Na zlomené srdce sa nedá len tak zabudnúť

BRATISLAVA – No a teraz je tu druhá kniha Veriť znova, ktorá vychádza vo vydavateľstve Ikar pod značkou YOLi. Spoznávame Dawn Edwardsovú. Odkedy pristihla svojho bývalého s inou, zanevrela na chalanov a radšej sa sústredila na štúdium, ktoré ju baví. Tiež má veľký sen: túži po kariére spisovateľky. Na nete už publikovala nejaké poviedky, ale nikto z jej okolia vlastne netuší, že píše.

Okolo seba má dobrú partiu skvelých priateľov, ale celé to trošku kazí jedna osoba. Jej kamoš Spencer, ktorý je úžasný, vtipný, atraktívny, ale má o ňu veľký záujem. Dawn sa však nechce s nikým zapliesť, ale jedného dňa náhodou spozná jeho pravú tvár a uvedomí si, že na prvý pohľad stále veselý chalan vlastne nemá veľa dôvodov na úsmev.

Veriť znova je typická young adult romantika a pohodové letné čítanie. Mona Kasten opäť dokázala, že vie opísať emócie svojich postáv tak, aby ste ich prežívali spolu s nimi. Tento príbeh je teda o inej dvojici, ale spomínaná Allie a Kaden sa tu objavia, takže budete mať taký pocit nadväznosti, previazanosti.
A príjemné je znovu si pripomenúť – aj cez takýto príbeh – že každé ráno nám ponúka nejaký nový začiatok; každý deň máme šancu začať niečo znovu a možno aj byť dobrým človekom.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Zuzana Jurigová Kapráliková:

Začítajte sa do novinky Veriť znova:

Pred príchodom do Woodshillu som trávila dni oplakávaním minulosti. Všetkého, čo sme s Natom plánovali a už sa nestane.
Šesť prekliatych rokov.
Premárnených rokov.
Jasné. V trinástich sa nedá očakávať, že človek stretne životnú lásku, no v prípade Nata a mňa… to bolo úplne iné. Výnimočné. Mali sme vzťah, o akom sa píše v ľúbostných románoch.
Kamarátili sme sa už odmalička. Dostal odo mňa všetko – prvý bozk, panenstvo, minulosť, budúcnosť, aj všetko ostatné.
Každé dievča sníva o šťastnom konci, ako vieme. Ja som ten svoj našla v Natovi. Teda aspoň som v to verila, kým som ho neprichytila s Rebeccou Penningtonovou. So záhradnou architektkou od susedov mal Nate očividne viac spoločné, než som tušila. Dievča so štíhlym krkom a dokonalou postavou som načapala v posteli rovno pod ním.
V našej posteli, aby bolo jasné.
„Možno by si to mala povedať otcovi,“ navrhla nesmelo Allie.
Stuhla som. „V nijakom prípade.“ Zavrtela som hlavou tak rázne, až ma vlastný vrkoč plesol do očí. Au!
„Myslí si, že ste sa rozišli v dobrom,“ pripomenula mi Allie a utrela si ústa chrbtom dlane. „Čo ak mu dá tvoje číslo? Všetka námaha by vyšla nazmar.“
„Hovoríš ako moje svedomie,“ zaskučala som a schúlila sa na stoličke. „Pritom by si ma mala ťahať von, zoznamovať s peknými chalanmi a nabádať, aby som s jedným z nich vliezla do postele.“
Allie sa rozšírili zreničky. „To chceš?“
„Jasné, že nie,“ zamrmlala som a plesla si ruky na oči. Bože, po tom som absolútne netúžila.
„Ak áno, poznám jedného, ktorý by sa určite dobrovoľne prihlásil, aby vyriešil tvoj problém.“
Zdvihla som hlavu. „Nazvala si práve moju vagínu problémom?“
„Nie, naznačila som len, že Spencer je z teba hotový.“
Bože. Zase?
„Viem, že nie si pripravená na nový vzťah, ani nič podobné, Dawn. Podľa mňa o to Spencerovi ani nejde.“
„Od Spencera nič nechcem,“ zafrflala som. „Môj núdzový stav nie je taký zlý, aby som sa vrhla na prvého chalana, ktorý mi skríži cestu. Ak mníšky prežijú celý život bez sexu, ja to pár rokov vydržím.“
„Ani netušíš, o čo prichádzaš,“ usmiala sa Allie potmehúdsky.
Hodila som do nej kúsok čokolády. „Iba preto, že vy s Kadenom…“ Znovu sa mi pred očami zjavil jeho penis. Kriste, prečo sa mi ten obraz tak vryl do pamäti? „… si to spolu užívate, nemusíš ma ľutovať.“
„Ja ťa neľutujem!“ Zohla sa po čokoládu a zjedla ju. „Chcem pre teba iba to najlepšie.“
„A to je čo?“
Sivozelené oči sa jej zaleskli. „Aby si sa mala skvelo, Dawn. Vykašľala sa na toho kreténa a hľadela dopredu. Mám ti poradiť, aby si sa s niekým vyspala? Tak ti to oficiálne radím.“
Odfrkla som a pokrútila hlavou.
Allie zvážnela. „Vyspi sa s niekým, Dawn Edwardsová. Pokiaľ možno s naším spoločným kamarátom Spencerom Cosgrovom. Alebo s iným exemplárom mužského pohlavia.“
Nabrala som za hrsť tých odporných lupienkov a napchala som si ich do úst, aby som nemusela odpovedať.

Milan Buno, knižný publicista