Zástupcovia prezidentky a ombudsmanky sa zamerajú na postupy ZVJS

BRATISLAVA – Zástupcovia prezidentky SR a verejnej ochrankyne práv v nezávislej komisii na prešetrenie smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského sa zamerajú na postupy Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Uviedli to v odpovediach pre agentúru SITA. Ako priblížil hovorca prezidentky SR Martin Strižinec, otázky ich zástupcu Radovana Palu, ktorý je poradcom prezidentky pre oblasť práva a spravodlivosti, sa budú odvíjať od podkladov, ktorými bude komisia disponovať. Člen komisie za Kanceláriu verejného ochrancu práv (KVOP), riaditeľ Sekcie odboru ochrany základných práv a slobôd VOP Tomáš Čitbaj priblížil, že postupy ZVJS sa preskúmajú aj z pohľadu medzinárodných ľudskoprávnych záväzkov, ktorými je Slovensko viazané.

Pala sa v komisii podľa Strižinca sústredí nielen na preverenie zákonnosti postupu ZVJS ale aj na to, či boli dodržané a primerane chránené práva obvineného vo väzbe. Dodal, že prezidentka Zuzana Čaputová vníma prešetrenie postupu ZVJS a udalostí, ktoré súvisia s úmrtím Lučanského, nezávislou komisiou za správny krok. „Jeho smrť je tragická udalosť a musí byť dôsledne vyšetrená. Zaslúži si to jeho rodina a potrebuje to celá spoločnosť,“ priblížil jej stanovisko. Strižinec zároveň poznamenal, že komisia má plnohodnotný mandát v rozsahu prešetrovacích právomocí ministerky spravodlivosti. Doplnil, že jej členovia budú mať k ďalším informáciám prístup na základe sprístupnenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo na dobrovoľnej báze. „Všetci členovia komisie si boli tohto limitu vedomí už na prvom stretnutí a prijatím členstva jednoznačne vyjadrili, že jej činnosť má význam pre dôveryhodné objasnenie úmrtia pána Lučanského,“ vysvetlil.

Otázky súvisiace s postupmi ZVJS, ktoré predchádzali tragickej udalosti, bude nutné podľa Čitbaja preskúmať nielen v nadväznosti na súčasnú platnú právnu úpravu, ale aj z pohľadu medzinárodných ľudskoprávnych noriem. „Zriadenie tejto komisie považujem za aktívny krok Ministerstva spravodlivosti SR smerujúci k prešetreniu mimoriadnej udalosti, pričom jej objektivitu by malo zabezpečiť to, že za členov a členky komisie boli prizvaní nielen opoziční poslanci a poslankyne, ale aj zástupcovia nezávislých inštitúcií, tlače a medzinárodní experti a expertky,“ konštatoval. Podotkol, že rozsah prístupu k informáciám doposiaľ nebol ustálený, a preto považuje vyjadrené obavy niektorých členov komisie za predčasné.

Členka komisie a nezaradená poslankyňa Denisa Saková (Hlas-SD) vo svojom statuse na sociálnej sieti 5. januára kritizovala vznik tejto skupiny. Jedným z dôvodov je, že neprešetruje okolnosti súvisiace s väzobným stíhaním Lučanského, ale skúma dodržiavania nariadení a vykonávania procesných úkonov príslušníkov ZVJS. Prekážku vidí aj v tom, že komisia nebude mať prístup k všetkým informáciám. Poukázala na to, že nenahrádzajú orgány činné v trestnom konaní, no môžu od nich žiadať informácie. Podľa nej však tieto orgány nemôžu na právnom základe tieto údaje poskytovať. Tvrdí, že médiá dostali viac dokumentov ako členovia komisii na samotnom stretnutí. „A keď si k tomu všetci čítame citlivé a utajované informácie z vyšetrovacích spisov v médiách na dennom poriadku, tak neviem, čo vlastne my ideme na komisii preverovať,“ napísala.

Sedemnásti členovia špeciálnej komisie si na svojom prvom zasadnutí 4. januára schválili štatút, ktorý navrhla ministerka spravodlivosti Mária Koliková (Za ľudí) a zapracovali doň aj pripomienky jednotlivých členov. Kolíková po prvom zasadnutí uviedla, že je dôležité vyvrátiť akékoľvek pochybnosti, ktoré by súviseli so smrťou Lučanského.