Sociálne siete

Ekonomika

Analýza: Starnutie populácie zvýši tlak na verejné financie

Nízka pôrodnosť a zvyšovanie očakávanej dĺžky dožitia prinesie (nielen) Slovensku zmenu demografickej štruktúry obyvateľstva. So starnutím však nie sú spojené iba výdavky na dôchodky, ale aj zdravotnú starostlivosť či (dlhodobú) sociálnu opateru. Spolu by ich výška v roku 2070 mala podľa projekcií Európskej komisie predstavovať až 25 % HDP, čo je nárast asi o 11 percentuálnych bodov. K zmierneniu týchto dopadov môže prispieť úprava dôchodkového systému, pritiahnutie zahraničnej pracovnej sily či komplexnejšia rodinná politika.

Zverejnené:

Upravené: 3. júna 2021 o 11:59

122

large seniori aafb
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash

Tlačová správa

BRATISLAVA – Správa Európskej komisie pod názvom Ageing Report hodnotí dlhodobé dopady starnutia populácie na rozpočet v európskych krajinách. Európsku úniu podľa neho čaká nielen pokles populácie, ale aj zmena demografickej štruktúry obyvateľstva, kde bude rásť podiel starších obyvateľov. Príčinami týchto zmien sú nízka pôrodnosť, ako aj dlhšia očakávaná dĺžka života. Informuje o tom Slovenská sporitelňa na svojej stránke.

Podobnú situáciu sledujeme aj v projekciách pre Slovensko, kde existuje síce predpoklad jemne rastúcej (aj keď stále nízkej) miery pôrodnosti (z 1,56 v roku 2019 na 1,67 v roku 2070), avšak správa predpokladá zvyšovanie očakávanej dĺžky života až k veku 84 rokov u mužov a 89 rokov u žien. To prinesie rast podielu obyvateľov v poproduktívnom veku a zároveň zmenšenie pracovnej sily (z 2,68 mil. v 2019 na 1,81 mil. v roku 2070). Podľa projekcií k zlepšeniu neprispeje ani (čistá) imigrácia, ktorú EK odhaduje iba v niekoľkých tisíckach.

To všetko vytvára tlak na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Len výdavky na dôchodky v pomere k HDP majú do roku 2070 vzrásť až o takmer 6 p.b. (na 14,2 %).  Ďalšie výdavky súvisiace so starostlivosťou (zdravie, ako aj sociálne služby), prinesú dodatočnú záťaž na rozpočet vo výške približne 5 p.b. (zo 6,5 % HDP až na 11,1 % HDP).

Slovenskou verejnou debatou v posledných dňoch hýbu práve snahy o zmenu demografického vývoja prostredníctvom poskytovania príspevkov rodinám. Prvým dôležitým krokom by však mala byť úprava dôchodkového systému (napr. vek odchodu do dôchodku, reforma II. piliera). Ovplyvňovanie pôrodnosti je možné aj komplexnejšou prorodinnou politikou – zahŕňajúcej dostupnosť jaslí a škôlok, flexibilitu trhu práce pre návrat matiek do zamestnania, ako aj možnosti rôznej výšky pracovného úväzku. Potenciál má Slovensko tiež v lákaní „mozgov“ zo zahraničia, čím doplní pracovnú silu z externého prostredia.

Novinky z ekonomiky

Priemyselná produkcia dosiahla v marci medziročný rast 24,5 %, čím vyrovnala minuloročný prepad na úrovni takmer 20 %. Nízka porovnávacia báza však nebola jediným dôvodom vysokého rastu, priemysel vo všeobecnosti dosahoval dobré výsledky, čomu významne pomáhal zahraničný dopyt. V najbližších mesiacoch ho však čakajú výzvy v podobe nedostatku čipov či prepravných kapacít. Viac v našej krátke správe.

Vývoj zahraničného obchodu v marci tohto roka priniesol pozitívne prekvapenie, keď absolútna výška exportu dosiahla najvyššiu hodnotu v histórii Slovenska (EUR 8,2 mld.). „Zaznamenali sme aj vysoké medziročné rasty (export +39%, import +21%), ktoré však boli významne ovplyvnené bázou z minulého roka, čo budeme pozorovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Bližšie sme sa téme venovali tu.“

Maloobchodné tržby sa v marci opäť vrátili k rastu (0,3% r/r). Aj keď medziročné porovnanie ovplyvňuje minuloročný lockdown, lepšiu situáciu ukazuje aj nárast oproti februáru tohto roka. Stabilne dobré výsledky zaznamenáva internetový a zásielkový predaj, no jemné zlepšenie sledujeme aj v niektorých odvetviach služieb. Detailnejšie informácie nájdete v krátkej správe.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA