Podľa Čaputovej potrebuje Slovensko stabilitu a jasné, jednotné vedenie

BRATISLAVA – V prejave pred poslancami sa venovala dopadom pandémie a výzvam, ktoré so sebou prináša jej ďalšia vlna. Zdôraznila aj potrebu reforiem vo viacerých oblastiach v súvislosti s plánom obnovy. Dotkla sa aj aktuálnych tém spravodlivosti a vyšetrovania korupčných káuz, či dôvery verejnosti v štát a jeho inštitúcie.

Slovenská republika je dnes podľa prezidentky zranenou krajinou, ktorá potrebuje zvládnuť celosvetovú zdravotnú krízu s čo najmenšími stratami a potrebuje zvládnuť aj ďalšie výzvy, ktorým čelíme. „Slovensko dnes zúfalo potrebuje stabilitu. Jasné a jednotné vedenie. Pokoj založený na pravde, spravodlivosti, ale aj vecnosti a solidarite. Dosiahnuť ho môžeme iba spoločne a verím, že tento cieľ spája väčšinu z nás.“

Prezidentka na úvod vystúpenia pripomenula, že keď pred pätnástimi mesiacmi prezentovala svoju prvú správu o stave republiky, vyslovila želanie, aby sme sa nevracali do stavu pred koronou, do stavu polarizovanej a rozdelenej spoločnosti. „Dnes tu stojím v časoch, ktoré sú z hľadiska rozdelenia spoločnosti ešte náročnejšie. Prihováram sa vám, vážení občania, so snahou o vystihnutie najpodstatnejších elementov stavu našej republiky. Prihováram sa tiež vám, vážení politickí reprezentanti, ako jedna z vás, tiež volená zástupkyňa ľudu. S cieľom poskytnúť pohľad na realitu, ktorý nevyhnutne musí byť aj kritický, lebo žijeme zložitú dobu. Ale dúfajúc, že bude aj objektívny, čo najmenej rozdeľujúci a pozývajúci každého jedného z vás, ktorému ide o dobro Slovenska, k spolupráci.“

Línia konfliktu

V súvislosti s pandémiou a jej dopadom prezidentka zdôraznila, že hrozba, ktorá nás mala zjednotiť, sa stala zdrojom najsilnejšej línie konfliktu. „Bol to rok traumy, ktorou sme prešli a tisíce pozostalých ľudí si ju ponesú po celý svoj život. Ako každá vážna kríza, aj kríza v čase pandémie, nám ukazuje naše najzraniteľnejšie miesta. Krízový manažment a krízová komunikácia sa nestali nástrojom na riešenie ťažkostí, ale stali sa súčasťou jej problémov. Narazili sme tiež na deficity v civilnej obrane, v zdravotníctve, či v sociálnej starostlivosti o seniorov. Napriek tomu, ľudia pracujúci v prvej línii odviedli mimoriadnu prácu a všetkým im patrí opätovne veľká vďaka. Za to, že v jesenných a zimných mesiacoch naše zdravotníctvo neskolabovalo úplne, vďačíme predovšetkým obrovskému nasadeniu a obetavosti zdravotníkov. Zaplatili za to, žiaľ, vysokú cenu. Pretože ošetrovali pacientov aj v čase, keď ešte neboli k dispozícii vakcíny, tisíce z nich sa infikovali a desiatky chorobe aj podľahli.“

Podľa prezidentky je nevyhnutné, aby sa personálna stabilizácia v rezorte zdravotníctva stala jednou z našich kľúčových priorít, inak to bude mať pre nás všetkých fatálne následky, zároveň však dodala, že zdravotníctvo nebolo jediným ťažko skúšaným rezortom. „Akútna stresová porucha sa týka aj mnohých pracovníkov v domovoch sociálnych služieb, ktorí prešli podobným traumatizujúcim obdobím ako zdravotníci. Nápor na ich odolnosť bol o to väčší, že na Slovensku v zariadeniach sociálnych služieb už pred pandémiou chýbala približne štvrtina potrebného personálu. Vytvorenie funkčného systému dlhodobej starostlivosti o seniorov s dostatkom lôžok a dostatkom opatrovateľských kapacít za dôstojnú odmenu musíme čo najviac a čo najrýchlejšie priblížiť realite.“

Prezidentka v prejave spomenula aj deti, ktoré trpeli nielen tým, že sa nemohli počas pandémie primerane vzdelávať, ale ich sociálne vzťahy boli zo dňa na deň prerušené. „Osobitne ťažko doľahla táto situácia na deti zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré už aj pred pandémiou čelili nerovnostiam vo vzdelávaní. V školskom roku 2020/2021 sa skoro každé piate dieťa na druhom stupni nemohlo pripojiť na online vyučovanie a každé desiate sa vôbec nezapojilo do dištančnej formy vzdelávania. V dôsledku uvedených zmien a traumy, ktorou spoločnosť prechádzala, počet detí, ktoré majú úzkostné či depresívne stavy znepokojujúco narástol. Naše deti a mládež zo všetkého najviac teraz potrebujú obdobie psychosociálnej rekonvalescencie. Ak im ju z nejakých dôvodov nedoprajeme a nezabezpečíme, dôsledky môžu nadobudnúť až generačný charakter.“

Problémy, ktoré pandémia priniesla

Prezidentka sa v prejave nevyhla ani ďalším problémom, ktoré priniesla pandémia. „Strach sa na dlhé mesiace stal hlavnou spoločenskou emóciou a ako už dávno zistili psychológovia, ventilom strachu je hnev. Strach a hnev, to sú dve najsilnejšie emócie, ktorými veľká časť spoločnosti reaguje na pandemickú krízu. Tieto emócie, osobitne pri téme očkovania, rozdeľujú našu spoločnosť, dokonca naše rodiny, kolegov na pracovisku, susedov. Môj pozitívny postoj k očkovaniu je dlhodobo známy a považujem ho za najefektívnejšiu cestu vysporiadania sa s pandémiou. Zároveň považujem za vhodné pripomenúť, že samotná skutočnosť, že niekto zaočkovaný nie je, nerobí z neho zlého, ani hlúpeho človeka. Viem porozumieť obavám ľudí, pretože strach je hlboko ľudská emócia.“

Hlbokou ľudskou emóciou už ale podľa prezidentky nie je snaha hnev a strach vedome zneužívať alebo využiť túto tému na uvoľnenie nenávisti voči druhým ľuďom, prípadne na túto nenávistnú vlnu nasadnúť. „Takýto ľudia nechcú spájať, nepotrebujú si získavať dôveru, stačí im len dôveru vo všetko podkopávať. Vo verejnú službu, v inštitúcie, vedu, medicínu. Je pritom celkom legitímne byť kritický voči chybám, ktoré sa počas manažovania pandémie urobili. Vecná kritika s cieľom záchrany životov je dokonca žiadaná. Keď si však niekto myslí, že rozbehnutú nenávistnú vlnu osedlá, či dokonca využije vo svoj prospech, mýli sa. História nám už neraz ukázala, že nenávisť netvorí, ale ničí, a to aj svojho pôvodcu. A my potrebujeme chrániť tento svet a naše Slovensko v ňom.“

V súvislosti s ekonomickými dopadmi pandémie prezidentka poznamenala, že dnes sa rozhoduje o tom, či dokážeme vytvoriť podmienky pre pokračovanie ekonomického rozvoja a o tom, či sa bude životná úroveň približovať štandardu v západných krajinách alebo budeme stagnovať. „Žiadna vláda v histórii Slovenska nemala k dispozícii toľko prostriedkov ako tá dnešná. Finančné zdroje v podobe eurofondov a plánu obnovy sú dostatočné na modernizáciu našej spoločnosti, na zvýšenie výkonnosti a udržateľnosti nášho hospodárstva aj na zabezpečenie podmienok pre rast životnej úrovne. Aby sme tento cieľ dosiahli, musíme s plnou vážnosťou riešiť tému chudoby a regionálnych rozdielov.“

Rovnako sa podľa prezidentky potrebujeme vysporiadať s rastom cien, s ktorým je spojené postpandemické oživenie svetovej ekonomiky, pričom je namieste uvažovať aj o cielených a zmysluplných kompenzáciách. V oblasti životného prostredia prezidentka ocenila podporu rezortu ambicióznym klimatickým cieľom ako aj podporu efektívneho obehového hospodárstva s dôrazom na zálohovanie PET fliaš a plechoviek, ktoré u nás začne fungovať od budúceho roku a tiež to, že sa otvorila téma reformy národných parkov a ochrany biodiverzity. Kritizovala však, že sa stále nepodaril úspešne naštartovať odstraňovanie starých environmentálnych záťaží. V zahraničnej politike prezidentka ocenila jednotu postojov vládnych predstaviteľov pri väčšine kľúčových zahraničnopolitických otázok. Konzistentnosť a predvídateľnosť podľa nej nie je dôležitá pre to, že nás za ňu iní pochvália, ale preto, že v praxi nám otvára cestu k lepším vyjednávacím pozíciám a presadeniu našich záujmov a priorít. V prejave vyzdvihla tiež úsilie našich ozbrojených síl v posledných mesiacoch. Podmienky služby v ozbrojených silách sa však zmenia k lepšiemu len vtedy, ak výdavky na obranu budú stabilné a udržateľné aj do budúcnosti.

Systémové zmeny

V súvislosti s aktuálnou témou spravodlivosti prezidentka ocenila viaceré systémové zmeny, ako napríklad vytvorenie najvyššieho správneho súdu, reformu zloženia Súdnej rady SR, previerky majetkových pomerov sudcov a previerky sudcovskej spôsobilosti, no venovala sa aj vyšetrovaniu veľkých korupčných káuz. Akýkoľvek uzdravujúci proces pre spoločnosť, teda aj vysporiadavanie sa s korupciou, sa podľa prezidentky musí diať zákonným spôsobom. „Vidíme neprehľadnosť, rôzne interpretácie reality, emócie prevládajúce nad vecnosťou, či zneužívanie témy. Je to do istej miery pochopiteľné, pretože ide o veľa. Vyše dvadsiatky ľudí priznalo svoju vinu a vypovedajú o paralelnom svete, v ktorom si dočasne mysleli, že je možné brať zo spoločného, a to beztrestne. Vypovedajú o schémach, ktoré si vytvorili, a za ktoré ich doposiaľ nikto nebral na zodpovednosť. Ide teda nielen o osobnú slobodu vyšetrovaných osôb, ale aj o ozdravenie a o budúci charakter nášho štátu.“

Politicky činné osoby podľa prezidentky nemajú a ani nemajú mať žiadne možnosti zasiahnuť do prebiehajúcich vyšetrovaní. „Musíme rešpektovať deľbu moci, a teda konajúce orgány ochrany práva. Ani ako prezidentka republiky nemám, a je to tak správne, žiadne informácie  o konkrétnych vyšetrovaniach, okrem tých, ktoré sú mediálne dostupné. Nebudem tu preto vynášať rozsudky namiesto súdov. Chcem dôverovať justícii, že ak by aj pri vyšetrovaní vznikli chyby, súdy dokážu posúdiť dôkazy, a tiež zákonnosť ich získania. Mali by sme deľbu moci rešpektovať nielen vo svojich skutkoch, ale aj vo svojich vyjadreniach, ktorými môžeme podkopávať zvyšky dôvery verejnosti v štát a jeho inštitúcie.“

Prezidentka pripomenula, že o potrebe vyriešiť kontrolu informačných služieb, zmenách v policajnej inšpekcii, či vo fungovaní prokuratúry sa diskutuje už roky. „Tridsať rokov po Nežnej sa potkýname o tie isté deficity fungovania orgánov vymožiteľnosti práva a bezpečnostných zložiek. Toto je naša politická zodpovednosť. Tam má smerovať naša pozornosť, energia a naša práca. Roky absentujúcu ochotu k zásadným zmenám a reformám však ani pri najlepšej vôli nemôže nahradiť práca jednej komisie. Musíme sa vystríhať rizika, aby rýchle riešenia pripravené len na jednu, i keď výnimočnú situáciu, ju vo výsledku ešte nezhoršili.“

Na záver sa prezidentka kritizovala úroveň politickej debaty, ktorá podľa nej klesla na úroveň kde nikdy nebola. „Práca s klamstvom, vulgarizmy, osobné útoky sa už stávajú štandardom. Je naivné si myslieť, že sa to skončí iba v tejto miestnosti, alebo zasiahne iba adresáta urážok. Nie, spoločne formujeme našu spoločnosť, a každý prejav nenávisti je odkazom ľuďom, ktorí nás volili, že naše osobné spory sú pre nás viac, ako skutočné problémy ľudí.“

Strany vládnej koalície by mali podľa prezidentky ukazovať jednotu a jasnú vôľu spolupracovať. Opozícia spoluvytvára atmosféru, spoludefinuje mieru kultúrnosti v politike a vo výsledku sa podieľa na oslabení súdržnosti celej spoločnosti. „Vzájomné spory iba prehlbujú sklamanie verejnosti.“