Sociálne siete

Ekonomika

ZMOS: 170 pripomienok k stavebnej legislatíve

Zverejnené:

Upravené: 27. júla 2021 o 10:23

55

bratislava
Bratislava, zdroj: Pixabay/nextvoyage

REKLAMA

Tlačová správa

BRATISLAVA – Združenie miest a obcí Slovenska uplatnilo 170 pripomienok k návrhu stavebnej legislatívy, ktorý bol nanovo zaradený na medzirezortného pripomienkového konania. Koncom mája pritom ZMOS k pôvodnému návrhu  zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe,  ktoré majú nahradiť aktuálny stavebný zákon uplatnil 130 pripomienok. Informoval o tom ZMOS v tlačovej správe.

Martin Chren poukazuje na zmätok a nevykonateľnosť 
Účelom právnej úpravy je podľa predkladateľov riešenie dlhodobých problémov stavebného práva, akými sú dĺžka konania, byrokratizácia, možnosť obštrukcií zo strany účastníkov konania a podobne. „Tieto dôvody sú objektivizovateľné a do veľkej miery sa s nimi je možné stotožniť. Navrhovaná nová stavebná legislatíva však uvedené ciele dosahuje najmä na úkor zákonných práv súčasných účastníkov konania v príkrom rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná (napríklad Aarhuský dohovor, Európska charta miestnej samosprávy, a podobne). Navrhovaná nová stavebná legislatíva zároveň absolútne nerieši problémy, na ktoré mestá a obce sústavne upozorňu-jú a považujú ich za najdôležitejšie – napríklad v oblasti odstraňovania čiernych stavieb, vymáhateľnosti opatrení a fungovania stavebného dohľadu, či stavebnej polície,“ hovorí Martin Chren, starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov a šéf expertného tímu ZMOS pre stavebnú legislatívu. Podľa jeho slov: „Napriek miernym úpravám oproti pôvodne navrhovaným zákonom v prvom kole medzirezortného pripomienkového konania, navrhovaná nová stavebná legislatíva má stále veľmi výrazný charakter nevykonateľného a nedorobeného pokusu o prípravu legislatívy, kde viaceré oblasti nie sú riešené, medzi jednotlivými časťami zákonov a vykonávacích predpisov sú rozpory, v celom návrhu sú nezmyselne definované a zamieňané pojmy. Drvivá väčšina potrebnej legislatívnej úpravy a kľúčových pravidiel zatiaľ neexistuje, pretože má byť dopracovaná až v ďalších právnych predpisoch počas budúceho roka, ktoré zatiaľ vôbec neexistujú a je otázne, či vôbec budú prijaté. Návrh preto ako celok nespĺňa najnákladnejšie podmienky na legislatívno-technickú prípravu legislatívy. V predloženej podobe návrh vytvorí zmätok a je nevykonateľný.“

Podľa Združenia miest a obcí Slovenska vzhľadom na komplikovanosť konaní navyše návrh ani len neprinesie časovú úsporu v konaniach, naopak však spôsobí taký chaos a zmätok, že hrozia významné hospodárske škody z dôvodu nejasností v zákone. Návrh je v absolútnom rozpore s deklarovanými cieľmi vlády v oblasti boja proti korupcii a ochrany verejného záujmu a vytvára obrovský priestor pre netransparentné a korupčné konanie.

ZMOS preferuje „rýchlu novelu“ stavebného zákona 
ZMOS preto opätovne žiada stiahnutie predložených návrhov z ďalšieho legislatívneho konania. ZMOS žiada vládu, aby prehodnotila svoj prístup, začala nanovo pracovať na no-vej stavebnej legislatíve, a v medzičase prijala „rýchlu novelu“ stavebného zákona, ktorá odstráni najväčšie problémy, ktoré sú dobre známe a spôsobujú aj prieťahy v konaniach. ZMOS pripraví vlastné návrhy opatrení, ktoré by v takejto „rýchlej novele“ stavebného zákona nemali absentovať.

ZMOS ponúka existujúci informačný systém 
Združenie miest a obcí Slovenska v rámci medzirezortného pripomienkového konania ponúka informačný systém na digitalizáciu procesov.

Žiadame, aby správcom a prevádzkovateľom Informačného systému územného plánovania a výstavby nebol novo vznikajúci úrad, ale Združenie DEUS, ktoré je už dnes v súlade s § 9a zákona o eGovernmente správcom informačného systému verejnej správy, ktorý poskytuje obciam technické a programové prostriedky na výkon verejnej moci elektronicky a zabezpečuje za ne ďalšie kompetencie v tejto oblasti. Vybudovanú infraštruktúru Informačného systému DCOM dnes využíva približne 2000 obcí a miest a viac ako 40 spoločných obecných úradov s tým, že po nadchádzajúcom plošnom rozšírení to bude viac ako 2600 obcí a miest a 70 spoločných obecných úradov. Miestna územná samospráva, v ktorej pôsobnosti aj naďalej ostáva územnoplánovacia činnosť, tak dnes už má svoj vlastný moderný informačný systém, prostredníctvom ktorého piaty rok vykonáva verejnú moc elektronicky. Konania a činnosti na úseku územného plánovania a výstavby tak môžu byť zabezpečené v informačnom systéme bližšie obciam (orgánom územného plánovania), bez nutnosti vývoja nového systému. Takýto postup vnímame ako plne v súlade so schválenými  mienkotvornými dokumentmi štátu, ako napríklad NKIVS – zamedzenie vývoja duplicitných  aplikácií, orientácia na pridanú hodnotu verejného IT (value-for-money) a pod. Vynaloženie verejných prostriedkov na budovanie nového informačného systému, samo-správe ktorá už má svoj systém, považujeme za nehospodárne a neefektívne. Navyše v lehote dvoch rokov stanovenej prechodným obdobím aj za nereálne.

