Podnikatelia zasiahnutí druhou vlnou pandémie môžu získať dotácie

BRATISLAVA – Podmienky získania práva na ochranu označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku by sa mali upraviť. Vyplýva to z vládnej novely zákona o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov, ktorú v utorok posunul parlament do druhého čítania. Novela zákona tiež upravuje právne účinky tejto ochrany a konania vo veci označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku pred Úradom priemyselného vlastníctva SR.

Novela zákona upravuje aj vnútroštátny postup pri podaní žiadosti o zápis označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku pre poľnohospodársky výrobok, potravinu, víno, aromatizovaný vínny výrobok alebo liehovinu, ktorá sa týka zemepisnej oblasti v Slovenskej republike alebo cezhraničnej zemepisnej oblasti. Tiež upravuje vnútroštátny postup pri podaní námietok proti žiadosti o zápis označenia pôvodu výrobku alebo zemepisného označenia výrobku iného členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu. Novela zákona by po schválení v druhom čítaní mala nadobudnúť účinnosť 25. mája 2021.

Podmienky a povinnosti pri čerpaní investičnej pomoci

Podmienky a povinnosti pri čerpaní investičnej pomoci na Slovensku budú miernejšie. Poslanci v utorok schválili novelu zákona o regionálnej investičnej pomoci, ktorá na návrh Ministerstva hospodárstva SR prináša zmeny pri čerpaním pomoci od štátu. Zameriava sa pritom výhradne na úpravu podmienok a povinností z hmotného a časového hľadiska. Dočasne sa zjemní aj systém pre spoločnosti, ktoré sa o pomoc ešte iba budú uchádzať. Koronavírus totiž podľa rezortu zásadným a nepredvídateľným spôsobom ovplyvnil prijímateľov investičnej pomoci, ako aj ich schopnosť plniť ustanovenia stanovené pri ich schvaľovaní. To by v krajných prípadoch mohlo viesť až k „hromadnému“ rušeniu rozhodnutí o poskytnutí pomoci. Ak novelu podpíše prezidentka, zmeny budú platiť od začiatku budúceho roka.

„Cieľom je poskytnúť podporeným a dočasne aj budúcim investíciám flexibilitu pri plnení podmienok na poskytnutie investičnej pomoci a povinností prijímateľov investičnej pomoci tak, aby bol negatívny dopad pandémie na prijímateľov investičnej pomoci čo najmenší a zároveň sa zachoval cieľ investičnej pomoci, teda podpora konkurencieschopnosti a znižovanie regionálnych rozdielov,“ približuje zámer novely ministerstvo. Tiež podľa neho poskytuje priestor pre uchádzanie sa o investičnú pomoc v prípade väčšieho množstva počiatočných investícií, čo vytvára predpoklad pre podporu a vznik väčšieho množstva pracovných príležitostí.

Po novom sa napríklad podmienka dosiahnutia minimálneho percentuálneho podielu nových strojov, prístrojov a zariadení zníži o 10 %. Povinnosť dosiahnutia percentuálneho nárastu výroby alebo služieb v prípade investičnej pomoci poskytnutej na rozšírenie kapacity existujúcej prevádzkarne klesne na 5 %. Povinnosť začatia obstarávania majetku novela predlžuje na 24 mesiacov a povinnosť ukončenia prác na investičnom zámere, ako aj povinnosť začať vykonávať podnikateľskú činnosť na päť rokov, pri veľkých investičných projektoch na sedem rokov. Rezort tiež získal možnosť posúdiť a prípadne odsúhlasiť zmenu v investičnom zámere súvisiacu s charakterom finálnych výrobkov a služieb. Zmenami prejde aj zákon o dani z príjmov, v rámci ktorého ministerstvo navrhuje úpravu maximálnej dĺžky čerpania daňovej úľavy.

Dotácie na nájomné

Dotácie na nájomné budú môcť získať aj podnikatelia zasiahnutí druhou vlnou pandémie koronavírusu. Poslanci v utorok schválili novelu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR. Plénum o legislatíve rokovalo v skrátenom režime. Rezort hospodárstva touto novelou rozširuje okruh žiadateľov, ktorí sa môžu o dotácie uchádzať. Kým doteraz bol jednou z podmienok získania dotácie vznik nájomného vzťahu pred 1. februárom 2020, po novom sa tento dátum vzniku nájomnej zmluvy posúva na 1. augusta 2020.

Zároveň sa rozširuje podmienka zo zatvorenej prevádzky na obmedzenú. „Inými slovami, kým v prvej vlne mohli dotáciu získať prevádzky, ktoré boli rozhodnutiami štátu zatvorené, teraz budú môcť získať peniaze aj tie, ktoré boli obmedzené, napríklad aj zákazom pohybu občanov na základe uznesenia vlády,“ vysvetľuje ministerstvo. Prevádzky, ktoré zasiahla druhá vlna pandémie, budú môcť žiadať o dotácie na nájomné za obdobie sťaženého užívania, ktoré bolo dôsledkom prijatých opatrení. Ak novelu podpíše prezidentka, o dotácie bude možné žiadať od 15. decembra tohto roka.

Na rokovaní výborov sa novela rozšírila aj o dotácie na kompenzáciu škôd, ktoré vznikli ako priame alebo nepriame následky mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Rezort to zdôvodnil tým, aby sa podpora a pomoc dostala na základe vyhlásenej výzvy čo najširšiemu okruhu osôb. „Žiadosť o dotáciu sa predkladá v listinnej podobe alebo elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára na webovom sídle Ministerstva hospodárstva SR. K žiadosti je potrebné prikladať doklady preukazujúce výšku škody,“ uvádza sa v spoločnej správe výborov.

Podnikatelia zasiahnutí prvou vlnou pandémie koronavírusu mohli štát žiadať o poskytnutie dotácie na nájomné do konca novembra.

Účinnosť zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe sa posunie o rok

Účinnosť zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe sa posunie o rok, a to z 1. januára 2021 na 1. januára 2022. Dôvodom je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, ktorým sa odložil dátum uplatňovania ich nariadení z 30. mája 2018 o ekologickej poľnohospodárskej výrobe a označovaní produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Túto zmenu schválil v utorok parlament z dôvodu naliehavosti na vykonanie právne záväzného aktu Európskej únie (EÚ) v termíne v skrátenom legislatívnom konaní.

„Slovenský právny predpis by v prípade neposunutia účinnosti platil skôr ako nariadenie Európskej únie. Farmári by tak boli vystavení sankciám, ktoré by nemali oporu v legislatíve EÚ. Preto sme museli schváliť odklad. Všetky ostatné schválené zmeny zostávajú v zákone v platnosti,“ ozrejmil v pléne NR SR minister pôdohospodárstva Ján Mičovský.

Zákon od 1. januára 2022 zavedie vstupné preverenie predpokladov u žiadateľa, ktorý chce začať vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu, a to ešte pred jeho povinným zaregistrovaním v kontrolnom ústave. Zákon súčasne upraví povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií, ako aj označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby logom Európskej únie a grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby uvedeným v prílohe zákona.