Väčšina vysokoškolákov vníma zhoršenie psychického zdravia v dôsledku pandémie

BRATISLAVA  – Viac ako 70 percent vysokoškolákov a 52 percent vysokoškolských učiteľov vníma, že sa im psychické zdravie v dôsledku pandémie mierne alebo výrazne zhoršilo. Vyplýva to z výskumu, na ktorom sa podieľali psychológovia a psychiatri z pracovísk Univerzity Komenského (UK) v Bratislave pod hlavičkou Centra výskumu psychických porúch UK. Výsledky na online tlačovej konferencii predstavili vedci z UK, psychológ Michal Hajdúk a psychiater Ján Pečeňák. Informovala o tom hovorkyňa UK Lenka Miller.

Online dotazník vyplnilo od 4. do 27. decembra 2020 takmer 1 800 študentov a 166 zamestnancov UK. Žien bolo v prípade zapojených študentov 80 percent, a pri pedagógoch ich bolo 69 percent. Väčšina respondentov (62 percent) študuje na bakalárskom stupni a 35 percent na magisterskom, zvyšok respondentov je na doktorandskom štúdiu. Každý desiaty študent (9,7 percenta) v prieskume uviedol, že sa aktuálne lieči na psychické ťažkosti. Miller podotkla, že výsledky by sa mali vnímať v kontexte dynamického zhoršovania epidemickej situácie a v súvislosti s nariadenými obmedzeniami, ktoré zasiahli do zvyklostí spojenými so sviatkami.

Hajdúk vysvetlil, že rozdielny výsledok vo vnímaní vlastného psychického zdravia u pedagógov a vysokoškolákov súvisí pravdepodobne primárne s väčšou stabilitou v práci či vzťahoch u vekovo starších účastníkov. „Rôzne vekové skupiny inak reagujú. Starší ľudia nie sú natoľko citliví k vonkajším zmenám,“ podotkol. Miller poukázala, že telesné zdravie hodnotia študenti a pedagógovia podobne ako priemerné alebo skôr dobré, no pri psychickom zdraví vnímajú študenti situáciu významne horšie ako pedagógovia.

Depresia?

Miller uviedla, že tretina študentov pociťuje závažnejšie príznaky depresie a dlhodobo zvýšenou úzkosťou trpí každý piaty vysokoškolák. Zvýšenú mieru úzkosti aj depresie malo súčasne 16,5 percenta študentov. V porovnaní s rokom 2018 tak ide o dvojnásobný nárast. „Podobné výsledky o náraste depresie a úzkosti priniesla aj česká epidemiologická štúdia, ktorá zistila, že nárast psychických porúch bol najvyšší práve v skupine mladých ľudí,“ podotkol Hajdúk.

V prípade zamestnancov uviedlo závažnejšiu depresívnu symptomatiku deväť percent opýtaných a výraznú úzkosť tri percentá opýtaných. Výskumníci upozornili, že pre ľudí so zvýšenou mierou depresie a úzkosti platí intenzívnejšie prežívanie stresu. Títo ľudia menej často žiadajú o pomoc iných, majú aj problémy so spánkom, sú menej spokojní so zdravím, zvládaním školy či pociťujú nepohodu z výučby.

Problém by riešili sami

Mnohí študenti by sa podľa výskumu v prípade psychických ťažkostí snažili problém vyriešiť sami. Avšak jednou z uvádzaných bariér pre vyhľadanie pomoci bola nielen finančná otázka ale aj obava z reakcie okolia. Študentom v súvislosti s pandémiou najviac prekáža nedostatok kontaktu so spolužiakmi či chýbajúca rovnováha medzi školou a súkromím a náročná organizácia aktivít. Podobne to vnímali aj zamestnanci, ktorým tiež chýbal kontakt s kolegami, rovnováha medzi prácou a súkromím a problematicky vnímali aj prácu mimo obvyklého pracovného času.

Miller podotkla, že UK venuje pozornosť psychickému zdraviu študentov od začiatku pandémie a pre študentov v spolupráci s odborníkmi spustili online poradenstvo v Psychologickej poradni UK. Poslucháčom UK bolo poskytnuté aj online duchovné poradenstvo. „Univerzita plánuje otvoriť nové Infocentrum UK, ktoré spojí mnohé služby, ktoré už ponúkame, vrátane psychologického poradenstva a poradenstva pre študentov so špecifickými potrebami,“ povedal prorektor UK pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk.