Sociálne siete

DOMOV

Politologička si nepamätá, že by niektorá z predchádzajúcich vlád tak rýchlo stratila dôveru verejnosti

Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala takto pred rokom, 21. marca 2020, novú vládu.

GLOBAL NEWS

Zverejnené:

Upravené: 21. marca 2021 o 13:43

67

Archívne foto, zdroj: SITA

SITA

BRATISLAVA – Vláda vo svojom programe prisľúbila, že dokáže „pružne“ reagovať na „príležitosti a hrozby vonkajšieho prostredia“. Súčasný manažment pandémie však nepresvedčil väčšinu spoločnosti. Pre agentúru SITA to uviedla politologička Darina Malová z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa nej je v iných krajinách vidieť, že politici dokázali získať podporu, hoci čelia rovnakým problémom. Ako príklad uviedla Holandsko, kde úradujúci premiér znovu vyhral voľby. Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala takto pred rokom, 21. marca 2020, novú vládu.

„Našim politikom sa neporadilo naplniť ani ďalšie programové ciele. Namiesto prehĺbenia súdržnosti sa zvyšuje napätie a spoločenská solidarita sa rozpadá. Okrem toho vláda prisľúbila, že zabezpečí hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj Slovenska, ale regionálne rozdiely sa naopak prehlbujú. Pozitívne výsledky, napríklad, že vláda dokázala zabezpečiť aktívnu úlohu štátu v boji proti korupcii, sa stráca v žabomyších sporoch koalície,“ podotkla Malová.

Kríza koalície podľa nej v priamom prenose ukazuje občanom, že partneri vo vláde si navzájom neveria. Potom občania prestávajú veriť vláde ako celku, ale aj jednotlivým členom vlády. „A to aj napriek tomu, že mnohí z nich poctivo pracujú, ale výsledky ich práce sú v mediálnom svete neustále prekrývané spormi vo vnútri vlády,“ podotkla.

Rok vládnutia v pandémii

Podľa sociológa Jozefa Zagrapana zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) bol prvý rok vládnutia zásadne ovplyvnený pandémiou.

Premiér Igor Matovič počas tlačovej besedy. Foto: SITA/Alexandra Čunderlíková

Riešenie krízy sa stalo primárnou úlohou vlády, pričom mnohé z ďalších priorít, ktoré si koaličné strany na začiatku vytýčili, boli v úzadí. Podčiarkol, že vďaka pomerne skorým opatreniam sa Slovensku podarilo zvládnuť prvú vlnu koronavírusu, presne opačne by sa dalo hodnotiť zvládanie tej druhej. Doplnil, že dôveryhodnosť vlády v ostatnom roku súvisí v značnej miere práve s tým, ako občania vnímajú kroky vlády v boji s pandémiou.

Poukázal na prieskum z prelomu januára a februára projektu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý dlhodobo sleduje postoje obyvateľov od začiatku karanténnych opatrení. Ten ukázal, že približne 20 percent respondentov je „veľmi“ alebo „skôr“ spokojných s tým, ako vláda postupuje pri zvládaní epidémie. „V apríli a máji minulého roku bola v porovnaní s tým táto spokojnosť viac ako dvojnásobná. To, ako sú opatrenia navrhované, ako sú komunikované a ako fungujú, má vplyv na celkovú dôveryhodnosť,“ zdôraznil.

Pokles dôvery nie je výnimočný

Postupný pokles dôveryhodnosti vlády nejaký čas od začiatku volebného cyklu nie je podľa Zagrapana výnimočný jav, a to nielen na Slovensku.

Zľava: Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok, podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík, minister školstva Branislav Gröhling a premiér Igor Matovič (vpravo v pozadí) počas príchodu na rokovanie 84. schôdze vlády SR. Foto: SITA/Branislav Bibel

„V aktuálnom prípade sa prepad javí ako o niečo rýchlejší. Prieskumy však tiež naznačujú, že klesajúca dôvera sa netýka všetkých politikov. Niektorí si udržiavajú porovnateľné čísla, viac sa klesajúci trend ukazuje pri premiérovi, s čím nakoniec súvisia aj klesajúce preferencie víťaza volieb,“ doplnil. Malová si nepamätá, že by niektorá z predchádzajúcich vlád tak rýchlo stratila podporu a dôveru verejnosti. Nedá sa to podľa nej pripisovať len koaličnej kríze, ale predovšetkým dôsledkom pandémie a neschopnosti vlády presvedčiť občanov, že dokáže krízu zvládnuť.

Z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza zverejnenom 14. marca vyplýva, že najviac ľudí, a to 37,5 percenta, spomedzi členov vlády dôveruje ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi (SaS). Na druhom mieste sa umiestnil minister životného prostredia Ján Budaj, ktorému vyslovilo dôveru 35,7 percenta opýtaných. Trojicu najdôveryhodnejších členov vlády uzatvára minister školstva Branislav Gröhling (SaS), ktorému verí 32,8 percenta ľudí. Najmenej dôveryhodnými členmi vlády sú ministerka kultúry Natália Milanová (21,7 percenta), predseda vlády Igor Matovič (19,3 percenta) a podpredseda vlády pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (12,8 percenta).

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA