Väčšina Európanov požaduje pre úniu viac právomocí a dostatok finančných zdrojov na prekonanie koronakrízy

BRATISLAVA – Väčšina Európanov chce viac právomocí pre Európsku úniu (EÚ) a dostatok financií v jej rozpočte na prekonanie krízy spojenej s pandémiou koronavírusu. Vyplýva to z tretieho tohtoročného prieskumu Európskeho parlamentu (EP) o postoji občanov únie ku koronakríze a EÚ, ktorého kompletné výsledky zverejnili v piatok. Ako v tlačovej správe informovala tlačová atašé EP na Slovensku Ivana Janíková, viac kompetencií EÚ pri riešení pandémie podporujú dve tretiny Európanov a 55 % slovenských respondentov. Viac finančných prostriedkov v boji proti následkom pandémie by mala únia mať podľa 54 % opýtaných Európanov a 42 % Slovákov.

Pandémia podľa prieskumu ovplyvnila osobný príjem viac ako tretiny (39 %) respondentov v EÚ a takýto dopad v budúcnosti očakáva ďalších 27 %. Z opýtaných Slovákov 47 % uviedlo, že koronakríza ovplyvnila ich osobný príjem a 27 % to očakáva v budúcnosti. Príjmy viac ako polovice respondentov ovplyvnil koronavírus na Cypre, v Grécku, Španielsku, Rumunsku a Bulharsku. Kríza pritom podľa prieskumu najviac zasiahla mladých ľudí a rodiny s deťmi – 64% občanov vo veku 16 – 34 rokov čelí finančným ťažkostiam a 27 % respondentov s deťmi už minulo osobné úspory skôr, ako plánovalo.

Postoj sa zlepšil, nespokojní so solidaritou

V porovnaní s prvým prieskumom z jari sa postoje k EÚ u jej občanov zlepšili. Podiel respondentov, ktorí majú pozitívny obraz o EÚ, neustále rastie, z 31 % v apríli 2020 na 41 % v súčasnom prieskume. Väčšina opýtaných však stále nie je spokojná so solidaritou medzi členskými štátmi. S protipandemickými opatreniami, ktoré prijali ich vlády, je spokojných 49 % respondentov a nespokojných zase 48 %. Postoje sú od júnového prieskumu negatívnejšie a aj spokojnosť s vládnymi opatreniami klesla. Na Slovensku vyslovilo spokojnosť s opatreniami 43 % a nespokojnosť 55 % opýtaných.

Občania EÚ považujú za mimoriadne dôležité, aby finančné prostriedky EÚ smerovali iba do členských štátov s fungujúcim súdnym systémom, ktoré dôsledne rešpektujú spoločné európske demokratické hodnoty. To, že by EÚ mala poskytovať finančné prostriedky členským štátom iba za predpokladu, že ich vlády preukázateľne dodržiavajú princípy právneho štátu a demokratické zásady, si myslí 77 % respondentov a na Slovensku s tým súhlasilo 72 % opýtaných.

Výdavky by podľa respondentov mali smerovať primárne na oblasť verejného zdravia (54 %), hospodárske oživenie a nové príležitosti pre podniky (42 %), klimatické zmeny a ochranu životného prostredia (37 %), ako aj zamestnanosť a sociálne veci (35 %). U slovenských respondentov bola, naopak, posledná menovaná oblasť na prvom mieste (55 %) a za ňou nasledovali oblasť ekonomického oživenia a nových príležitostí pre podniky (51 %), oblasť verejného zdravia (43 %) a klimatické zmeny spolu s ochranou životného prostredia (31 %).

Prieskum pre EP realizovala spoločnosť Kantar, ktorá ho vykonala online a na Malte telefonicky medzi 25. septembrom a 7. októbrom. Stalo sa tak na vzorke 24 812 respondentov vo všetkých 27 členských štátoch EÚ vo veku 16 – 64 rokov, v Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku vo veku 16 – 54 rokov.