Vláda v Peru vyhlásila na 30 dní výnimočný stav. Reaguje tak na protesty proti prezidentke

Vláda v Peru vyhlásila kvôli protestom proti zosadeniu bývalého prezidenta Pedra Castilla na 30 dní výnimočný stav. Kabinet tak bude môcť obmedziť slobodu zhromažďovania a ďalšie práva či prípadne povolať do ulíc armádu, uviedla agentúra EFE. Od nedele pri protestoch proti novej prezidentke Dine Boluarteovej zomrelo sedem ľudí.

„Uzniesli sme sa na výnimočnom stave v celej krajine kvôli násilným a vandalským činom a blokádam ciest,“ povedal minister obrany Alberto Otarola. Dodal, že vyhlásenie výnimočného stavu „znamená pozastavenie slobody zhromažďovania, nedotknuteľnosti súkromného obydlia a práva na slobodný pohyb“. Stav taktiež umožňuje nasadiť armádu spoločne s políciou v uliciach. Vláda tiež zvažuje zavedenie zákazu nočného vychádzania.

Vláda už cez víkend zaviedla výnimočný stav v troch regiónoch, kde boli protesty najsilnejšie. Najnásilnejšie boli demonštrácie v regiónoch Arequipa a Apurímac, kde od nedele zomrelo sedem účastníkov protestov, uviedol úrad ombudsmanky. Demonštranti pri protestoch blokujú na viacerých miestach cestnú dopravu. V krajine sa tiež stali prípady rabovania či útokov na sídla úradov a polície. Kvôli protestom sú v známom turistickom meste Machu Picchu zablokovaní turisti, uviedol starosta Darwin Baca.

Hra o bývalého prezidenta

Časť Peruáncov demonštruje od minulej stredy, kedy parlament zbavil funkcie prezidenta Castilla. Ten krátko predtým oznámil, že parlament rozpúšťa a že chce vymenovať vládu, ktorá by vládla bez kontroly zákonodarcov. Castillo bol následne zadržaný a obvinený zo vzbury a sprisahania, čo ale odmieta. Jeho viceprezidentka Dina Boluarteová sa stala novou hlavou štátu. Demonštrujúci žiadajú aj rozpustenie parlamentu a predčasné voľby.

Boluarteová sa snaží vyjsť v ústrety požiadavkám demonštrantov skrátením volebného obdobia. Pôvodne chcela vládnuť do riadneho termínu volieb v roku 2026, v pondelok potom jej vláda podala do parlamentu návrh zákona, ktorý by zvolal predčasné voľby v apríli roku 2024. Dnes prezidentka dala najavo, že by sa voľby mohli konať v decembri budúceho roka. Spoluobčanov vyzvala na pokoj. Skrátenie volebného obdobia musí schváliť parlament zmenou ústavy.

Vo štvrtok má peruánsky najvyšší súd rozhodnúť o žiadosti prokurátorov, ktorí by chceli uvaliť väzbu na Castilla na nasledujúcich 18 mesiacov. Jeho obhajcovia sa usilujú o prepustenie bývalého prezidenta, ktorému hrozí desať až 20 rokov väzenia. Časť latinskoamerických prezidentov vyzvala peruánske úrady, aby rešpektovali Castillove práva na obhajobu. Mexiko mu ponúklo azyl.

Británia školí ukrajinských sudcov, aby súdili vojnových zločincov