Akceptuje postavenie Bratislavy 
ZMOS žiada priamo v zákone upraviť postavenie orgánu územného plánovania pre účely vydávania záväzných stanovísk v prípade Bratislavy. Prinajmenšom v prípade území, na ktorých platia územné plány zón, by takýmto orgánom nemala byť priamo obec (hlavné mesto), ale mestská časť ako obstarávateľ takejto územnoplánovacej dokumentácie. V nadväznosti na nasledujúcu zásadnú pripomienku navrhujeme, aby bol proces upravený ako dvojstupňový, pričom v prípade hlavného mesta by dotknutým orgánom, vydávajúcim záväzné stanovisko, bola mestská časť, na ktorej území sa nachádza investičný zámer, a orgánom preskúmavajúcim záväzné stanovisko podľa ods. 9 a 10 bolo hlavné mesto.

Ponechajte zodpovednosť na volené orgány 
ZMOS zásadne nesúhlasíme s postupom, v ktorom môže úrad, na čele s nikým nevoleným politickým nominantom, pretlačiť investičnú výstavbu v rozpore s názorom samosprávneho orgánu územného plánovania – obce. Uvedený návrh hovorí, že úrad môže požiadať o zmenu záväzného stanoviska, a ak obec tejto žiadosti do 7 dní nevyhovie, presúva sa kompetencia vydania záväzného stanoviska na orgán územného plánovania zodpovedný za vyšší stupeň územnoplánovacej dokumentácie. Rozhodnutie samotného úradu a jeho zákonnosť a pravdivosť sú však nepreskúmateľné a vytvára sa tým priestor na obrovskú korupciu, kde úrad môže prinútiť samosprávu aj protiprávne a protizákonne odsúhlasiť investičnú výstavbu. Zásadne s takýmto ustanovením nesúhlasíme a odmietame akúkoľvek možnosť meniť rozhodnutia samosprávnych orgánov štátom. Orgány, ktoré môžu posúdiť zákonnosť postupu samosprávy, sú súdy a prokuratúra, nie arbitrárne politicky dosadený nominant na Úrade. Súhlasíme však so zavedením dvojinštančnosti konania v rámci samotnej samosprávy miest a obcí – orgánom s kompetenciou preskúmať zákonnosť  rozhodnutia môže byť napríklad mesto v sídle kraja, v prípade hlavného mesta by dotknutým orgánom bola mestská časť a odvolacím orgánom hlavné mesto.

ZMOS upozorňuje aj na významné technické nedostatky 
ZMOS predkladateľov zákona upozorňuje, že zákon už nepozná definíciu významnej investície, napriek tomu s ňou v tomto ustanovení pracuje. Odkazy na ods. 5 nekorešpondujú s paragrafovým znením. K § 29 ods. 4 chýba lehota na posúdenie orgánom posudzovania vplyvov, žiadame doplniť lehotu 30 dní. Definícia navrhovateľa „ak je potrebný“ v súvislosti s výkresom problémových javov je nedostatočná. Je potrebné precízne definovať, kedy je potrebný. Upozorňujeme, že nikde v znení nie je zachytená podmienka súladu návrhu územnoplánovacej dokumentácie s jej zadaním („na základe zadania“ a „v súlade so zadaním“ je obrovský rozdiel). Rovnako v ods. 14 absentuje vyhodnotenie súladu so zadaním. Podľa ZMOS je v zákone potrebné precízne definovať pojem „Tzv. podstatná zmena.“ Zásadne nesúhlasíme s možnosťou, aby úrad mohol rozhodnúť o zaradení do zásobníka podnetov. Ide o zrejmý protiústavný a neprimeraný zásah do kompetencií obce. Úrad má mať možnosť určiť, aby sa obec podnetom zaoberala, t. j. ho vyhodnotila, ale nie rozhodovať o jeho zaradení do zásobníka. Zároveň žiadame zosúladiť terminológiu pojmov  zastavaná plocha, úžitková plocha a obytná plocha – s terminológiou zákona o miestnom poplatku za rozvoj, kde sa uvedený poplatok vyrubuje za podlahovú plochu. V stavebnom povolení na stavbu rodinného domu sa taký pojem neuvádza a pritom majú obce z právoplatného stavebného povolenia ako správca poplatku vychádzať pri vyrubovaní poplatku za rozvoj.

 

Prebraté v plnom znení.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA