misti ilustra n foto

REKLAMA

30. júl 2020 18:30 SITA, redakcia

BRATISLAVA 30. júla (SITA) – Mladí ľudia sympatizujú s extrémistami aj pre neznalosť dejín. Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ) Martin Klus (SaS). Agentúru SITA o tom informoval tlačový odbor rezortu diplomacie. Svet si bude 2. augusta pripomínať obete rómskej genocídy a aj preto je v Múzeu holokaustu v Seredi otvorená výstava Rasová diagnóza: Cigán s podtitulom Nacistická genocída Sintov a Rómov a dlhý boj za uznanie. Podľa tajomníka je aj táto výstava „významným príspevkom“ k šíreniu tolerancie v spoločnosti.

Podľa Klusa pribúdajú varovné signály, ktoré naznačujú, že vzdelávaniu o holokauste treba venovať viac pozornosti. „Aj pre neznalosť našich dejín mnohí mladí ľudia sympatizujú s extrémistickými či skryte fašistickými stranami. Žiaľ, predstavitelia takýchto strán sedia aj v našom parlamente. Nesmieme však akceptovať takú tvorbu politiky na Slovensku, ktorá zahŕňa predsudky a rasizmus,“ povedal s tým, že vláda je pripravená bojovať proti diskriminácii a zlepšiť sociálne, ekonomické či občianske postavenie Rómov. Štátny tajomník si myslí, že zlepšenie postavenia Rómov v spoločnosti je dôležité k zastaveniu šírenia extrémizmu a nenávisti.

Klus tiež pripomenul, že len nedávno boli členským štátom na pôde Rady Európy prijaté odporúčania týkajúce sa zaradenia histórie Rómov ako pevnej súčasti spoločnosti do školských osnov. Ocenil aj spoluprácu v rámci Medzinárodnej aliancie pre pripomínanie holokaustu, ktorej je Slovensko členom, či aktivity zahraničných partnerov v oblasti vzdelávania a výskumu holokaustu či stále početnejšie spomienkové podujatia venované obetiam rómskeho holokaustu. „Segregácia, prenasledovanie a vyhladzovanie v koncentračných táboroch. To všetko sa spája aj s rómskym holokaustom počas 2. svetovej vojny. K perzekúciám a vraždám Rómov dochádzalo aj na území dnešnej Slovenskej republiky. Popri tragických osudoch slovenských Židov či náboženských a politických nepriateľov režimu sú však rovnako tragické príbehy Rómov stále málo preskúmané,“ uzavrel Klus.

Výstavu Rasová diagnóza: Cigán, pripravilo Múzeum holokaustu v Seredi, patriace pod Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, v spolupráci s Dokumentačným a kultúrnym centrom nemeckých Sintov a Rómov, ako aj s Veľvyslanectvom Spolkovej republiky Nemecko. Otvorená je od 29. júla.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA