Aký bol rok 2020 v číslach podľa rezortu financií

BRATISLAVA – Deficit verejnej správy v roku 2020 podľa metodiky ESA 2010 dosiahol hodnotu 5 608 766 tis. eur, čo v pomere k HDP predstavuje 6,16 %. Medziročne sa saldo verejnej správy prehĺbilo o 4,83 p.b. Dlh verejnej správy dosiahol podľa predbežných výsledkov roka 2020 hodnotu 55 180 557 tis. eur, čo v pomere k HDP predstavuje 60,57 %. Očakávaný dlh z dôvodu negatívneho hospodárskeho vývoja zasiahnutého pandémiou COVID -19 bol na úrovni 62,2 % HDP. Národné hospodárstvo zaznamenalo medziročný pokles o 5,2 %, a v nominálnom vyjadrení dosiahlo 91 104 mil. eur.

V rámci jarnej notifikácie došlo aj k štandardnej revízii rokov n-1 a n-3. Konkrétne išlo o metodické zmeny týkajúce sa sektorovej klasifikácie subjektov a spresnenia údajov o HDP. Tieto zmeny neovplyvnili významným spôsobom deficit alebo dlh sektora verejnej správy vykázaný za roky 2017 – 2019.

Rozpočet na rok 2020 schválený v decembri 2019 predpokladal schodok verejnej správy na úrovni 0,49 % HDP a rast HDP na úrovni 2,3 %. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu bol schválený vo výške 2,76 mld. eur. V kontexte bezprecedentného vplyvu pandémie COVID-19 na verejné financie, bolo nutné pripraviť novelu zákona o štátnom rozpočte na rok 2020, ktorý by čo najrealistickejšie reagoval na potrebu dodatočných výdavkov v oblasti zdravotníctva, bezpečnosti, sociálnej oblasti, podpory zamestnanosti a zároveň zohľadnil očakávajúci negatívny trend vo vývoji národného hospodárstva a jeho makroekonomických veličín. Novela zákona o štátnom rozpočte účinná od 5. augusta 2020 zvýšila hotovostný schodok štátneho rozpočtu o 9,27 mld. eur na úroveň 11,95 mld. eur. Pri očakávanom prepade ekonomiky o 9,8 % bol predpokladaný schodok verejnej správy až na úrovni 11,58 % HDP.

Počas roka dochádzalo k pravidelnému monitoringu najmä výdavkovej strany hospodárenia štátneho rozpočtu. Už pri zostavovaní rozpočtu verejnej správy na roky 2021-2023 sa očakávaný schodok verejnej správy za rok 2020 dostal na úroveň 8,6 mld. eur, resp. -9,68 % HDP. Notifikovaný schodok je teda nižší oproti novelizovanému rozpočtu o 5,42 % HDP a oproti očakávanej skutočnosti na jeseň 2020 o 3,52 % HDP. Oproti očakávanej skutočnosti (-9,68 %) došlo k lepšiemu hospodáreniu tak štátneho rozpočtu ako aj ostatných subjektov verejnej správy, spolu za 3 063,5 mil. eur.

Hospodárenie štátneho rozpočtu v metodike ESA 2010 je lepšie o 2 282,0 mil. eur. V súvislosti s lepším vývojom daní a odvodov sa dosiahol lepší výber daní štátneho rozpočtu o 249,2 mil. eur a bolo možné usporiť prostriedky štátneho rozpočtu na transfere pre Sociálnu poisťovňu na úrovni 297,3 mil. eur. V súvislosti s nižším čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo aj k úspore prostriedkov na financovanie spoločných programov SR a EÚ na úrovni 213,6 mil. eur. V rámci ďalších výdavkov štátneho rozpočtu došlo k úspore na úrovni 1 074 mil. eur a to najmä v súvislosti s nečerpaním výdavkov, s ktorými sa uvažovalo v rámci novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2020.

