Sociálne siete

DOMOV

Čo ukázal Monitoring NÚCEM 2021? Dištančné vzdelávanie z pohľadu deviatakov

Zverejnené:

Upravené: 30. septembra 2021 o 18:01

30

ziaci trieda
Ilustračné foto, zdroj: Unsplash/Taylor Wilcox

REKLAMA

Tlačová správa

BRATISLAVA – V dňoch 31. mája až 11. júna 2021 zrealizoval Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) reprezentatívny prieskum monitorujúci priebeh dištančného vzdelávania a úroveň vedomostí a zručností žiakov 9. ročníka základných škôl a 4. ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom. Prieskumu sa zúčastnilo 11 999 žiakov zo 478 škôl na Slovensku. Žiaci vypĺňali dotazník zameraný na ich skúsenosti s dištančnou (online) formou vzdelávania a riešili aj vedomostné testy z vyučovacích jazykov (slovenský jazyk a literatúra a maďarský jazyk a literatúra) a matematiky. NÚCEM zverejňuje komplexné výsledky tohto reprezentatívneho prieskumu monitorujúceho rôzne aspekty dištančného vzdelávania z pohľadu žiakov. Informáciu priniesol rezort školstva na svojej stránke.

Výsledky žiakov v teste z MATEMATIKY

  • Žiaci reprezentatívnej vzorky dosiahli v teste z matematiky priemernú úspešnosť 56,4 %. Žiaci osemročných gymnázií boli významne úspešnejší (76,0 %) v porovnaní so žiakmi základných škôl (54,8 %). Najvyššiu úspešnosť (61,3 %) dosiahli žiaci Žilinského kraja, najnižšiu (50,0 %) žiaci Banskobystrického kraja.
  • Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (2,2 % testovaných) dosiahli v matematike priemernú úspešnosť len 27,1 %.  Výsledky týchto žiakov sú oproti žiakom z prostredia bez sociálneho znevýhodnenia významne horšie, pričom rozdiel v úrovni vedomostí týchto dvoch skupín žiakov z hľadiska ich sociálneho zázemia je  silne významný.
  • Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v teste z matematiky úspešne vyriešili v priemere o 9 úloh menej ako žiaci z prostredia bez znevýhodnenia.
  • Viac ako tretina žiakov (44,1 %) uviedla, že sa im predmet matematika učil horšie počas dištančného vzdelávania.
  • V matematike boli témy: lineárne rovnice a nerovnice (51,9 %), objemy a povrchy telies (45,4 %), hranol (45,2 %), kruh a kružnica (43,9 %) identifikované žiakmi v dotazníkoch ako tie, ktoré by sa im lepšie učili v škole ako doma.
  • Výsledky testov potvrdili, že v téme lineárne rovnice a nerovnice nemajú žiaci na požadovanej úrovni osvojené postupy úprav výrazov, riešenia rovníc ako aj prácu s veľkými číslami. Chýbalo im viac precvičovania a aplikovania týchto zručností a postupov, ktoré sa ukázali ako nie veľmi efektívne utvrdené počas dištančného vzdelávania.
  • Podobne aj výsledky z geometrie poukazujú na to, že efektívnejšie si žiaci rozvíjajú priestorovú predstavivosť s pomocou názorných objektov a praktickou skúsenosťou s nimi na vyučovacích hodinách prezenčnou formou.
  • Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia boli výrazne menej úspešní najmä v úlohách s kontextom reálneho života. Ich nižšiu úspešnosť môže spôsobovať aj to, že nedokážu dostatočne čítať s porozumením, abstrahovať z textu informácie o množstve a vzťahoch. Nedokážu naplánovať stratégiu riešenia viackrokovej slovnej úlohy. Sú tiež menej úspešní v úlohách obsahujúcich tabuľky a grafy.
  • Najviac najúspešnejších žiakov základných škôl (dosiahli v teste úspešnosť 80 % a viac) sa nachádzalo v Nitrianskom (19,0 %) a Žilinskom kraji (18,5 %). Najmenej najúspešnejších žiakov bolo v Banskobystrickom kraji (9,7 %).
  • Veľký počet najmenej úspešných žiakov základných škôl (dosiahli v teste úspešnosť 20 % a menej)  sa nachádzal v Banskobystrickom (14,6 %), Prešovskom (12,6 %), Trnavskom (12,2 %) aj Košickom kraji (11,2 %).

Výsledky žiakov v teste zo SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY

  • Žiaci dosiahli v teste zo slovenského jazyka a literatúry priemernú úspešnosť 61,6 %. Žiaci osemročných gymnázií boli významne úspešnejší (74,1 %) v porovnaní so žiakmi základných škôl (60,5 %). Najvyššiu úspešnosť (63,6 %) dosiahli žiaci Nitrianskeho kraja, najnižšiu žiaci Banskobystrického kraja (59,6 %).
  • Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia (2,0 % testovaných) dosiahli v slovenskom jazyku a literatúre priemernú úspešnosť 36,3 %. Výsledky a vedomosti týchto žiakov sú oproti žiakom z prostredia bez sociálneho znevýhodnenia významne horšie.  Aj v tomto predmete ide o  silne vecne významný rozdiel.
  • Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v teste zo slovenského jazyka a literatúry úspešne vyriešili v priemere o 8 úloh menej ako žiaci z prostredia bez znevýhodnenia.
  • V dotazníku identifikovali žiaci témy: vetný rozbor (58,1 %), slohové postupy, jazykové štýly a útvary (43,1 %) či rozbor prečítaného textu (40,0 %) ako tie, ktoré by sa im učili lepšie z prostredia školy ako doma.
  • Výsledky testov potvrdili najnižšiu úspešnosť žiakov v čítaní s porozumením. Najobťažnejšie boli položky zamerané na čítanie s porozumením na vyšších kognitívnych úrovniach cielených na implicitné informácie z textu a na výber správnych informácií z rozsiahlejšieho textu.
  • Nižšie úspešnosti dosahovali aj v morfologických zručnostiach v aplikácii pravopisu (pravopis čísloviek a prídavných mien, slovnodruhové premeny, druhy čísloviek) a zo syntaktickej roviny jazyka (správne určenie hlavných i vedľajších vetných členov, členitosť vety).
  • Viac než polovica žiakov (52,2 %) uviedla, že počas dištančného vzdelávania vo voľnom čase nečítala knihy. Žiaci, ktorí knihy nečítali, navštevujú častejšie štátne školy (52,8 %) a menej často cirkevné školy (43,2 %). 18,6 % žiakov uviedlo, že počas dištančného vzdelávania čítalo častejšie. Na dennej báze čítali častejšie žiaci osemročných gymnázií než žiaci základných škôl. 10,7 % žiakov priznalo, že počas dištančného vzdelávania čítalo oveľa menej ako predtým.
  • Podľa žiakov súkromných škôl bolo vyučovanie slovenského jazyka a literatúry online formou v porovnaní s prezenčným vyučovaním pestrejšie.
  • Najviac najúspešnejších žiakov základných škôl (dosiahli v teste úspešnosť 80 % a viac) sa nachádzalo v Žilinskom kraji (17,4 %). Najmenej ich bolo v Trenčianskom (10,5 %) a Trnavskom kraji (10,6 %).

Najdôležitejšie zistenia zo ŽIACKYCH DOTAZNÍKOV

  • V rámci dištančného vzdelávania sa na online hodiny pripájalo 94,6 % žiakov. Každý deň sa na online vyučovanie pripájalo 84,3 % žiakov. Zo skupiny žiakov, ktorí sa na online hodiny nepripájali (5,4 %), dostávalo podporu 4,7 % žiakov v podobe materiálov k novému učivu, pracovných listov alebo zadaní domácich úloh. Zvyšných 0,7 % žiakov, ktorí sa na online hodiny nepripájali, nedostávalo zo strany učiteľa a školy žiadne domáce úlohy ani študijné materiály.
  • Žiaci súkromných škôl, podobne ako žiaci z cirkevných škôl, sa v porovnaní so štátnymi školami štatisticky významne častejšie pripájali na online vyučovanie každý deň.
  • Až takmer 70 % žiakov uviedlo, že škola zisťovala technické vybavenie žiaka na online vyučovanie, ale len v necelých 15 % dokázala škola žiakom s technickým vybavením aj pomôcť.
  • Až 85,6 % žiakov uviedlo, že sa o zariadenie, prostredníctvom ktorého sa pripájalo na online hodiny, nemuselo deliť a malo ho iba pre seba. Žiaci sa na online hodiny pripájali najčastejšie  pomocou laptopu alebo notebooku (44,5 %). Až tretina žiakov, prevažne zo štátnych škôl, sa na online vyučovanie pripájala cez mobilný telefón.
  • Takmer dve tretiny žiakov (63,2 %) uviedli, že im dištančná (online) forma vyučovania vyhovovala viac ako prezenčná. Najviac táto forma vyučovania vyhovovala žiakom v Košickom kraji (65,3 %).
  • Dve tretiny žiakov (70,0 %) zároveň v dotazníku priznali, že  počas pripojenia na online vyučovanie realizovali aktivity, ktoré s vyučovaním nesúviseli (napr. chatovanie, pozeranie filmov, hranie online hier a pod.). Na dennej báze realizovalo takéto aktivity nesúvisiace s vyučovaním až 45,2 % žiakov, títo žiaci prevažovali v Bratislavskom kraji (52,7 %).
  • Pomoc a podporu (napr. od rodiča, súrodenca, inej osoby v domácnosti) počas dištančného vzdelávania potrebovala zhruba polovica žiakov (52,2 %).
  • 80,2 % žiakov uviedlo, že malo pri online vyučovaní vyhovujúce zariadenie a 78,1 % žiakov uviedlo, že im práca s počítačom a internetom nerobila problémy. Až 77,0 % žiakov uviedlo, že pri online vyučovaní boli používané aplikácie, ktoré sa im ľahko ovládali (najmä EduPage, Microsoft Teams, Zoom).
  • Približne tretina žiakov uviedla, že prostredníctvom online vyučovania sa im ťažšie učili predmety matematika, fyzika a chémia. Naopak, ľahšie sa im učili predmety 1. cudzí jazyk a slovenský jazyk a literatúra.
  • Takmer dve tretiny žiakov (65,4 %) uviedli, že počas online vyučovania dostávali viac úloh ako pri prezenčnej forme vzdelávania. Častejšie to boli žiaci osemročných gymnázií (77,7 %). Viac úloh dostávali žiaci navštevujúci cirkevné školy (71,3 %) oproti žiakom zo štátnych škôl (64,9 %).
  • Polovici žiakov (52,7 %) chýbal osobný kontakt s ostatnými spolužiakmi/spolužiačkami v triede.
  • Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia pociťovali vyššiu mieru izolácie oproti žiakom bez sociálneho znevýhodnenia a mali tiež vyššiu mieru potreby kontaktu s pedagogickými a odbornými zamestnancami škôl (školský psychológ, výchovný poradca).
  • Sociálny kontakt s odbornými zamestnancami škôl vo výraznejšej miere chýbal aj žiakom so zdravotným znevýhodnením.

Viac informácií, analýz, grafov a vyhodnotení dát nájdete na stránke NÚCEM.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA