Začalo sa vypočúvanie kandidátov na špeciálneho prokurátora

BRATISLAVA – Poslanci Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR dnes začali dvojdňové vypočúvanie kandidátov na post špeciálneho prokurátora. O funkciu šéfa Úradu špeciálneho prokuratúry (ÚŠP) sa uchádza advokát Daniel Lipšic a traja prokurátori Ján Šanta, Vasiľ Špirko, Peter Kysel.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka verí, že vypočutie kandidátov na špeciálneho prokurátora bude profesionálne, ale hlavne dôstojné, nezasahujúce neprimeraným spôsobom do osobnosti kandidátov. Napísal to vo svojom profile na sociálnej sieti s tým, že kandidáti denne nasadzujú v boji za spravodlivosť svoj život a život svojich blízkych.

„Kandidátom držím palce a verím, že Národná rada SR napokon zvolí špeciálneho prokurátora, na ktorého budú prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry hrdí,“ dodal generálny prokurátor.

Kysel je kandidátom Rady prokurátorov SR, Lipšica nominovala Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Šantu nominovala Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a poslanci Peter Kremský a Juraj Gyimesi (obaja OĽaNO) a Špirka poslanec Dominik Drdul (OĽaNO). Voľba nového špeciálneho prokurátora by mala prebehnúť na 23. parlamentnej schôdzi. Na poste špeciálneho prokurátora mal do jari tohto roku pôsobiť Dušan K. Momentálne je však väzobne stíhaný pre korupčnú trestnú činnosť.

Nečinnosť zo strany generálneho prokurátora k špeciálnemu videli podľa Kysela všetci

Všetci sme videli, že bola absolútna nečinnosť zo strany generálneho prokurátora vo vzťahu k špeciálnemu prokurátorovi. Povedal to na verejnom vypočutí kandidát na špeciálneho prokurátora Peter Kysel. Zdôraznil, že jedine generálny prokurátor mal možnosť kontrolovať špeciálneho. Bývalý špeciálny prokurátor Dušan K. je momentálne väzobne stíhaný pre korupčnú činnosť.

„S týmito veternými mlynmi bolo ťažké bojovať,“ pokračoval Kysel. Dodal však, že ani v súčasnosti by nezvolil iný postup. Odpovedal tak na otázku poslanca Juraja Šeligu (Za ľudí), či by sa dnes ohradil voči Dušanovi K. výraznejšie. Ako Kysel ďalej uviedol, jeho kandidatúra je reakciou na to, že bývalý špeciálny prokurátor Dušan K. bol obvinený za trestnú činnosť, ktorá mala byť predmetom práce Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). „Považujem to za istú hanbu pre všetkých prokurátorov, ktorí sú v našom úrade, že práve náš najvyšší nadriadený je obvinený z takejto trestnej činnosti,“ povedal na úvod Kysel, ktorý je prokurátorom ÚŠP.

Kysel odpovedá aj na aktuálne otázky o dĺžke väzby či o takzvanom inštitúte kajúcnika. Pripomína, že inštitút spolupracujúcej osoby nie je na Slovensku novinkou. „Má svoje výhody aj svoje nesporné riziká. Je nevyhnutné skúmať motiváciu takejto osoby, či vypovedá s úmyslom, ktorý zákon predpokladá. To znamená, že bude vypovedať o svojej trestnej činnosti, ktorú páchala s inými osobami, a tým pádom pomôže usvedčiť ďalších páchateľov,“ vysvetlil. Spôsob väzby na Slovensku nepovažuje za najideálnejší, ale zdôraznil, že ho môžu preskúmavať v troch inštanciách. Väzbu v súčasnosti preskúmava prokurátor, prvostupňový a aj odvolací súd.

Poslanec Ondrej Dostál (SaS) sa opýtal, ako vnímal bývalých generálnych prokurátorov Dobroslava T. a Jaromíra Čižnára. Dobroslav T. bol podľa Kysela nekompetentný a jeho jediným pozitívom bola žoviálnosť. Obdobie Dobroslava T. označil za chaos, rozklad a anarchiu. Čižnár bol podľa neho po Dobroslavovi T. pokrok. Na druhej strane ho vnímal ako osobu, ktorá ignorovala problémy okolo Dušana K. S Čižnárom prišiel počas jeho funkčného obdobia do kontaktu len jediný raz.

