Sociálne siete

Ekonomika

Ako sú na tom domácností? Ich sociálna situácia sa dlhodobo zlepšuje

Zverejnené:

Upravené: 31. júla 2021 o 19:28

49

Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Jenny Ueberberg

REKLAMA

Tlačová správa

BRATISLAVA – Prvá vlna pandémie koronavírusu pri agregátnom pohľade nezhoršila sociálnu situáciu slovenských domácností. Aj keď prieskum nezachytáva ďalší vývoj pandémie, neočakávame výrazné zmeny, keďže ekonomická aktivita sa vyvíjala počas neskorších mesiacov ešte lepšie. Stále však na Slovensku trpí približne 13 % populácie materiálnou depriváciou, jej závažnou formou asi polovica. V dlhodobom pohľade sa však ukazovatele vyvíjajú pozitívne a čoraz nižšie percento populácie trpí nedostatkom v niektorom sledovanom indikátore, avšak aj tu sledujeme výrazné regionálne rozdiely. Dôležitú rolu zohráva štát, ktorého úlohou je umožniť realizovať potenciál aj tým, ktorí nemajú prístup k dostatočným materiálnym podmienkam, napríklad prostredníctvom cielenej sociálnej politiky. Informuje o tom Slovenská sporiteľňa na svojej stránke.

Pri prieskume skúmajúcom tzv. indikátor materiálovej deprivácie Štatistický úrad (ako aj všetky ostatné štatistické inštitúcie v EÚ) skúmajú 9 faktorov, ktoré sú zásadné pre určenie akéhosi minimálneho štandardu domácnosti. Ide napríklad o schopnosť platenia hypotéky, nájomného či nákupov, schopnosť čeliť neočakávaným výdavkom, ale aj o možnosť domácnosti mať práčku, ísť na dovolenku, vlastniť auto či telefón.

Prieskum zachytil situáciu medzi prvými dvoma vlnami, čo ukazuje, že prvá vlna sociálnu situáciu v slovenských domácnostiach nezhoršila. Podiel populácie s materiálnym nedostatkom v skúmaných indikátoroch klesá kontinuálne už niekoľko rokov po sebe.

Viac než tretina populácie (asi 35 %) si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku strávenú mimo domu, podiel sa medziročne znížil o 2,5 percentuálneho bodu. Ešte v roku 2017 to bolo viac než 42 % populácie. Druhým najčastejším nedostatkom bola neschopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom vo výške 373 €, s ktorou má problém asi štvrtina populácie (26 %), pričom v minulom roku to bolo 30 %.

Porovnaním týchto čiastkových indikátorov dokážeme zistiť podiel ľudí, ktorí čelia materiálnej deprivácii (vynútenému nedostatku aspoň v troch) alebo závažnej materiálnej deprivácii (aspoň v štyroch zo skúmaných deviatich indikátorov). Materiálnou depriváciou trpelo v minulom roku 12,6 % populácie a jej závažnou formou necelých 6 %. Najohrozenejšou skupinou pritom sú jednotlivci nad 65 rokov, osamotení rodičia a ženy. Zároveň vidíme pretrvávajúce regionálne rozdiely, keď na juhu a východe krajiny je miera deprivácie medzi 16 – 21 %, na západe sú hodnoty o polovicu nižšie.

Pandémia (resp. jej prvá vlna) teda zasiahla domácnosti menej než sa očakávalo, aj vzhľadom na prijímané opatrenia, ako kompenzácie miezd zo strany štátu či odklady splátok.

Je v záujme spoločnosti, aby bol počet ľudí trpiacich materiálnym nedostatkom čo najnižší. Zabezpečenie elektriny, tepla či elektroniky bolo najmä v čase pandémie nevyhnutné aj pre získavanie základného vzdelania a vybavenie základných úkonov napríklad na úradoch. Ľudia v tejto situácii zároveň znamenajú „premrhaný talent“, ktorý sa nemôže naplno zrealizovať a znamená stratu pre celú spoločnosť.

Silné regionálne rozdiely vytvárajú motivácie pre obyvateľov, aby sa za „lepším životom“ či „lepšou prácou“ presťahovali do iného regiónu či štátu. Dochádza tým k tzv. odlevu mozgov, čo znižuje potenciál regiónov a vytvára hladové doliny, keďže sa potenciál jednotlivcov realizuje niekde inde.

Možnosťou vyrovnania rozdielov je sociálna politika zameraná na rovnosť príležitostí a čo najväčšie zapojenie do vzdelávacieho procesu už od detstva. Zvýšené výdavky v skorom veku sú totiž neporovnateľné oproti skutočným nákladom sociálneho systému počas zvyšku života či stratám vyplývajúcim z nevyužitého talentu. Okrem toho je nutné myslieť na vytváranie príležitostí pre väčšie zapojenie sa na trhu práce pre ďalšie ohrozené skupiny, napr. pre rodičov-samoživiteľov.

Krátke správy o novinkách z ekonomiky

Inflácia v júni medzimesačne vzrástla o 0,6 %, pričom hlavným prispievateľom boli ceny potravín (najmä mäsa a ovocia) a imputovaná renta, kde sme zaznamenali bezprecedentnú mieru rastu už druhý mesiac za sebou. Hlavným dôvodom bol nárast cien stavebných materiálov, čím sa z dosiaľ pomerne nevýznamnej položky stal jeden z najvýznamnejších prispievateľov k miere inflácie. Medziročná miera inflácie dosiahla 2,9 %, čím prekonala očakávania.

Nominálna mesačná mzda rástla výrazne aj v máji vo všetkých odvetviach, ukazujú to mesačné dáta Štatistického úradu. Najväčší rast bol zaznamenaný v odvetví ubytovanie a to približne o 39% r/r a na úroveň EUR 741 v absolútnom vyjadrení. Pomerne výrazný rast miezd sme mohli pozorovať v gastro sektore (činnosť reštaurácií a pohostinstiev) o približne 20%. Najmenší medziročný rast nominálnych miezd bol zaregistrovaný v sekcií poštových služieb a kuriérov vo výške 6,3%.

Nemecký akciový index DAX sa po týždňoch konsolidácie a niekoľkodňovom poklese dostáva na úrovne z druhej polovice mája – aktuálne osciluje okolo hodnoty 15 200 eur. Za posledný rok sa ešte nestalo, že by tento index klesal päť dní za sebou. Takúto šnúru poklesu sme videli naposledy vo februári 2020, kedy na trhoch začínala eskalovať panika z nového vírusu. Index bol v posledných dňoch negatívne ovplyvnený záplavami v Nemecku, kde boli zaznamenané výrazné materiálne a nemateriálne škody, zároveň opäť narastajú obavy zo šírenia novej mutácie v krajinách EÚ, ktoré začínajú zavádzať nové reštrikcie a poklesom cien ropy.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA