Sociálne siete

DOMOV

Európsky súd pre ľudské práva zamietol sťažnosť sudcu Richarda M. v súvislosti s jeho vzatím do väzby

Zverejnené:

Upravené: 22. januára 2021 o 22:55

51

sudy baff
ZDROJ: Ilustračná foto/Unsplash/ Tingey Injury Law Firm

REKLAMA

22. január 2021 13:20 SITA, redakcia

BRATISLAVA – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zamietol sťažnosť na porušenie práv sudcu Richarda M. v súvislosti s jeho vzatím do väzby. Na vzatie do väzby dal pritom súhlas Ústavný súd SR. Príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) 11. marca minulého roka zadržali 13 sudcov v rámci akcie Búrka a viacerých z nich obvinili z trestných činov korupcie, zasahovania do nezávislosti súdu a marenia spravodlivosti. Informoval o tom rezort spravodlivosti na svojej internetovej stránke.

Voči Richradovi M. bolo v marci 2020 vznesené obvinenie pre trestný čin prijímania úplatku. Prvá námestníčka generálneho prokurátora podala ústavnému súdu žiadosť o súhlas s jeho vzatím do väzby. Sťažovateľ mal možnosť sa k tomuto návrhu v konaní pred súdom vyjadriť, 12. marca 2020 však ústavný súd vyslovil súhlas s jeho vzatím do väzby. Následne na návrh príslušného prokurátora Špecializovaný trestný súd (ŠTS) vzal sťažovateľa do takzvanej kolúznej a pokračovacej väzby. Jeho rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR).

Richard M. sa tak obrátil na ESