Sociálne siete

DOMOV

Dezinformácie týkajúce sa COVID-19 nadväzovali na už existujúce dezinformačné naratívy

Zverejnené:

Upravené: 22. januára 2021 o 15:29

60

engin akyurt  Fa B Ljhc Qt M unsplash fbbb
ZDROJ: Ilustračné foto/Unsplash/ engin akyurt

REKLAMA

3. január 2021 15:40 SITA, redakcia

BRATISLAVA – Dezinformácie, týkajúce sa ochorenia COVID-19, nadväzovali na už existujúce dezinformačné naratívy vyskytujúce sa v slovenskom informačnom priestore. Problematické informácie o koronavíruse tak boli postavené na témach ako nebezpeční utečenci, upadajúci „západ“, globálne elity sa snažia ovládnuť svet, nebezpečné 5G technológie. Vyplýva to z monitoringu problematického obsahu týkajúceho sa koronavírusu na slovenských webových a facebookových stránkach, ktorý vypracoval Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku. Agentúru SITA o tom informoval šéfredaktor portálu Antipropaganda.sk Matej Spišák, ktorý bol za daný monitoring zodpovedný.

„Dezinformácie boli šírené aj v prospech určitých štátov, ako napríklad Ruska, a to za účelom vytvorenia pozitívnejšieho obrazu týchto krajín, pričom západné inštitúcie (NATO, EÚ) boli vykresľované ako nefunkčné a neschopné pomôcť svojim členským krajinám,“ uviedol Spišák. Inštitút ďalej zistil, že veľká časť problematického obsahu bola šírená webmi a jednotlivcami, ktorí aktívne šírili dezinformácie a konšpiračné teórie už pred vypuknutím pandémie koronavírusu. „Títo aktéri tak využili neistotu, nedostatok informácií a limitované dáta, ktoré sprevádzali začiatky šírenia COVID-19,“ dodal.

Niektoré dezinformačné portály dosahovali na sociálnej sieti Facebook vysoké čísla interakcií, v ktorých sa pohybujú aj klasické médiá ako Aktuality.sk či denník SME. Interakcie dezinformačných portálov sa mohli pohybovať až v hodnotách takmer 300-tisíc interakcií mesačne. „V porovnaní s facebookovými profilmi štátnych inštitúcií dosahovali dezinformátori naozaj vysoké čísla interakcií. Jediný profil, ktorý sa im mohol vyrovnať, bola stránka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. V mesiaci október dosiahla približne 250-tisíc interakcií. Ich zvýšená aktivita sa však začala prejavovať až na jeseň,“ vysvetlil Spišák.

Chaotickú situáciu a nedostatok informácií o pandémii koronavírusu „zneužívali“ najmä už etablovaní aktéri slovenskej dezinformačnej scény. „Sledovali sme webové stránky, facebookové stránky, ale aj YouTube kanály dezinformačných slovenských webov. Medzi tie najaktívnejšie na slovenskej scéne môžeme zaradiť Zem a Vek, Infovojnu, Hlavný denník, Hlavné správy a Bádateľ.net,“ pokračoval Spišák s tým, že dôvodov na širenie hoaxov o koronavíruse je viacero. „Určite sú ľudia, ktorí šíria hoaxy o koronavíruse v dobre viere. Nejaký ich priateľ alebo blízky im niečo povie, prípadne niečo vidia na internete a sociálnych sieťach, falošnej správe uveria a následne ju s dobrým úmyslom šíria ďalej,“ poznamenal šéfredaktor portálu Antipropaganda.sk.

Dôvodom na šírenie falošných správ o koronavíruse môže byť aj snaha zbohatnúť. Na webových stránkach sa totiž uverejňujú dezinformácie, ktoré následne prilákajú množstvo zákazníkov. „Zámer však môže byť aj politický. Pri niektorých zdrojoch sme zaznamenali útočenie na Európsku úniu a NATO, pričom napríklad Rusko býva vykresľované pozitívne. Išlo o správy, ktorých obsahom boli možné zlyhania EÚ. Tieto dezinformácie majú schopnosť narušiť dôveru v dané inštitúcie, prípadne vytvoriť falošný pozitívny obraz o inom štáte. S možným politickým cieľom,“ upozornil Spišák.

Ako ďalej uviedol, výskyt hoaxov o koronavíruse má dopad na spoločnosť a je to možné vidieť v prieskumoch verejnej mienky. Úspech aktivít dezinformátorov podľa Spišáka dokazuje prieskum agentúry Ipsos. Vyplýva z neho, že až 54 percent respondentov nevie, ktorým informáciám o koronavíruse má veriť. Viac ako polovica opýtaných si tiež myslí, že koronavírus je rovnako nebezpečný ako bežná chrípka. „Mimoriadne znepokojujúci je aj fakt, že takmer polovica respondentov verí trom často šíreným falošným informáciám: “koronavírus vznikol v laboratóriu a bol šírený úmyselne (47 %); koronavírus bol vytvorený, aby na ňom zarobili farmaceutické firmy a médiá (42 %); dýchanie vlastného CO2 v rúšku je nebezpečné (42 %),“ dodal o prieskume Spišák. Ten ďalej pripomína aj prieskum agentúry Focus, podľa ktorého až 31 percent učiteľov druhého stupňa základných škôl verí, že očkovanie je prípravou na čipovanie ľudí. Polovica opýtaných učiteľov si tiež myslí, že vláda o koronavíruse informuje nepravdivo.

Slovenský inštitútu pre bezpečnostnú politiku vypracoval monitoring pomocou nástrojov CrowdTangle a NewsWhip, ktoré inštitútu po zadaní prvotných špecifikácií, ako napríklad kľúčových slov či minimálneho počtu interakcií, zasielali príspevky a články, ktoré sa týkali koronavírusu. Pomocou prvého nástroja monitorovali dezinformačné facebookové stránky a otvorené skupiny, pričom druhý slúži na sledovanie webových stránok. Inštitút následne informáciu vyhodnotil, a ak bola nejakým spôsobom problematická, vložili ju do monitoringu. Takýto monitoring uskutočnili od apríla do júla 2020.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA