Sociálne siete

Ekonomika

Národná rada SR: Čo sa dnes dialo v parlamente?

Zverejnené:

Upravené: 30. januára 2021 o 22:30

294

large grendel seliga abb
ZDROJ: Zľava: Gábor Grendel a Juraj Šeliga počas rokovania 18. schôdze NR SR, SITA/Alexandra Čunderlíková

REKLAMA

24. november 2020 17:38 SITA, redakcia

BRATISLAVA – Poslanci sa dnes na 18. schôdzi Národnej rady SR zaoberali niekoľkými bodmi. Prinášame vám sumár za dnešný deň, čo sa dialo v NR SR. Cigarety počas troch rokov zdražejú o 80 centov, poslanci schválili zrušenie bankového odvodu a úpravu v rámci odkladu splátok úverov. Miera povinnej tvorby rezervného fondu zdravotných poisťovní sa zvýši na 30 percent a proces prerozdelenia poistného sa zmení, prilepšiť by si však mala len štátna VšZP.

Zmena absolútnej exekučnej imunity pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v 2. čítaní

Zmenu absolútnej exekučnej imunity pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti posunuli poslanci do 2. čítania. Zaoberá sa ňou návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. „Absolútnu exekučnú imunitu, ktorú ešte predložili predchádzajúce vlády a ktorá nebola konformná s našou ústavou a ktorú aj napadol ústavný súd, potrebujeme zmeniť tým spôsobom, aby zahŕňala všetkých poskytovateľov, ktorí sú v sieti,“ povedal minulý týždeň minister zdravotníctva Marek Krajčí. Ide podľa neho o nemocnice, ktoré sú súčasťou hospodárskej mobilizácie. Navrhovaná novela zákona by mala chrániť poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré je súčasťou kritickej infraštruktúry nášho štátu. Rezort zdravotníctva novelou reaguje na dopady pandémie ochorenia COVID-19, keď sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vystavení rizikám vyplývajúcim z nedostatku finančných zdrojov.

Majetok všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa má novelou vylúčiť z exekúcií. Pôjde o prípady, ak by exekúcia tohto majetku a finančných prostriedkov poskytovateľov ohrozila práva a povinnosti pacientov. Týkať sa to bude aj prípadov, ak by exekúciou bolo ohrozené vykonávanie činnosti subjektu hospodárskej mobilizácie alebo by bola ohrozená činnosť prvku kritickej infraštruktúry v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Podľa ministerstva zdravotníctva je potrebné výkon práva veriteľov voči týmto subjektom upraviť tak, aby v dôsledku výkonu a uplatňovania majetkových práv veriteľov neboli ohrozené činnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Uvedený návrh preto rieši spôsob zabezpečenia poskytovania zdravotnej starostlivosti u definovaných skupín poskytovateľov zdravotnej starostlivosti takým spôsobom, že nepríde k výpadku finančných zdrojov uplatnením nárokov veriteľov ani strate na majetku a tieto subjekty budú aj naďalej spôsobilé vykonávať svoju činnosť s cieľom zabezpečenia ústavného práva občanov na život a ochranu zdravia,“ uvádza sa v materiáli.

Cigarety počas troch rokov zdražejú o 80 centov

Cigarety v najbližších troch rokoch zdražejú. Spotrebná daň za krabičku cigariet sa zvýši o 40 centov od februára 2021, o 20 centov od februára 2022 a o ďalších 20 centov od februára 2023. Spotrebné dane na bezdymové tabakové výrobky (BTV) stúpnu od februára budúceho roka o 72 percent, od februára 2022 o 21 percent a od februára 2023 o ďalších 17 percent. Celková cena balenia BTV sa preto od februára budúceho roka zvýši o 40 centov a od februára 2022 a februára 2023 rovnako ako u cigariet zhodne o 20 centov. Vyplýva to z novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ktorú schválila Národná rada SR.

Vládou schválená novela zákona štátu prinesie v budúcom roku 102,1 milióna eur, v roku 2022 vyše 187 miliónov eur a v roku 2023 ďalších 253,5 milióna eur. Novelou zákona sa zvýšia nielen sadzby na cigarety, rovnakým tempom stúpne aj sadzba na tabak. Dopredávať cigarety bude umožnené dva mesiace, BTV tri mesiace a tabak šesť mesiacov. V roku 2021 a 2022 sa nebude zvyšovať sadzba dane na cigary a cigarky a v roku 2023 sa zvýši na úroveň tabaku zodpovedajúcu hodnote v roku 2021. Dopredaj cigár a cigariek bude možný počas 22 mesiacov. Takéto nastavenie dane bude mať podľa rezortu na daňové príjmy nulový, resp. zanedbateľne pozitívny vplyv.

Novelou zákona sa do nášho právneho poriadku preberá eurosmernica, ktorou sa stanovuje všeobecný systém spotrebných daní. Zavádzajú sa nové typy daňových subjektov, ktorými sú schválený odosielateľ a schválený príjemca. Upravuje sa tiež postup pri preprave tabakových výrobkov v daňovom voľnom obehu na podnikateľské účely na základe zjednodušeného elektronického administratívneho dokumentu. Tento krok by mal znížiť administratívne náklady pre podnikateľské subjekty a správcu dane.

Parlament schválil aj novelu zákona o spotrebnej dani z alkoholu, ktorou sa do slovenskej legislatívy preberajú európske smernice. Cieľom predmetnej smernice je podľa ministerstva financií najmä znížiť administratívnu záťaž daňových subjektov, ako i správcov dane a minimalizovať daňové úniky pri preprave tovarov podliehajúcich spotrebnej dani medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie. Novela zákona pôvodne obsahovala aj ustanovenie, ktorým sa mala na Slovensku budúci rok zrušiť súkromná výroba destilátov. Rezort financií to zdôvodňoval snahou predchádzať daňovým únikom a znížiť mimoriadnu finančnú a administratívnu záťaž správcu dane. Po dohode s Európskou komisiou sa súkromná výroba destilátov nakoniec v budúcom roku nezruší, a preto toto ustanovenie z novely zákona poslanci vypustili.

Miera povinnej tvorby rezervného fondu zdravotných poisťovní sa zvýši na 30 percent

Miera povinnej tvorby rezervného fondu zdravotných poisťovní sa zvýši z 20 na 30 percent. Vyplýva to z novely zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorú v utorok schválil parlament. Dôvodom tohto zvýšenia sú možné negatívne výkyvy makroekonomického prostredia a nutnosť mať k dispozícii dostatočné rezervy na ich krytie. Rezervný fond by pritom mohli poisťovne použiť iba na krytie strát. Rezervný fond vo výške 30 percent by v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne predstavoval vyše 48 mil. eur, Dôvery vyše 10 mil. eur a Unionu takmer päť miliónov eur.

Pre zdravotné poisťovne sa má podľa návrhu tiež zaviesť všeobecná definícia ostatných výdavkov na prevádzkové činnosti. Evidencia výdavkov poisťovní sa tým má podľa rezortu zdravotníctva sprehľadniť. Naďalej však bude potrebné určenie sumy, ktorú je možné z vybratého poistného použiť na výdavky nesúvisiace s hlavnou činnosťou zdravotnej poisťovne. Práve určenie tejto sumy podľa ministerstva odlíši účel, na ktorý sú zakladané zdravotné poisťovne podľa lex specialis.

Účelom návrhu je tiež zefektívniť výmenu informácií medzi zdravotnými poisťovňami a ústrednými orgánmi štátnej správy v celom sektore zdravotníctva. Údaje by sa mali zasielať iba v elektronickej podobe. „Je potrebné sprehľadniť evidenciu výdavkov zdravotnej poisťovne, ktoré môžu z vybratého poistného použiť na výdavky priamo nesúvisiace s hlavnou činnosťou poisťovne a rovnako je dôležité, aby si zadefinovala ostatné výdavky použité na prevádzkové činnosti,“ uviedol minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Novela ďalej vymedzuje, za akých podmienok môže podnet na vykonanie dohľadu podať aj iná osoba, ako tá, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mali byť porušené. Rozširujú sa aj práva podávateľa podnetu a s tým súvisiace povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. „Zvýšený dôraz sa kladie na odbornosť vykonávateľov dohľadu, zavádzajú sa lehoty na rôzne úkony dohľadu a zvyšuje sa transparentnosť a kontrolovateľnosť celého procesu dohľadu,“ uvádza v materiáli rezort zdravotníctva.

