Výbor vypočuje posledných dvoch kandidátov na generálneho prokurátora

BRATISLAVA – Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR ukončil vypočutie siedmich kandidátov na post generálneho prokurátora 23. novembra neskoro večer. Vypočutie trvalo od štvrtka 19. novembra. Členovia výboru odhlasovali, že všetci kandidáti – Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Ján Hrivnák, Juraj Kliment, Rastislav Remeta, Ján Šanta a Maroš Žilinka, spĺňajú podmienky stanovené v zákona o prokuratúre na kandidatúru na generálneho prokurátora a odporúča parlamentu postúpiť všetkých kandidátov na voľbu do NR SR. Poslanci by mali zvoliť jedného z nich na 18. schôdzi NR SR, ktorá sa začína v utorok 24. novembra Predbežne je voľba naplánovaná na stredu 25. novembra. Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko navrhuje, aby poslanci Národnej rady SR hlasovali o novom generálnom prokurátorovi až 8. decembra. Je podľa nich potrebné preveriť a prediskutovať množstvo výrokov kandidátov, ktoré odzneli na vypočutí.

Ako prvý sa dnes spomedzi dvoch zostávajúcich kandidátov predstavil prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta. Ten v rámci prezentácie svojej koncepcie riadenia prokuratúry zdôraznil potrebu vnútornej, vonkajšej aj neformálnej kontroly jej činnosti.

Pokiaľ ide o vnútornú kontrolu, generálny aj špeciálny prokurátor by podľa Šantu mali „skladať účty“ rade prokuratúry, čo by bola rozšírená súčasná rada prokurátorov. Vonkajšiu kontrolu by podľa Šantu mal vykonávať parlament. Generálny aj špeciálny prokurátor by podľa neho mali aspoň dvakrát ročne vystúpiť pred poslancami, pričom tí by mali právo vedenie prokuratúry interpelovať. Pokiaľ ide o neformálnu kontrolu, Šanta by dvakrát ročne robil odpočet pred médiami v rámci zásady „komunikovať a nezatajovať“.

Pred médiami by podľa Šantu mali vystupovať aj bežní prokurátori, ktorí vydajú uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o odmietnutí veci v sporných prípadoch. „Ak vydá zákonné rozhodnutie, a napriek tomu ostane sporné, musí dozorový prokurátor napochodovať pred kamery,“ zdôraznil Šanta. Prokuratúra podľa neho musí fungovať otvorene, transparentne a musí byť aktívna na všetkých úsekoch. „Nemôžeme čakať len na podnety a trestné oznámenia,“ povedal kandidát s tým, že prokurátori sú povinní zaoberať sa akoukoľvek trestnou činnosťou, o ktorej sa dozvedia.

Šanta v rámci svojej prezentácie zdôraznil, že v rezorte prokuratúry pôsobí od roku 1991, pričom posledných 16 rokov na ÚŠP. „V rezorte prokuratúry mienim zotrvať v dobrom aj v zlom,“ uviedol. Zároveň pripomenul rôzne mediálne známe kauzy, ktorými sa ako prokurátor zaoberal napríklad kauzu Mikuláša Varehu, Jozefa Majského alebo Mariana K. „Verím, že som v žiadnej kauze nesklamal,“ vyhlásil.

Medzi prvé veci, ktoré by podľa Šantu mal urobiť generálny prokurátor po uvedení do úradu, je „jasne sa vymedziť voči prokurátorom, ktorých na prokuratúre mať nechce”. Následne by sa podľa neho mal obklopiť svojim tímom. „Najmä námestníkmi, ktorým verí a ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty,” zdôraznil. Podľa Šantu by tiež generálny prokurátor mal od krajských prokurátorov žiadať ich koncepcie riadenia a reformy prokuratúry. V prípade prijímania nových prokurátorov by sa malo prihliadať na ich osobnostnú stránku. „Každý mladý čakateľ musí prejsť psychotestami,” povedal s tým, že do úvahy by prichádzal aj detektor lži.

