Intenzita pracovného stresu učiteľov sa počas pandémie zvýšila

BRATISLAVA – Všeobecná zdravotná poisťovňa sa preto v rámci informačného projektu Dobrá správa pre telo a dušu pozrela na dopady korony aj na duševnú kondíciu učiteľov, detí a rodičov.

V období pandémie učiteľky a učiteľov najviac trápilo priveľké množstvo administratívnej práce, držanie kroku s meniacimi sa pracovnými požiadavkami, celková neistota spôsobená pandémiou COVID-19, ako aj ich spoločenské ohodnotenie. „Ukázalo sa tiež, že ženy prežívali v tomto období vyšší pracovný stres ako muži. Pedagógov s kratšou praxou psychicky najviac vyčerpávalo udržiavanie disciplíny, či príprava nových foriem vyučovania,“ upresňuje Alexander Loziak zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Epidemická situácia znížila komfort vyučovania a zvýšila nároky na žiakov, rodičov, aj na učiteľov. Pedagóg a aktivista v oblastí vzdelávania a metodiky výučby Juraj Hipš preto upozorňuje, že návrat žiakov a pedagógov do škôl po dlhých mesiacoch dištančného vyučovania, sa nezaobíde bez pomoci školských psychológov, ktorých budú potrebovať všetci. „Fínske, ale aj britské školy kladú obrovský dôraz najmä na well-being. Za základ kvalitného školstva považujú zabezpečenie fyzickej a duševnej pohody, dobrej atmosféry v triedach a do toho investujú nemalé prostriedky. Na Slovensku sa oveľa viac sústreďujeme na technické vybavenie škôl. To, či vám príde do triedy spokojný a vyrovnaný učiteľ je však omnoho dôležitejšie ako to, či tam nájdete 25 tabletov,“ hovorí o skúsenostiach aj zo zahraničia Juraj Hipš, ktorý je hosťom ďalšieho podcastu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Všeobecne o zdraví.

„Uvedomujeme si náročnosť učiteľského povolania. V rámci Dobrej správy pre telo a dušu preto prichádzame s ďalším podcastom venovaným práve učiteľom, dopadom ich náročnej práce na psychické zdravie, ale aj odporúčaniam, ako by mala vyzerať adaptácia žiakov po návrate z „pandemických prázdnin“. Odborníci sa zhodujú, že namiesto dobiehania učiva je potrebné dbať o to, aby deti mali fyzický pohyb, hrali sa a rozvíjali životné zručnosti, najmä tímovú prácu a schopnosť diskutovať aj o svojich pocitoch,“ odkrýva obsah podcastu hovorca VšZP Matej Neumann.

Reč bude aj o tom, ako predchádzať najčastejšiemu psychickému problému učiteľov, vyhoreniu. „Pri syndróme vyhorenia vnímajú ľudia svoju prácu ako zbytočnú, nezmyselnú, často sa prejavuje rozvinutý burn-out vo forme emočnej plochosti, cynizmu a sarkastických vyjadrení na vlastnú osobu alebo na adresu žiakov. To neznamená, že učiteľ je zlý, alebo niečo zlé spravil. Znamená to, že pre zápal svojej práce a svedomitosť zanedbal starostlivosť o samého seba, čo končí neschopnosťou postarať sa nielen o seba, ale už aj o tých druhých. Preto je pre učiteľa a iné pomáhajúce profesie dôležitejšie ako čokoľvek iné, poznať svoje limity, vnímať svoje potreby a starať sa o ne,“ radí psychologička Lenka Uherová.