Korekcie EÚ boli nižšie o 63,7 mil. eur a samostatné účty rozpočtových organizácii skončili s prebytkovým hospodárením, čím oproti predpokladom došlo k zlepšeniu na úrovni 150,2 mil. eur. Medziročný zmena stavu pohľadávok a záväzkov mala pozitívny vplyv na schodok rozpočtu verejnej správy na úrovni 214,7 mil. eur.
Hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy zaznamenalo taktiež zlepšenie, a to o 781,5 mil. eur. Ide najmä o zlepšenie hospodárenia územných samospráv na úrovni 204,2 mil. eur. K zlepšeniu hospodárenia Sociálnej poisťovne (o 129,2 mil. eur) ako aj verejného zdravotného poistenia (o 121,8 mil. eur) došlo najmä v súvislosti s nižšími výdavkami poistenia. Za zlepšením hospodárenia verejných vysokých škôl (o 155,4 mil. eur), Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (o 86,7 mil. eur) a Fondu na podporu športu (o 31,6 mil. eur) je najmä nižšie čerpanie výdavkov oproti pôvodným predpokladom.

Dlh verejnej správy sa na jeseň roku 2020 pri tvorbe rozpočtu verejnej správy 2021-2023 predpokladal na úrovni 62,2 % HDP. Notifikovaný dlh v objeme 55,18 mld. eur je tak nižší o 2,04 p.b. Oproti skutočnosti roku 2019 však došlo k výraznému nárastu dlhu o 12,3 % HDP. Na tomto zvýšení sa podieľal najmä štátny rozpočet zvýšením záväzkov zo štátnych cenných papierov (+8 512 mil. eur), záväzkov z úverov (+1 111 mil. eur) a záväzkov z vkladov v Štátnej pokladnici (+162 mil. eur). Na zvýšenie štátneho dlhu mala negatívny vplyv aj imputácia záväzku zo záruk Eximbanky vo výške 173 mil. eur. Pozitívne na štátny dlh vplývalo zníženie záväzkov schémy podpory zelenej energie (75,8 mil. eur) z dôvodu úhrady záväzkov za staré roky a zníženie objemu zábezpek o 58,4 mil. eur.

Dlh ostatných subjektov verejnej správy prispel k zvýšeniu celkového maastrichtského dlhu o 84 mil. eur, z toho najviac obchodné spoločnosti štátu 77,3 mil. eur. Obce zvýšili svoj dlh medziročne o 17,8 mil. eur, vyššie územné celky naopak znížili dlh o 21,2 mil. eur.

Vplyv pandémie COVID-19 na saldo verejnej správy v metodike ESA 2010 bol podľa predbežných údajov vo výške 1,7 mld. eur. Táto hodnota obsahuje najmä výdavky na podporu udržania zamestnanosti a dávky Sociálnej poisťovne, výdavky na nákup testov, zdravotníckeho materiálu a zariadení, preplácanie nájomného a ďalšie. Táto hodnota sa v metodike ESA 2010 naďalej spresňuje a bude predmetom aj nasledujúcej EDP dialógovej misie Eurostatu. Preto je nutné vnímať ,,vplyv COVID opatrení v metodike ESA“ samostatne od ,,národného pohľadu“ na celkovú vyčíslenú pomoc štátu. Niektoré opatrenia vlády nemajú vplyv na saldo verejnej správy, napríklad poskytnuté návratné finančné výpomoci územnej samospráve predstavujú finančné operácie, ktoré sú navyše predmetom vzájomnej konsolidácie.

Objem ,,nákladov“ na COVID-19 podľa vládnych opatrení na národnej úrovni je preto vyšší, odhadom 4,8 mld. eur resp. 5,3 % HDP.

Na procese notifikácie sa podieľali všetky štatistické autority: ŠU SR, MF SR a NBS. Prvý krát boli podklady k výpočtu salda a dlhu za aktuálne hodnotený rok priamo počas notifikácie zdieľané aj s Kanceláriou Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (KRRZ). Štatistické autority a KRRZ podpísali v roku 2020 spoločnú štvorstrannú dohodu o vzájomnej výmene informácií a spolupráci na skvalitňovaní štatistiky verejnej správy. Eurostat následne v piatich kolách otázok preveroval správne zaznamenanie transakcií v súlade s metodikou ESA 2010. Oficiálne zverejnenie výsledkov zo strany Eurostatu, aj za ostatné členské krajiny, je plánované na 22.4.2021.