Postup v medializovaných kauzách

Poslanci sa Šantu v rámci vypočutia pýtali aj na jeho postup v rôznych medializovaných kauzách. Zaujímalo ich napríklad, prečo bol v kauze Váhostav, ktorú ako prokurátor dozoroval, odsúdený len bývalý generálny riaditeľ Ján Kato. Naopak, majiteľ Juraj Široký nebol trestne stíhaný. Podľa Šantu však v rámci hierarchie „už nad generálnym riaditeľom nie je nikto“. „Niekto z predstavenstva, to sú už nižšie poschodia,“ uviedol s tým, že v tejto kauze vychádzal zo znaleckého posudku. „Iné dôkazy v tejto kauze som nemal,“ povedal Šanta.

Poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) sa Šantu pýtal, prečo nebol v roku 2018 prítomný pri rozhodovaní Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) o väzbe Mariana K. pre kauzu zmenky. Podľa Šeligu bol totiž Šanta, ktorý prípad v tom čase dozoroval, v Prahe a pri rozhodovaní súdu prokuratúru zastupovala len prokurátorka, ktorá mala v ten deň službu. ŠTS súd vtedy Mariana K. do väzby nevzal, pričom ten podľa Šeligu skoro utiekol. Šanta však mal podľa vlastných slov Mariana K. pod kontrolou, čo dokazuje aj to, že ho do väzby nakoniec vzal Najvyšší súd SR. „Dostal som Mariana K. do väzby ako jediný v tejto krajine,” povedal.

Poslancov tiež zaujímalo, prečo sa Šanta za odstúpenie obvineného špeciálneho prokurátora Dušana K. vyslovil až po jeho zadržaní a pomery na prokuratúre verejne nekritizoval skôr. „Ja pálim vždy, len keď mám plný zásobník,“ povedal Šanta s tým, že sa vyjadril po tom ako bolo Dušanovi K. vznesené obvinenie. Zároveň pripomenul, že keď proti Dušanovi K. kandidoval na pozíciu špeciálneho prokurátora, bol následne odvolaný z pozície riaditeľa odboru ekonomickej kriminality. Dušan K. mu tiež podľa vlastných slov za trest prideľoval komplikované prípady, on ich však vyriešil. Na otázku, či v prípade Dušana K. alebo bývalého generálneho prokurátora Dobroslava T. zlyhali jednotlivci alebo celý systém, Šanta skonštatoval, že pokiaľ zlyhá vedenie nejakej inštitúcie, považuje sa to za zlyhanie systému.

Šanta dnes zároveň vyhlásil, že v prípade, ak by za generálneho prokurátora bol zvolený jeden z jeho protikandidátov, neprijal by funkciu jeho námestníka. „Ja som prokurátor prvej línie,“ povedal s tým, že v prípade neúspechu by sa vrátil k dozorovaniu trestných káuz. Pokiaľ ide o prípadnú kandidatúru na post špeciálneho prokurátora, nad týmto Šanta podľa vlastných slov zatiaľ nerozmýšľal. „Nezamýšľal som sa, ale teraz sa pozamýšľam,“ dodal.

Okrem Jána Šantu sa o post generálneho prokurátora uchádza ďalších šesť kandidátov. Jozefa Čentéša, Tomáša Honza, Jána Hrivnáka, Juraja Klimenta a Rastislava Remetu už členovia ústavnoprávneho výboru vypočuli vo štvrtok 19. a v piatok 20. novembra. Po Šantovi bude dnes nasledovať ešte prokurátor Maroš Žilinka.

