Putin telefonoval s Erdoganom, Alijev pohrozil Arménsku, aby sa nepokúšalo zničiť ropovod

JEREVAN 15. októbra (SITA/AP) – Napriek Ruskom sprostredkovanej dohode o pokoji zbraní obe znepriatelené strany pokračujú v bojoch o odštiepenecký región Náhorného Karabachu. Arménske a azerbajdžanské sily si naďalej navzájom pripisujú vinu z ďalších útokov.

Ruský prezident Vladimir Putin v nadväznosti na nerešpektovanie vyrokovaného prímeria telefonoval s tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom. Počas rozhovoru zdôraznil potrebu rešpektovať prímerie, ktoré bolo narušené prakticky okamžite po sobotňajšom nadobudnutí účinnosti. Putin tiež vyslovil znepokojenie nad tým, že v Náhornom Karabachu bojujú na azerbajdžanskej strane militanti z Blízkeho východu.

Erdogan v samostatných vyhláseniach poprel nasadenie žoldnierov do oblasti. Podľa správ zo Sýrie však Turecko vyslalo do Náhorného Karabachu stovky sýrskych opozičných bojovníkov. Erdoganov hovorca Ibrahim Kalin uviedol, že Ankara bude uprednostňovať štvorstranné mierové rozhovory týkajúce sa Ruska, Turecka, Arménska a Azerbajdžanu. „Minská skupina nie je schopná za ostatných 30 rokov pripraviť riešenie. Máme čakať ďalších 30 rokov? V takom prípade musíme myslieť na iný mechanizmus,“ uviedol Kalin.

Arménsko a Azerbajdžan sa zatiaľ v bojoch o Náhorný Karabach odmietli zamerať na svoje územie, aj keď každá zo strán tieto odmietnutia často spochybňovala. Azerbajdžanská armáda medzičasom informovala, že zničila arménsky raketový systém na území Arménska. Arménske ministerstvo obrany zasa odpovedalo vyhlásením, že si vyhradzuje právo zamerať sa na azerbajdžanské vojenské objekty a pohyby vojsk.

Vzájomné obvinenia a hrozby vyvolali obavy o bezpečnosť strategického ropovodu, ktorý prepravuje azerbajdžanskú ropu z Kaspického mora do Turecka a do západných krajín. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev pohrozil „veľmi tvrdou reakciou“, ak by Arménsko „uskutočnilo svoje plány na zničenie“ ropovodov a plynovodov v Azerbajdžane.

Najnovšia séria konfliktov medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach sa začala v nedeľu 27. septembra. Počas takmer tri týždne trvajúcich bojov prišli o život stovky ľudí. Náhorný Karabach obývajú etnickí Arméni a Azerbajdžan stratil kontrolu nad oblasťou vo vojne začiatkom 90. rokov. Táto enkláva však zostáva medzinárodne uznávaná ako súčasť Azerbajdžanu. Obe strany majú vysokú vojenskú prítomnosť pri demilitarizovanej zóne, ktorá región oddeľuje od zvyšku Azerbajdžanu.

Desaťročia trvajúci konflikt si vyžiadal už približne 30-tisíc obetí. Turecko v tejto oblasti výrazne podporuje Azerbajdžan, keďže s Arménskom má historicky zlé vzťahy. Arménsko má zas v konflikte podporu Ruska.