Prieskum: Hrozby dezinformácií v rámci koronavírusu vnímajú takmer štyri pätiny Slovákov

BRATISLAVA – Pandémia koronavírusu, ale aj témy súvisiace s očkovaním, ukázali dôležitosť kritického myslenia. Uvedomuje si to 78 % populácie. Hrozby dezinformácií, konšpirácií a hoaxov pritom vníma takmer dvakrát viac ľudí s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním než tých, ktorí majú základné alebo stredoškolské vzdelanie bez maturity. Závažnosť ochorenia COVID-19 podceňuje 16 % z tých Slovákov, ktorí odmietajú očkovanie. Vyplýva to z prieskumu agentúry 2muse pre 365.bank.

Zhruba pätina z tých, ktorí očkovanie odmietajú, je proti vakcinácii ako takej. Neveria v jej účinnosť a bezpečnosť, a to nielen v prípade aktuálneho ochorenia COVID-19, ale ani v prípade iných chorôb. Takmer štyria z desiatich ľudí odmietajúcich očkovanie v ňom nevidia žiadne benefity. Očkovanie je pritom podľa epidemiologičky a odborníčky na verejné zdravotníctvo Zuzany Krištúfkovej veľmi efektívna prevencia, ktorá doteraz zachránila viac ľudských životov než akékoľvek iné opatrenie. „Niektoré ochorenia sa znovu začínajú objavovať u tých detí, ktoré rodičia odmietli dať zaočkovať,“ hovorí Krištúfková.

Polaritu názorov na očkovanie môže do značnej miery ovplyvňovať množstvo dezinformácií, konšpirácií a hoaxov, ktoré sa na tému vakcinácie či samotného ochorenia COVID-19 šíria nielen u nás, ale aj všade na svete. Kritické myslenie a mediálna gramotnosť sú však oblasti, v ktorých sú Slováci podpriemerní. „Účinným liekom proti dezinformáciám je prijímanie informácií z dôveryhodných médií, od oficiálnych autorít a relevantných odborníkov,“ hovorí PR manažérka 365.bank Linda Valko Gáliková.

Podľa jej slov možno najmä na sociálnych sieťach sledovať v rámci chýbajúceho kritického myslenia aj ďalší dôležitý fenomén, tzv. Dunningov-Krugerov efekt. Ľudia, ktorí nie sú kompetentní sa vyznačujú vysokou mierou sebavedomia a preceňujú sa v danej problematike. A naopak, kvalifikovaní jednotlivci svoje schopnosti podceňujú a vyznačujú sa nižšou mierou sebadôvery. Súvisí to s tým, že človek s málo poznatkami si neuvedomuje, čo všetko v danej sfére ešte nepozná.

Problém neakceptovania odborných názorov pritom považujú za zásadný aj samotní lekári, podľa ktorých môže súvisieť s tzv. krízou autority. Namiesto toho, aby ľudia dôverovali odborníkom, spoliehajú sa na informácie z internetu, ktoré vôbec nemusia byť pravdivé. „Príkladom je štúdia z roku 1998, ktorá spájala očkovanie s autizmom. Dnes sa však už vie, že jej autor doktor Wakefield používal falošné údaje a bola zmanipulovaná. Okrem toho vyšlo mnoho ďalších štúdií, ktoré spojitosť medzi očkovaním a autizmom vyvrátili. Svetová zdravotnícka organizácia označila Wakefieldovu štúdiu za najväčší lekársky podvod minulého storočia, ktorý napáchal v medicíne obrovské škody,“ upozorňuje Krištúfková.