Sociálne siete

Ekonomika

Analýza: SR na ďalšiu vlnu Covidu doplatí viac ako susedia či EÚ

Zverejnené:

Upravené: 5. júla 2021 o 10:37

35

peniaze
Ilustračné foto, Unsplash/Markus Winkler

BRATISLAVA – Slovensko v zaočkovanosti proti covidu oproti priemeru EÚ ako aj susedom značne zaostáva. Od problému nedostatočnej ponuky vakcín sme sa dostali k problému s nižším dopytom po vakcinácii. Pritom infekčnejší variant delta je za dverami a bude sa zrejme rýchlo šíriť najmä medzi nezaočkovaným obyvateľstvom. Prípad zaočkovanej Británie ukazuje, že vírus sa šíri medzi mladšími nezaočkovanými, ale zaočkovaná staršia populácia už nekončí v nemocniciach ako na jar, výrazne nerastú ani počty úmrtí. To však nebude prípad slovenských regiónov, kde sa zrejme na jeseň nevyhneme vzniku lokálnych ohnísk nákazy, lokálnym lockdownom, ďalším ekonomickým škodám a najmä zbytočným stratám na životoch. Informuje o tom Slovenská sporiteľňa v tlačovej správe na svojej stránke.

Podiel zaočkovaných ľudí na Slovensku čoraz výraznejšie zaostáva za susednými krajinami a priemerom EÚ. Zatiaľ čo u nás sa zaočkovalo aspoň jednou dávkou 36 % populácie, v EÚ je to v priemere 50 % a v spomínanom UK je to už 65 %.

Podľa prieskumu Eurobarometer odmietanie vakcíny sa v rámci stredoeurópskeho regiónu najviac objavuje práve na Slovensku (17 %). Spomedzi krajín EÚ odmietajú vakcíny ľudia v Bulharsku, Slovinsku, Lotyšsku, Chorvátsku.

Dosiahnutie dostatočného podielu zaočkovanej populácie je dôležité pre čo najmenšie šírenie vírusu, ale aj pre výrazne ľahší priebeh choroby v prípade nakazenia sa. Súčasná hrozba – mutácia Delta – je síce nákazlivejšia, avšak dáta ukazujú, že v „zaočkovaných“ krajinách nevedie k rastu počtu hospitalizovaných tak výrazne ako na jar a nemocnice nie sú tak preťažené  ako počas druhej vlny.

Vo viacerých slovenských okresoch je zaočkovaných proti covidu len niečo vyše 20% obyvateľov, v Bratislave je to viac ako polovica. V našom hlavnom ekonomickom scenári počítame s tým, že ochota Slovákov zaočkovať sa v regiónoch mimo Bratislavy stúpne už len mierne. Predpokladáme, že na jeseň uvidíme regionálne ohniská nákazy a regionálne lockdowny, ktoré prinesú opäť zbytočné ekonomické škody, ale najmä zbytočné straty na životoch.

Je otázne, čo ešte zmôže očkovacia kampaň, či  pozitívna referencia známych a rodiny. Pozitívna referencia vlastného lekára by mohla pomôcť. Plánované očkovanie obvodnými lekármi by mohlo pomôcť zvýšiť zaočkovanosť starších a menej mobilných ľudí, ktorí očkovanie apriori neodmietali, avšak neboli dostatočne mobilní. Už teraz je však jasné, že tretia vlna covidu udrie na Slovensko silnejšie a napácha u nás väčšie škody ako u našich susedov.

Krátke správy o novinkách z ekonomiky

Americký prezident Biden oznámil dohodu na infraštruktúrnom pláne s plánovanými výdavkami vo výške USD 1.2 bilióna v priebehu 8 rokov. Jeho  hlavnými prioritami sú investície do výstavby a opravy ciest a mostov, verejnej dopravy (vlaky, autobusy…) či energetickej infraštruktúry. V oblasti zlepšenia sociálno-materiálnych podmienok Američanov plánuje niekoľkomiliardové výdavky na zlepšenie pokrytia vysokorýchlostným internetom. Výraznejším impulzom by mohla byť podpora udržateľnej dopravy, stelesnená v rozšírení siete nabíjacích staníc elektromobilov v mestských aj vidieckych oblastiach. Z pôvodného plánu (vo výške USD 2.2 bilióna) napokon vypadli mnohé ďalšie opatrenia, napríklad v sociálnej oblasti (starostlivosť o starých a znevýhodnených či zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily). Demokrati však veria, že tieto výdavky presadia v samostatnej legislatíve.

Index nákupných manažérov pre eurozónu v júni vzrástol na najvyššiu úroveň za posledných 15 rokov. Podľa rýchleho odhadu sa v menovom bloku ekonomická aktivita veľmi rýchlo rozbehla po uvoľnení opatrení, dôležitú úlohu zohráva aj nárast miery vakcinácie, čo podnikom dodáva dôveru. Rekordné hodnoty tiež zaznamenáva nárast cien vstupov (a teda aj konečnej produkcie), predovšetkým v spracovateľskom priemysle kvôli vyšším cenám dodávok, pohonných hmôt, prepravy a rastúcich mzdových nákladov. Rast cien sme však zaznamenali aj v službách.

Christine Lagarde na minulotýždňovom zasadnutí lídrov EÚ zdôraznila, že aj keď sa ekonomika eurozóny spamätáva z koronakrízy rýchlejšie, je potrebná podpora fiškálnej a menovej politiky. Predčasné ukončenie stimulov by totiž mohlo hospodárstvo poškodiť a spomaliť oživenie. Očakáva, že eurozóna dosiahne predpandemickú úroveň v prvom štvrťroku 2022. Zopakovala tiež, že súčasné inflačné tlaky sú z pohľadu ECB dočasné a zo strednodobého hľadiska ostávajú utlmené.

Zdroj: slsp.sk

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA