Nové voľby by sa mohli uskutočniť po zmenách ústavy, vyhlásil Lukašenko

MINSK 17. augusta (SITA/AP) – V Bielorusku by sa mohli uskutočniť nové prezidentské voľby, ale len po schválení zmien ústavy krajiny. V pondelok to počas návštevy továrne vyhlásil dlhoročný prezident Alexander Lukašenko, proti ktorého nedávnemu znovuzvoleniu sa už deviaty deň konajú po celej krajine protesty. Zároveň však tiež vyhlásil, že neustúpi pod nátlakom a žiadne nové voľby nebudú, kým ho nezabijú.

Lukašenko priletel vrtuľníkom do továrne v Minsku s cieľom získať podporu u robotníkov, tí však na neho nahnevane kričali a posielali ho preč. V Bielorusku rastie počet robotníkov štátnych tovární, ktorí na protest proti prezidentovi štrajkujú, v pondelok napríklad vyšlo do ulíc hlavného mesta vyše 5 000 zamestnancov továrne na výrobu traktorov v Minsku. Lukašenko, ktorý je pri moci už 26 rokov, počas návštevy továrne vyhlásil, že ak chcú robotníci štrajkovať, nech idú, ale protesty podľa jeho slov ničia ekonomiku a ak by odstúpil z funkcie, nastal by jej kolaps. Okrem iného tiež vyhlásil, že demonštrantov „otrávili sociálne siete“ a vágne naznačil, v zjavnej snahe upokojiť demonštrantov, že je otvorený diskusiám o ústavných reformách.

Podľa ústrednej volebnej komisie v Bielorusku vyhral voľby Lukašenko s 80% hlasov a opozičná kandidátka Svetlana Cichanovská získala 10%. Podľa ľudí v uliciach sú však tieto čísla zmanipulované. Bielorusi protestujú už od vyhlásenia prvotných výsledkov volieb a v nedeľu zaplnilo hlavné námestie a priľahlé ulice hlavného mesta zhruba 200-tisíc ľudí.

Protesty v prvých dňoch sprevádzali tvrdé zákroky zo strany polície. Od 9. augusta polícia zadržala takmer 7 000 ľudí, stovky utrpeli pri zásahoch zranenia a dvaja zomreli. Polícia rozháňala davy zábleskovými granátmi, slzným plynom, gumovými projektilmi a demonštrantov tiež bila. Policajné zásahy a správy o násilnom zlom zaobchádzaní s ľuďmi hnev ľudí ešte viac rozdúchali, na čo úrady ustúpili, umožnili konanie veľkých víkendových protestov a prepustenie mnohých zadržaných. V súčasnosti je vo väzbe podľa ministerstva vnútra len 122 ľudí.

Cichanovská, ktorá je v súčasnosti v exile v Litve, v pondelok prostredníctvom videa oznámila, že je pripravená prevziať zodpovednosť a byť líderkou krajiny, aby sa situácia upokojila,“aby sme prepustili všetkých politických väzňov a pripravili právne predpisy a podmienky na usporiadanie nových prezidentských volieb“.

V súvislosti s dianím v Bielorusku cez víkend Lukašenko dvakrát telefonoval so svojím ruským kolegom Vladimirom Putinom, ktorý mu podľa jeho slov povedal, že Moskva je pripravená mu pomôcť s agresiou zvonka. Zároveň tiež vyhlásil, že krajiny NATO na hranici s Bieloruskom posilňujú vojenské sily, čo aliancia odmietla.

Predstavitelia v Litve upozornili, že Bielorusko v pondelok pri hraniciach s krajinou a Poľskom odštartovalo vojenské cvičenia. Okrem toho tiež varovali pred znepokojujúcimi náznakmi, že by Rusko mohlo využiť túto situáciu na prevzatie Bieloruska.

Situáciou v Bielorusku sa zaoberá aj Európska únia. V piatok rokovali európski ministri zahraničia, ktorí sa zhodli na tom, že voľby z 9. augusta neboli slobodné ani spravodlivé a odmietajú prijať výsledky, ktoré oznámila bieloruská volebná komisia. Predseda Európskej rady Charles Michel zase na stredu zvolal mimoriadny summit európskych lídrov, aby prediskutovali dianie v krajine.