Sociálne siete

DOMOV

Na území Tatranského a Pieninského národného parku lesníci vysadili takmer 300-tisíc stromčekov

Zverejnené:

Upravené: 25. januára 2021 o 16:11

164

matthew smith Rfflrirs unsplash aae
ZDROJ: Ilustračné foto/Unsplash

REKLAMA

24. november 2020 10:30 SITA, redakcia

POPRAD – Štátne lesy TANAPu tento rok zalesnili vyše 140 hektárov územia, ktoré majú vo svojej správe. Na území Tatranského a Pieninského národného parku vysadili celkovo takmer 300-tisíc sadeníc, obnoviť sa podarilo aj spálenisko pod Hrebienkom. Informovala o tom hovorkyňa Štátnach lesov (ŠL) TANAPu Martina Petránová, s tým, že v rámci jesenného zalesňovania vysadili spolu 84 925 stromčekov na ploche 39,40 hektára. „Najväčší, takmer 30-percentný podiel mala jedľa, ďalších takmer 25 percent predstavovali listnaté dreviny ako buk, brest a javor. Zvyšok tvoril smrek, smrekovec a borovica,“ konkretizoval Radoslav Žlkovan z Odboru starostlivosti o lesy ŠL TANAPu.

Na obnovu lesných porastov použili výlučne sadenice, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku. Stromčeky vypestovali v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline, odkiaľ ich postupne rozviezli do jednotlivých ochranných obvodov Štátnych lesov TANAPu, alebo vyrástli priamo pod materským porastom. So zalesňovaním sa v Tatranskom i Pieninskom národnom parku začalo ešte na jar. Obnoviť sa podarilo aj plochu spáleniska pod Hrebienkom z apríla tohto roku. Okrem toho tatranskí lesníci evidujú i prirodzené zmladenie na ploche 104,40 hektára, pričom najväčšie zastúpenie mal smrek, nasledoval buk, borovica, jedľa, javor horský a smrekovec.

Umelo obnoviť sa lesníci snažia predovšetkým lokality, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice vysádzajú aj tam, kde je potrebné stabilizovať porasty z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. Pri obnove sa snažia využívať predovšetkým prirodzené zmladenie, dopĺňajú len tie miesta a tie druhy drevín, ktoré sa nedokážu prirodzene obnoviť. Výsledkom je vekovo a druhovo prírode blízky les, ktorý dokáže lepšie odolávať extrémom počasia. Takéto prírode blízke hospodárenie nie je v Tatrách novinkou, praktizuje sa už od vzniku Tatranského národného parku v roku 1949.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA