Sociálne siete

DOMOV

Boj s dezinformáciami si vyžaduje celovládny a celospoločenský prístup

Zverejnené:

Upravené: 25. januára 2021 o 17:42

85

large john schnobrich  F Pjl Ay MQTA unsplash Kyberbezpecnost abccbcf
ZDROJ: Unsplash/John Schnobrich

REKLAMA

17. november 2020 18:55 SITA, redakcia

BRATISLAVA – Dezinformácie nie sú problematikou jedného alebo dvoch rezortov, zasahujú takmer každú oblasť života, preto si riešenie tohto problému vyžaduje celovládny a celospoločenský prístup. Pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Peter Köles v súvislosti s mechanizmom na boj proti dezinformáciám, ktorý pripravila Bezpečnostná rada Slovenskej republiky. Köles vníma predložený materiál ako prvý krok správnym smerom. Keďže je však len v pripomienkovom konaní, je podľa neho predčasné ho hodnotiť.

„Určite chválim iniciatívu zaoberať sa touto problematikou. Uvítal by som však väčší dôraz na budovanie odolnosti spoločnosti voči informačným operáciám, a tiež posilňovanie kapacít štátnej správy v ich odhaľovaní,“ povedal Köles. Ako pokračoval, za posledných niekoľko rokov pozorujeme výrazné zmeny v informačnom prostredí. Súvisí to najmä s nástupom sociálnych sietí a zmenou toho, akým spôsobom ľudia prijímajú informácie. Je tak mimoriadne jednoduché šíriť nepravdivé či skreslené informácie a ovplyvniť názory tisícov ľudí. „Viacerí štátni aj neštátni aktéri túto skutočnosť využívajú na dosiahnutie svojho prospechu, či už politického, alebo ekonomického,“ zdôraznil.

Ako sa dá bojovať proti dezinformáciám?

Boj proti informačným hrozbám má niekoľko úrovní. Ako uviedol Köles, prvou je prevencia a budovanie odolnosti v podobe jasnej a jednotnej strategickej komunikácie celej vlády a tiež posilňovanie mediálnej gramotnosti a kritického myslenia. Ďalšou je monitoring a analýza takýchto informačných hrozieb a koordinácia medzi štátnymi inštitúciami.

Podľa riaditeľa inštitútu by mala vláda využiť spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a aktivistami, ktorí sa tejto problematike na Slovensku venujú dlhodobo, a „po dlhý čas suplovali úlohu štátu v oblasti boja proti dezinformáciám a propagande“.

Pomôže audit?

Peter Köles tiež navrhuje audit legislatívnych a právnych možností s cieľom zistiť, akým spôsobom postihovať šíriteľov nepravdivých informácií bez toho, aby bola narušené sloboda slova a ďalšie ľudské práva. „Najväčším problémom sú v tomto smere sociálne siete a algoritmy, na ktorých sú založené. Tie vytvárajú ideálne prostredie na šírenie dezinformácií. Sociálne siete v tomto smere zlyhávajú a nerobia dosť pre to, aby zabránili šíreniu škodlivého obsahu na ich platformách,“ vysvetlil s tým, že sa môže hovoriť o istej regulácii sociálnych sieti. Keďže Slovensko je veľmi malý trh, malo by podľa neho v tomto smere ťažiť zo svojho členstva v Európskej únii (EÚ).

Štáty, ktoré podľa Kölesa vo veľkej miere využívajú informačné operácie, sú napríklad Rusko a Čína. „Rusko zintenzívnilo tieto aktivity najmä po anexii Krymu, keď sa snaží narušiť jednotu a súdržnosť členských krajín NATO a EÚ. Rusko na to využíva a podporuje rôzne dezinformačné médiá po celej Európe. Aj na Slovensku máme príklady takýchto webov, ktoré šíria proruskú propagandu a pôsobia v nich ruskí štátni občania. Niektoré na svoju činnosť dokonca pýtali peniaze priamo na ruskej ambasáde,“ vysvetlil. Čína sa snaží o vytváranie pozitívneho obrazu o svojej krajine a predovšetkým o komunistickej strane. Ako dodal, dezinformácie nám však neprichádzajú iba spoza hraníc. Šíria ich aj domáci aktéri, aby získali politickú, ekonomickú či inú výhodu.

„Samozrejme, nie každá nepravdivá informácia je hneď pokusom o manipuláciu. Dokonca aj serióznym médiám sa občas stane, že publikujú nepravdivú informáciu. Dôležitým je v tomto ohľade zámer, a to, či si dané médium chybu prizná a napraví ju,“ uzavrel riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Peter Köles.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA