Projekt Chcem (sa) učiť nemčinu umožnil inovatívne vzdelávanie vyše 500 študentom

BRATISLAVA – Zapájanie interaktívnych prvkov a moderných technológií do vzdelávacieho procesu je globálnym trendom, ktorého popularita v posledných rokoch prudko stúpa. V rámci projektu Chcem (sa) učiť nemčinu dostalo viac ako 500 študentov stredných a vysokých škôl možnosť zažiť takéto inovatívne doplnkové vzdelávanie. Ako ovplyvnil pandemický rok ich štúdium, čo očakávajú od znalosti cudzieho jazyka a ako zvýšiť atraktivitu výučby – o tom sa rozprávali mladí ľudia spoločne s pedagógmi na virtuálnej diskusii pod záštitou Nadácie Volkswagen Slovakia (Nadácie VW SK).

Pilotného ročníka projektu sa zúčastnilo viac ako 100 vysokoškolských študentov z Pedagogickej a Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a viac ako 380 študentov stredných škôl z celého Slovenska. Odbornými partnermi a realizátormi projektu bola Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky na Filozofickej fakulte UK, Katedra nemeckého jazyka a literatúry na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a Goethe-Institut Slowakei.

„Z dôvodu pandémie sa uskutočnili všetky aktivity v online priestore. Pre stredoškolákov boli pripravené rôzne zamerané webináre a workshopy, ako aj pravidelný e-learninový kurz,“ priblížila Alexandra Pappová, projektová manažérka Nadácie VW SK. „Veľmi nás potešila pozitívna spätná väzba účastníkov. Všetci zúčastnení by uvítali možnosť zvoliť si podobný typ vzdelávania k voliteľným predmetom v škole a rovnako 100 % považovalo obsahovú stránku a tematické zameranie za zaujímavé.“

Budúci učitelia si mohli podľa Pappovej vybrať z ponuky 7 tematických webinárov (interaktívna tabuľa, digitálne médiá, film, piesne, rozhlasové hry, vizuálne médiá, hry) a 2 seminárov venovaných príprave vyučovania, zúčastniť sa hospitácií v Goetheho inštitúte alebo vyskúšať si vedenie workshopu pre študentov stredných škôl. Trinásť z nich získalo štipendium na ďalšie vzdelávanie.

Podpora inovatívneho vzdelávania v nemeckom jazyku patrí k strategickým cieľom Nadácie VW SK. Od jej vzniku v tejto oblasti rozdelila viac ako 1,7 mil. eur. „Ovládanie ďalšieho cudzieho jazyka vnímame ako veľkú devízu do osobného i pracovného života, pričom špecificky nemčina predstavuje v našom geopolitickom kontexte významnú pridanú hodnotu. Mladí ľudia ju využijú pri cestovaní do okolitých krajín a zároveň zvyšujú svoje šance na trhu práce. Som veľmi rád, že naše projekty v súčasnosti pokrývajú všetky stupne vzdelávania od materských až po vysoké školy,“ uviedol Sebastian Krapoth, predseda správnej rady Nadácie VW SK a člen predstavenstva VW SK pre personálnu oblasť.

Za dôležité považuje, že projekt Chcem (sa) učiť nemčinu sa okrem workshopov pre študentov stredných škôl zameral aj na vysokoškolských študentov – budúcich pedagógov. „Vďaka odborným partnerom majú možnosť učiť sa, ako využívať moderné atraktívne vzdelávacie nástroje a techniky, ako pracovať s triedou v online priestore a ako do výučby zapájať interaktívne prvky. Verím, že aj takýmto spôsobom dokážeme presvedčiť mladých šikovných ľudí, že má zmysel ostávať na Slovensku a pôsobiť v jednom z najdôležitejších povolaní. Pretože práve učitelia sú tými, ktorí formujú naše budúce generácie a pripravujú ich na život. Všetkým odhodlaným budúcim i súčasným pedagógom ďakujem a želám veľa sily do ich práce,“ doplnil.

Ako vnímajú mladí ľudia význam moderného štúdia nemčiny

Dorozumieť sa počas cestovania, príležitosť nájsť si priateľov z iných krajín, komunikácia so vzdialenou rodinou, spoznávanie ďalších kultúr, možnosť čítať obľúbených autorov v origináli, získanie benefitu pri hľadaní zamestnania a vyššej hodnoty na trhu práce – tieto dôvody uviedli účastníci diskusie ako najčastejšie motivátory pre učenie sa nemčiny.

Ako častú bariéru spomenuli zastaraný spôsob výučby orientovaný na memorovanie slov, z čoho plynie predsudok vo vnímaní nemčiny ako komplikovaného nemoderného jazyka. Andrej Klč, študent strednej školy: „Vnímam to tak, že v kurikule strednej školy je veľmi podcenené samotné rozprávanie po nemecky a venujeme sa len pasívnym aspektom jazyka, gramatike a slovíčkam. Mám veľmi rád prirovnanie, že jazyk by sme sa mali učiť ako malé deti – byť ním obklopení. To sa dá pokryť tak v online, ako aj v prezenčnej výučbe.“ Ako podotkol ďalší účastník projektu Jakub Švento, „pri cudzom jazyku je najdôležitejšie vedieť v ňom komunikovať a rozumieť logike jeho tvorby.“ Stredoškoláčka Orsolya Mihályová doplnila: „Moderná výučba cudzieho jazyka by sa mala zamerať aj na širší rámec a spoznávanie kultúry. Hodiny by mali byť interaktívne a hravé, kombinované aj s domácou prácou, napríklad čítaním kníh.“

Podľa slov účastníkov projektu, budúcich učiteľov Timey a Adriána, je práve toto niečo, na čo sa chcú obaja zamerať. Aj vďaka nástrojom, ktoré sa učili využívať počas projektu: „Študujem učiteľstvo angličtiny a nemčiny. Vďaka účasti na tomto projekte som si potvrdila, že chcem učiť  a snažiť sa priblížiť cudzí jazyk mladým ľuďom tak, aby ich bavil a vedeli ho používať v bežnom živote. Veľmi cenné boli pre mňa webináre o využívaní interaktívnych a inovatívnych prvkov (napríklad využitie QR kódov a hier) vo výučbe,“ uviedla Timea Majzlanová, študentka Filozofickej fakulty UK.

Adrián Cetera, budúci učiteľ dejepisu a nemčiny, zároveň ocenil možnosť vyskúšať si naučené poznatky v praxi: „Pre mňa ako budúceho učiteľa bolo veľmi obohacujúce možnosť vyskúšať si viesť vyučovaciu hodiny v podpornej spolupráci s lektormi. Ukázali nám, ako skoncipovať interaktívny online workshop, ako viesť hodinu tak, aby to bolo zaujímavé. Všetko sme si mohli dokonca vyskúšať dopredu počas prípravných stretnutí, kedy vyučujúci predstavovali žiakov.“

Práve kombinácia moderných technológií a nadobúdania zručností priamou skúsenosťou v praxi je podľa Moniky Šajánkovej z Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky na FiF UK pri príprave vysokoškolákov kľúčová. Upozornila na častý mýtus, že „učenie musí byť nepríjemné a ťažké, aby bolo efektívne. Od tohto naratívu sme našťastie vo vzdelávaní už dávno upustili. Dôležité je poznať rôzne formy vyučovania a skombinovať hodinu tak, aby vychádzala z rešpektu autonómie pri učení sa a poznania vnútornej motivácie.“

„Našou skúsenosťou je, že aj 30 rokov po zmene spoločenského nastavenia sa stále stretávame s veľmi silnou tradíciou učenia, ktorá tu bola veľmi silná od 50-tych rokov – tzv. gramaticko-prekladovou metódou. Gramatika je, samozrejme, dôležitou súčasťou, ale nové, interaktívne metódy ju v súčasnosti učia komunikatívnym spôsobom. Samotná znalosť gramatiky totiž neznamená ovládanie jazyka, ktoré by malo byť naším hlavným cieľom,“ vyjadrila sa Iveta Sládeková Ondrejková z Goetheho inštitútu.

Ako uviedla Zuzana Marková z Katedry nemeckého jazyka a literatúry Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, môže sa stať, že „žiaci naučení len na gramaticko-prekladovú metódu nadobudnú pasívny postoj k učeniu sa cudzieho jazyka. Na vyučovaní cudzieho jazyka je vhodné využívať rôzne metódy a efektívne ich kombinovať. Zároveň je dôležité viesť žiakov k tomu, aby si vytvorili vzťah k cudziemu jazyku a uvedomili si, prečo sa ho učia a prečo v ňom chcú komunikovať.“

Jej kolegyňa, Simona Tomášková, upozornila, že v inovovanom v Spoločnom európskom referenčnom rámci pre jazyky existujú deskriptory pre online interakciu, ktoré by mali žiakov a študentov pripraviť na osobnú aj pracovnú komunikáciu v cudzom jazyku aj v online priestore. Vyzdvihla, že v rámci projektu zažili účastníci rôzne formy online vzdelávania, diskusií, e-learningu a webinárov. „E-learning sa skladal z piatich modulov, po každom module dostávali študenti individuálne spätnú väzbu od tútorov. Pridanou hodnotou Moodle kurzu bolo spoločné online stretnutie a diskusné fóra, v ktorých mali študenti možnosť komunikovať v nemeckom jazyku a vymieňať si svoje názory.“