„Aký je to pocit, keď zomrie nevinný človek?,“ položil otázku kandidátovi poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) s tým, že myslí na prípad bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. „O nevine by som nehovoril, keďže nedošlo k podaniu obžaloby,“ odpovedal Kysel, ktorý bol dozorujúcim prokurátorom v tomto prípade. Ako ďalej pokračoval, dôvody väzby Milana Lučanského zhrnul na tri a pol stranách a súd mu vyhovel. „Ja som mal v návrhu asi dva a pol strany konkrétnych kolúznych aktivít generála Lučanského. To znamená nie podozrenia, ja som tam mal konkrétne vypísané kolúzne aktivity na základe výpovedí štyroch svedkov,“ opísal Kysel.

Blaha sa ďalej pýtal Kysela, či v prípade Milana Lučanského nepostupoval „surovým“ spôsobom, aby tak získal priazeň vládnych poslancov, pretože vedel, že chce kandidovať na špeciálneho prokurátora. „Pán poslanec, spájate veci na základe vašich názorov, ja vám to brať nebudem. Ja som prevzal kauzu na základe toho, že moji dvaja kolegovia vyjadrili zaujatosť v kauze, ktorú predtým dozorovali. Kauza bola pridelená mne vzhľadom na to, že jeden z obvinených bol obvinený aj za činnosť pre zločineckú skupinu sýkorovcov,“ odpovedal Kysel, ktorý dozoroval aj veľkú časť prípadov skupiny sýkorovcov.

Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Milan Vetrák (OĽaNO) ukončil vypočúvanie Petra Kysela po približne štyroch hodinách. Nasledovať bude advokát Daniel Lipšic.

Dôkazná situácia proti Lučanskému by dnes podľa Kysela vyzerala ešte horšie

Dôkazná situácia proti bývalému policajnému prezidentovi Milanovi Lučanskému by dnes vyzerala ešte horšie, než za jeho života. Pre médiá to po vypočutí pred parlamentným ústavnoprávnym výborom skonštatoval prokurátor Peter Kysel, ktorý je dozorovým prokurátorom kauzy Judáš. Dôvodom podľa neho je, že sa k trestnej činnosti priznali ďalší dvaja obvinení.

„Popisujú korupčné trestné konanie, do ktorého mal byť zapojený aj pán Lučanský,“ povedal Kysel. Doplnil, že dôkazný stav je taký, že nemá dôvod meniť názor na dôvodnosť vznesenia obvinenia.

Bývalý prezident Policajného zboru Milan Lučanský zomrel v stredu 30. decembra 2020 po tom, ako sa deň predtým v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu. Ešte predtým v prvej polovici decembra musel podstúpiť operáciu po tom, čo sa podľa vlastných slov v cele zranil. Lučanský bol väzobne stíhaný pre obvinenie v kauze Judáš, jeho smrťou sa však trestné konanie voči jeho osobe zastavilo.

Justícia by podľa Lipšica nemala byť uzatvorená

Je vhodné, aby boli otvorené aj vrcholné justičné funkcie. Na verejnom vypočutí pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR to uviedol advokát a kandidát na špeciálneho prokurátora Daniel Lipšic. Odpovedal tak na otázku poslanca Borisa Suska (Smer-SD), čo si myslí o zákone, ktorý umožnil neprokurátorom kandidovať na špeciálneho aj generálneho prokurátora.

„Myslím si, že je správne, keď je konkurencia väčšia, keď je prístup do justičných funkcií otvorenejší a justícia nie je uzatvorená. Hneď v úvode poviem, že považujem všetkých mojich spolukandidátov za elitných prokurátorov. Samozrejme, že skúsenosť z prokuratúry má svoje výhody, poznáte viac interné procesy na prokuratúre. Ale aj skúsenosť z iného prostredia má tiež svoje pozitíva,“ pokračoval Lipšic.

Poslanec sa ďalej Lipšica opýtal, či podľa neho vzbudzuje dôveru, keď získal bezpečnostnú previerku v decembri 2020 a Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) mu ju udelil na žiadosť ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). „Som presvedčený, že ju NBÚ vykonal zákonné a hĺbkovo. Koniec koncov pokiaľ viem, riaditeľ NBÚ je nominantom bývalej vládnej koalície,“ dodal Lipšic.

Člen ústavnoprávneho výboru poslanec Rastislav Schlosár (ĽSNS) v otázke pripomenul Lipšicovi, že ho súd v roku 2017 právoplatne odsúdil pre dopravnú nehodu, pri ktorej zrazil chodca. „Všetky okolnosti tej nehody sú známe, vrátane môjho správania na mieste činu, po nehode, v nasledujúcich týždňoch,“ odpovedal Lipšic. Dodal, že všetko, čo o nehode povedal, sa ukázalo ako pravdivé a pripomína, že sa pre nehodu vzdal poslaneckého mandátu.

Schlosár pokračoval a spýtal sa Lipšica na kazu Gorila s tým, že sedel v tej istej vláde ako Jirko Malchárek, vtedajší minister hospodárstva. Uviedol tiež, že súčasný minister práce Krajniak bol rovnako spomenutý v kauze Gorila. Lipšic odpovedá, že aktéri kauzy Gorila o ňom hovorili len „negatívne z ich uhla pohľadu“. Poslanec strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) mu oponoval s tým, že Krajniak nie je v kauze spomínaný v negatívnych súvislostiach. Lipšic reagoval, že všetky podozrenia je potrebné preveriť.

Poslanec Dominik Drdul (OĽaNO) otvoril aj otázku toho, ako chce Lipšic presvedčiť verejnosť, že ho jeho advokátska prax neovplyvní na pozícii špeciálneho prokurátora. „Samozrejme, že v trestných veciach, kde teraz zastupujem jednu z procesných strán, by som bol z akéhokoľvek konania ako špeciálny prokurátor vylúčený,“ povedal Lipšic.

Matúš Šutaj-Eštok (Hlas-SD) zdôraznil, že Lipšic je bývalý dvojnásobný minister, bývalý predseda strany Nova, ktorá je dnes súčasť OĽaNO, bol kolegom Igora Matoviča (OĽaNO), šéfom ministra Krajniaka, spolupracovníkom bratov Pčolinských. Kandidát pripomenul, že už štyri a pol roka je mimo politiky. „V minulosti som ako trestný advokát zastupoval ľudí, ktorí sú v dnešnej vláde. Igora Matoviča, ministra obrany Naďa, ministra pôdohospodárstva Mičovského. Zastupoval som ich preto, že som bol presvedčený, že sa im deje neprávosť,” pokračoval. „V prípade úspešnosti mojej voľby by som neudržiaval ani neformálne kontakty s ľuďmi z politiky,” doplnil Lipšic.

Daniel Lipšic po verejnom vypočúvaní pre médiá uviedol, že väčšinu otázok očakával, pretože je „popísaným listom”. Novinári sa kandidáta pýtali, či ho nediskredituje na post špeciálneho prokurátora skutočnosť, že v minulosti pôsobil v politických funkciách a bol politik. Podľa Lipšica je otázka, či chceme zaviesť systém, že ak bol niekto už raz v politike, nebude sa môcť vrátiť do profesnej funkcie. „Ja si myslím, že je to nesprávne, pretože by to demotivovalo mnohých šikovných a charakterných ľudí vstúpiť do politiky, ak by to vnímali tak, že to je ‚jednosmerka‘,“ dodal. Ako prvý krok by na Úrade špeciálnej prokuratúry spravil audit činností a za dôležité tiež považuje personálne posilniť špeciálnu prokuratúru.

Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO) prerušil rokovanie výboru do utorka 2. februára do 9:00, keď sa pred poslancov postavia dvaja poslaní kandidáti Ján Šanta a Vasiľ Špirko.

Článok priebežne aktualizujeme.