Čo tlačí nahor ceny v eurozóne a na Slovensku?

BRATISLAVA – Miera inflácie v apríli dosiahla na Slovensku aj v eurozóne veľmi podobnú úroveň (1,7 % v SVK a 1,6% v eurozóne). V oboch prípadoch bola časť rastu cien spôsobená vyššími cenami ropy, ktoré sa v minulom roku prepadli v dôsledku globálneho obmedzenia mobility. Úplne opačne pôsobia ceny energií – a to najmä elektriny a plynu, ktoré na Slovensku sťahujú medziročnú mieru inflácie nadol, zatiaľ čo v eurozóne ju, naopak, tlačia nahor. Dôvodom je predovšetkým iný spôsob, ktorým sa ceny premietajú do konečných cien spotrebiteľov a často tak pôsobia na infláciu aj protichodne. Informovala o tom Slovenská sporitelňa v analýze na svojej stránke.

Miera inflácie (HICP) na Slovensku v apríli 2021 podľa očakávaní zrýchlila a dosiahla úroveň 1,7 %. Hlavné sily ťahajúce infláciu nahor prichádzajú zo strany zvýšenia spotrebných daní z tabaku platného od februára tohto roka a cien ropy, ktoré sa postupne vracajú na svoje predkrízové úrovne vďaka oživovaniu dopytu. Ten je povzbudený progresom vo vakcinácii a dobrými ekonomickými vyhliadkami, čo prináša vysoké medziročné rasty v dôsledku nízkej bázy spôsobenej minuloročným prepadom cien „čierneho zlata“.

Rast cien v krajinách eurozóny (EA) dosahuje veľmi podobné úrovne ako ten na Slovensku, keď bola v apríli zaznamenaná miera inflácie na úrovni 1,6 %. Podobne ako v domácej ekonomike, aj v menovom bloku medziročnú mieru inflácie ťahal nahor vývoj cien pohonných hmôt, ktoré prostredníctvom kategórie doprava prispeli celkovej medziročnej inflácii až 0,7 percentuálneho bodu.

Rozdielom medzi rastom cien na Slovensku a v eurozóne je príspevok cien energií, a to najmä elektriny a plynu. Zatiaľ čo v EA bola cena elektriny v apríli vyššia o takmer 8 %, na Slovensku bola medziročne nižšia o 4 %; pri cenách plynu vidíme na Slovensku medziročne nižšie ceny o necelých 10 %, v eurozóne je to +4,4 %.

Dôvodom je, že ceny energií sú na Slovensku určované administratívne na jeden rok vopred podľa vývoja cien na burze. V prípade plynu sa cena samotnej komodity podieľa na viac než polovici ceny, pri elektrine je to asi tretina – zvyšok tvoria ostatné náklady (napr. na prepravu,  distribúciu a pod.). Keďže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví upravuje ceny pre obyvateľstvo v druhej polovici roka vždy pre ten nasledujúci, spôsobuje to omeškanie oproti skutočnému vývoju cien a často aj v úplne opačnom smere s vývojom v eurozóne (napr. v rokoch 2020 a 2021). Výhľad celkovej inflácie pre tento rok je na úrovni 1,6 % v SR a 1,5 % pre eurozónu.

Novinky z ekonomiky

Index ekonomického sentimentu – hlavný ukazovateľ nálady podnikateľov a spotrebiteľov v slovenskej ekonomike – klesol oproti minulému mesiacu o 1,2 bodu na úroveň 103 bodov. Nadol ho stiahol výsledok prieskumu v priemysle, kde sa výrazne znížilo očakávanie podnikateľov ohľadom budúceho vývoja produkcie, najmä dôsledkom problémov v dodávateľských reťazcoch. Na druhej strane, v službách, stavebníctve, obchode aj u spotrebiteľov sa očakávania zlepšili, a to vďaka uvoľneniu opatrení od druhej polovice apríla. Do popredia sa čoraz viac dostávajú náznaky zvyšovania cien, dopadajúce najmä na priemysel.

Parlament schválil návrh na zvýšenie výdavkov v rozpočte. Ohlásený nárast o EUR 3,4 mld. bol napokon navýšený o ďalších EUR 350 mil. prostredníctvom pozmeňovacieho návrhu finančného výboru.  Celkovo majú teda výdavky vzrásť o EUR 3,75 mld. a deficit tak má dosiahnuť úroveň približne 10 %. Dôvodom majú byť výdavky súvisiace s pandémiou a financovanie Plánu obnovy.