Slovenské pekárenské odvetvie sa podľa pekárov od Nežnej revolúcie výrazne zmenilo

BRATISLAVA – Slovenské pekárenské odvetvie sa od Nežnej revolúcie výrazne zmenilo. Kým pred revolúciou sa Slovensko vyznačovalo najmä priemyselnou výrobou chleba a pečiva, 90. roky minulého storočia všetko zmenili. Vývoj v súkromnom sektore a otvorenie trhu spôsobili boom v pekárenskom sortimente, pričom spotreba čerstvého chleba a pečiva začala výrazne klesať. Priemerný Slovák dnes za rok skonzumuje 34 kilogramov chleba ročne, v 90. rokoch to bolo až 50 kilogramov ročne. V tlačovej správe to konštatoval Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC).

Po Nežnej revolúcii na Slovensku nastúpilo podľa SZPCC obdobie vzniku menších lokálnych pekární. „Zmena štátoprávneho usporiadania hospodárskeho a politického systému v roku 1989 priniesla eufóriu zriaďovania malých súkromných pekární. Veľké priemyselné pekárne ustúpili do úzadia. Zároveň na Slovensko začali prenikať zahraničné firmy ponúkajúce strojnotechnologické vybavenie pre malé pekárne,“ spomína predsedkyňa SZPCC Tatiana Lopúchová.

Zahraniční dodávatelia technológií po revolúcii k sebe pozývali menších pekárov na prehliadku výrobných závodov, získať sa ich snažili aj rôznymi suvenírmi a darčekmi, na ktoré neboli Slováci v tom období zvyknutí a považovali to za mimoriadne seriózny prístup. V prvej polovici 90. rokov vznikli stovky malých pekární, banky bez problémov poskytovali úvery, aj keď s úrokovými sadzbami nad 20 percent. Podľa zväzu pekárov sa dá vtedajší rozkvet menších pekární odôvodniť aj nostalgiou – každý chcel priniesť na trh taký chlieb, aký sa nosil na stôl v 50. rokoch. „Mnohým sa to aj podarilo a uspeli, začali s rozširovaním výroby a modernizáciou. Z pôvodne malých pekární sa stávali stredne veľké, ktorých úroveň bola porovnateľná s tými západoeurópskymi. Modernizáciou začali prechádzať aj priemyselné pekárne,“ priblížila Lopúchová.

Po revolúcii sa otvoril aj veľký priestor pre kreativitu pekárov a širokú škálu dovtedy nepoznaných výrobkov – v nových tvaroch, rôznych chutiach, vlastnostiach či v inom zložení nutričných hodnôt. V spojitosti s príchodom zahraničnej, a výrazne lacnejšej, konkurencie začala spotreba tradičného pekárenského sortimentu výraznejšie klesať. Najmarkantnejší pokles je vidieť podľa SZPCC od roku 2006, teda krátko po vstupe Slovenska do Európskej únie. V tom čase klesla spotreba čerstvého chleba na jedného obyvateľa na niečo málo cez 42 kilogramov a spotreba pečiva na 28 kilogramov za rok.