Žilinka už v roku 2006 pochopil, že systém prokuratúry je chorý

Kandidát na generálneho prokurátora Maroš Žilinka už v roku 2006 pochopil, že systém prokuratúry je chorý a je potrebná jej reforma. Ako dôkaz predložil na verejnom vypočutí pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR článok z časopisu .týždeň z roku 2006, v ktorom uviedol on a prokurátor Jaroslav Palkovič, že dozrel čas na otvorenie diskusie o potrebe zásadnej systémovej zmeny postavenia a úloh prokuratúry. Pre tento výrok si ho mal predvolať vtedajší generálny prokurátor Dobroslav T., ktorý neskôr stretnutie zrušil. Následne mal Dobroslav T. uložiť povinnosť špeciálnemu prokurátorovi a jeho zástupcovi vykonať takzvaný personálny pohovor s oboma prokurátormi.

„Ja som sa doslova tak dusil, že sa to už nedalo vydržať, aj prokurátor je len človek. Ja som privítal možnosť v roku 2010, keď ma oslovil Daniel Lipšic, či by som neprevzal zodpovednosť štátneho tajomníka na ministerstve vnútra,“ povedal Žilinka s tým, že ten krok neľutuje. Tlak sa mal na Žilinku opätovne zvýšiť aj neskôr, keď sa stal špeciálnym prokurátorom Dušan K.

Poslanec Ondrej Dostál (klub SaS) sa Žilinku pýtal na jeho vzťah s bývalým hercom a neskôr šéfom televízie TA3 Michalom Gučíkom. Žilinka priznal, že sa s ním stretáva pri rôznych príležitostiach ako meniny, narodeniny a podobne. „O mne všetci vedia, že mám okolo seba červený kruh, do ktorého ja nikoho nepustím. Dokonca ani manželku, ani s ňou sa nebavím o veciach na prokuratúre. Nenájdete na prokuratúre človeka, ktorý by povedal, že Maroš Žilinka za ním došiel a že som žiadal, aby vec vybavil tak alebo inak,“ vysvetlil Žilinka.

„Uvedomujete si, že vzhľadom na blízkosť pána Gučíka k pánovi Kmotríkovi je úplne prirodzené, či to prepojenie smerom k oligarchom nebude aj vo vašom prípade,“ pokračoval Dostál. Žilinka uviedol, že sa s Gučíkom vždy stretával sám a Ivana Kmotríka nepozná. Pripomenul, že spolu s protikandidátom Tomášom Honzom riešili aj prípad extrémizmu Kmotríkovho syna.

Údajná objednávka vraždy

Člen ústavnoprávneho výboru a poslanec Matúš Šutaj-Eštok (Hlas-SD) sa opýtal, čo pre Žilinku ľudsky znamenala údajná objednávka vraždy jeho a jeho rodiny. „Mám pred očami svoje deti, pre moju tvrdohlavosť a robotu mohli prísť o život. Nedobre sa mi o tom rozpráva,“ odpovedal a dodal, že jeho profesionálny život to neovplyvnilo. Aj svojim deťom povedal, že stojí za to bojovať, a stálo to aj za rozbitie kliky okolo Mariana K.

Alojz Baránik (SaS) sa pýta, či bol Žilinka v silne podnapitom stave s Jaromírom Čižnárom a či mu sľúbil, že po nástupe do funkcie „po ňom nepôjde“ a Čižnár mu za to sľúbil, že ho navrhne za kandidáta Slovenská advokátska komora. „To je obyčajné svinstvo a svedčí to o pomeroch na generálnej prokuratúre. Že vôbec niečo takéto niekto povie o mne, čo prakticky vôbec nepijem, že ja som sa mal s niekym opíjať a chodiť nadránom domov,“ povedal Žilinka so zvýšeným hlasom a dodal, že v lete som mal vážne problémy s tlakom a nevie si ani predstaviť, že by sa niekde opíjal.

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) sa Žilinku spýtal, aký mal vzťah s bývalým generálnym prokurátorom Jaromírom Čižnárom. Žilinka na to odpovedal, že to bol čisto profesionálny vzťah a bol mu vďačný za to, že keď vyšla informácia o príprave jeho vraždy, tak mu do 24 hodín zabezpečil ochranu. „Za Dobroslava T. tá prokuratúra bola zhumpľovaná poriadne. Nemožno mu uprieť (Čižnárovi, pozn. SITA), že hlavne v tom prvopočiatku tú prokuratúru posunul. Bojoval sústavne s tou snahou oslobodiť sa od toho nálepkovania, že je nominantom jednej strany. To bol silný hendikep,“ uviedol Žilinka s tým, že veľmi kriticky vnímal jeho výber námestníkov a špeciálneho prokurátora. „Veľmi mi chýbalo vyvodzovanie zodpovednosti do vnútra prokuratúry aj voči špeciálnemu prokurátorovi,“ uzavrel.

Juraj Šeliga sa v druhom kole otázok opýtal na vzťah generálnej prokuratúry a politiky. Žilinkovi pripomenul, že bol štátnym tajomníkom, telefonoval s ministerkou Máriou Kolíkovou (Za ľudí), za kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla poslankyňa Petra Hajšelová (Sme rodina), stretol sa aj s Borisom Kollárom (Sme rodina) a pozná Daniela Lipšica. „To, že som sa stretol s niektorými ľuďmi na ministerstve vnútra, to ešte neznamená, že kvalita toho vzťahu by mohla vnášať nejakú pochybnosť o vnímaní mojej objektivity alebo dôveryhodnosti. Ja so žiadnym z týchto politikov, ktorých ste menovali, ale ani s inými, nemám taký vzťah, že by sme sa stretávali. To, že som volal pani Kolíkovej, to vyplynulo zo situácie… s pani doktorkou Hajšelovou som sa dovtedy ani nepoznal. Pokiaľ ide o doktora Lipšica, my sa poznáme, ale ozaj ten náš vzťah je profesionálny,“ opovedal.

Poslanec Gábor Grendel (OĽaNO) sa Maroša Žilinku spýtal na oddelenie vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej od objednávky vrážd prokurátora Petra Šufliarskeho, advokáta Daniela Lipšica a jeho. Grender uviedol, že podľa jeho úsudku to mohlo mať potenciál oslabiť dôkaznú situáciu v kauze vraždy novinára a jeho snúbenice. „Bol to nešťastný krok, pretože tie dve kauzy zo sebou tak súviseli. Proste to oddelenie nedáva zmysel. Ak by ma navrhli vypovedať ako svedka v súdnom konaní v tejto kauze, mohlo to byť na prospech veci, pretože tá genéza, aké kauzy som robil ja, aké kauzy robili kolegovia na odbore ekonomickej kriminality a paralelne, ako sme ich robili my, tak na nich robil aj Ján Kuciak,“ povedal Žilinka s tým, že si vie predstaviť, že rozdelenie prípadov mohlo viesť k oslobodeniu údajných objednávateľov vraždy Kuciaka a Kušnírovej.

Podľa Žilinku je prípad podania návrhu na rozpustenie strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko a spôsob zastupovania štátu na Najvyššom súdu SR jedným veľkým zlyhaním predchádzajúceho vedenia generálnej prokuratúry. Keď chcete vidieť učebnicový prípad zlyhania, odfláknutia práce, tak toto by mohol byť hodný príklad do učebníc,“ povedal Žilinka.

Mimovládka navrhuje, aby poslanci hlasovali o novom generálnom prokurátorovi až 8. decembra

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko navrhuje, aby poslanci Národnej rady SR hlasovali o novom generálnom prokurátorovi až 8. decembra. Ako informovala mimovládka na sociálnej sieti, je potrebné po vypočutí preveriť a prediskutovať množstvo výrokov kandidátov.

„Hoci vypočutie posledných kandidátov na generálneho prokurátora sa skončí dnes podvečer, poslanci majú v pláne hlasovať už v stredu, prípadne vo štvrtok. To nedáva zmysel, ak pointou vypočutia je dostatočne spoznať každého kandidáta. Preveriť pravdovravnosť výrokov z vypočutia si vyžaduje nejaký čas. Jasné bezvládie na generálnej prokuratúre už trvá dlho, ale už pár dní naviac nehrá rolu,“ uzavrela TIS.

OĽaNO vystúpi z koalície, ak by niektorá koaličná strana zvolila šéfa prokuratúry s podporou opozície

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) vystúpi z koalície, ak by niektorá koaličná strana zvolila generálneho prokurátora s podporou opozičných strán. Pred dnešným rokovaním Ústredného krízového štábu to povedal premiér Igor Matovič (OĽaNO). Šéfa Generálnej prokuratúry SR (GP SR) by mal parlament voliť na najbližšej schôdzi, ktorá sa začína v utorok 24. novembra.

Ešte pred začiatkom vypočúvania kandidátov premiér upozornil koaličných partnerov, že počul, že niektoré politické strany urobili dohody s „mafiou, či jednou, alebo druhou“. „Ak by sa niečo také stalo, samozrejme, OĽaNO vystúpi z koalície, a je koniec,“ doplnil. O ktoré strany malo ísť, nepovedal.

KOLÍKOVÁ: Verejné vypočutie kandidátov nie je jediná vec, ktorú treba brať do úvahy

Verejné vypočutie kandidátov na funkciu generálneho prokurátora je na jednej strane dôležité, súčasne to nie je jediná vec, ktorú treba brať do úvahy. Po stretnutí s novinármi to uviedla ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Ako pokračovala, verejné vypočutie dáva priestor osobitné tým, ktorí sú dobrí rečníci.

„Treba brať do úvahy aj to, čo o tých kandidátoch aj vieme, či sa to nejakým spôsobom spochybnilo počas vypočutia alebo naopak potvrdilo. Nevytvoriť si dojem len na základe vypočutia. Myslím si, že by to malo byť aj o tom, čo majú kandidáti už za sebou. Čo ukázali aj počas svojho profesionálneho života a na základe toho potom spraviť rozhodnutie,“ povedala ministerka.

Verejné vypočutie je však pre šéfku rezortu spravodlivosti dôležité v tom, že verejnosť môže sledovať, kto sa uchádza o post šéfa Generálnej prokuratúry SR. „To je tiež tlak na politikov, aby spravili dobré rozhodnutie. Osobitne, ak sa jedná o takúto významnú verejnú funkciu. Ak má niekto na sebe nejaký šrám, tak je to potenciál, že sa to verejnosť dozvie, aj politici, že sa to dozvedia,“ vysvetlila.

Ministerka Kolíková uviedla, že má svojich favoritov, ale bude sa o nich najprv rozprávať s koaličnými partnermi. „Budeme sa rozprávať o výsledkoch vypočutia a o tom, čo podľa nás tí kandidáti predstavujú. Verím, že sa nám podarí nájsť zhodu,“ uzavrela.

DOSTÁL: Za poslanecký klub SaS vylučuje, že by pri voľbe šéfa GP robil dohody s opozíciou

Člen Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Ondrej Dostál (klub SaS) od začiatku preferuje možnosť, aby sa vládna koalícia po verejných vypočutiach pokúsila nájsť dohodu na spoločnom kandidátovi na generálneho prokurátora ešte pred prvým kolom voľby. K tomu však podľa neho vedie cesta cez vzájomné pokojné rokovania koaličných strán a vecné posúdenie silných a slabých stránok jednotlivých kandidátov aj na základe priebehu verejných vypočúvaní, nie cez vyhrážanie sa koaličným partnerom odchodom z koalície. Dostál to napísal vo svojom profile na sociálnej sieti.

„Za poslanecký klub SaS môžem vylúčiť, že by sme sa pokúšali robiť pri voľbe kandidáta na generálneho prokurátora dohody s opozíciou,” podotkol Dostál.

Správu priebežne aktualizujeme.