Upravujú sa aj kompetencie a povinnosti niektorých subjektov na úseku preneseného výkonu štátnej správy, napríklad pri spolupráci zdravotných poisťovní so samosprávnymi krajmi pri určovaní zdravotných obvodov alebo pri preverovaní opodstatnenosti odmietnutia pacienta z dôvodu neúnosného pracovného zaťaženia.

Zdravotná poisťovňa, ak nevyčerpá sumu výdavku určenú pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, bude po novom povinná vytvoriť fond solidarity a nevyčerpanú sumu tam vložiť. Vo schválenom pozmeňujúcom návrhu sa tiež ustanovuje lehota, do ktorej je zdravotná poisťovňa povinná finančné prostriedky vložené do fondu solidarity použiť. Prídel do fondu má byť realizovaný z úhrnu všetkých rozdielov pri tých typoch zdravotnej starostlivosti, pri ktorých zdravotná poisťovňa nenaplnila stanovené percento výdavkov.

Proces prerozdelenia poistného sa zmení, prilepšiť by si však mala len štátna VšZP

Do procesu prerozdelenia poistného sa zavedie prvok nadlimitnej sumy. Vyplýva to z noviel zákonov o zdravotnom poistení a poisťovníctve, ktorú v utorok schválil parlament. Princípom prerozdeľovania poistného je, že sa časť vybraných prostriedkov zo všetkých zdravotných poisťovní prerozdeľuje medzi jednotlivé poisťovne v závislosti od rizikovosti poistného kmeňa. Zdravotná poisťovňa s rizikovejším poistným kmeňom tak nenesie poistné riziko, rozdeľuje sa totiž rovnomerne medzi všetky poisťovne. Napriek tomu existuje podľa rezortu zdravotníctva významná skupina poistencov, ktorých náklady na zdravotnú starostlivosť výrazne prekračujú kompenzáciu. Z tohto dôvodu sa do procesu prerozdelenia poistného zavedie nadlimitná suma. Tá má podľa ministerstva významný vplyv na prerozdelenie.

V roku 2019 by sa týkala nadlimitná suma 9 386 poistencov štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, 2 814 poistencov Dôvery a 669 poistencov Unionu. Z titulu nadlimitnej sumy by mala štátna poisťovňa dodatočný príjem viac ako 9,5 mil. eur. Výdavky pre Dôveru by predstavovali takmer šesť miliónov eur a pre Union takmer 3,6 mil. eur.

Prijatím noviel by tiež mala mobilná aplikácia nahradiť preukazy poistenca. „V nadväznosti na elektronizáciu a s cieľom zjednodušenia postupov a modernizácie, navrhovaná právna úprava umožňuje každému poistencovi preukázať sa preukazom poistenca prostredníctvom mobilnej aplikácie, v prípade, ak nevlastní doklad totožnosti s čipom,“ uvádza sa v materiáli. Alternatívou má byť preukázanie sa rodným číslom, ktoré si poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže overiť na portáli zdravotnej poisťovne alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Novely zjednocujú aj formu a spôsob, akým zamestnávatelia predkladajú údaje do zdravotnej poisťovne. Po novom sa ruší povinnosť predkladať údaje o zmenách platiteľa poistného pri poberaní rodičovského príspevku, nemocenského, ošetrovného, materského, náhrady služobného platu alebo príjmu, ak platiteľ poistného takéto zmeny oznámil inštitúcii, ktorá mu zabezpečuje sociálne zabezpečenie, napríklad Sociálnej poisťovni.

V tejto súvislosti sa zároveň zavádza povinnosť pre inštitúcie sociálneho zabezpečenia predkladať tieto oznámené údaje na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v dvojtýždňových intervaloch. Účelom tejto iniciatívy je, aby mala zdravotná poisťovňa najaktuálnejšie informácie.

Poslanci schválili zrušenie bankového odvodu, ako aj úpravu v rámci odkladu splátok úverov

Bankám od budúceho roka zanikne povinnosť platiť bankový odvod. Vyplýva to zo zákona o zrušení osobitného odvodu bánk a pobočiek zahraničných bánk, ktorý schválil parlament. Ide o naplnenie spoločného memoranda medzi ministerstvom financií a bankovou asociáciou z júna tohto roka. Už vtedy sa obe strany dohodli, že sa vypracuje legislatíva na zrušenie odvodu. Zákon musí ešte podpísať prezidentka SR.

Zrušením odvodu klesnú bankám náklady o stovky milióny eur. Zákon o osobitnom odvode nadobudol pritom účinnosť od roku 2012. Jeho cieľom bolo zaviesť odvody pre banky a pobočky zahraničných bánk a prispieť tak k vytvoreniu mechanizmov podieľania sa na nákladoch budúcich finančných kríz v bankovom sektore.

Zástupcovia rezortu financií a bánk sa však dohodli na použití prostriedkov z bankového odvodu inak. V pondelok 22. júna 2020 na spoločnej tlačovej konferencii informovali o podpise spoločného memoranda k programu Rozvojový fond Slovenska výmenou za zrušenie bankového odvodu. No cieľom aktuálneho zákona nie je upraviť použitie finančných prostriedkov vyzbieraných z osobitného odvodu, to sa bude riešiť neskôr. Konkrétnejšie sa problematika krytia oprávnených výdavkov bude riešiť podľa rezortu financií v ďalšom kroku.

Poslanci zároveň schválili pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka odkladu splátok úverov. Inštitút odkladu je súčasťou zákona lex korona, ktorý je účinný na Slovensku od 9. apríla. Pôvodne sa určilo, že odklad splátok nezhoršuje kreditnú kvalitu dlžníka. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) však rozhodol o skončení platnosti usmernenia. Banky budú mať preto povinnosť od 1. januára 2021 postupovať pri hodnotení rizika klientov tak, ako to robili pred vypuknutím pandémie. No ak klient do konca roka požiada o odklad splátok, tak počas celého obdobia odkladu, hoci bude siahať aj do roku 2021, nebude považovaný za zlyhaného a jeho záznam v úverovom registri nebude braný negatívne.

Hoci odklad splátok oficiálne nemá mať negatívny vplyv na úverový register klienta, viacerí odborníci upozorňujú, že záznam o odklade tam bude a banky klienta teda môžu posudzovať prísnejšie, či už pôjde o vyjednávanie lepších podmienok alebo aj refinancovanie. Ak bude mať niekto problém so splácaním aj po skončení odkladu, riaditeľka pre úvery vo FinGO.sk Eva Šablová odporúča komunikovať s finančnou inštitúciou. Treba myslieť na to, že riešenia už ostanú zaznamenané aj v úverovom registri.

Banky v súčasnosti predpokladajú, že vzhľadom na aktuálny pokles záujmu klientov o odklad splátok nie je iniciatíva ministerstva financií smerujúca k predlžovaniu moratória potrebná. V poslednom prieskume Národnej banky Slovenska iba 4 % ľudí priznalo, že pravdepodobne nebudú po skončení odkladu splácania schopní opäť splácať svoje úvery. „Stabilitu sektora by to teda nemalo ohroziť, reálne totiž môže mať väčšie problémy len niekoľko tisíc domácností a podľa analýzy NBS podiel úverov, ktoré sa po uplynutí moratória pravdepodobne nebudú splácať, ostáva na celkovom portfóliu retailových úverov pod jedným percentom,“ povedal pre agentúru SITA finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA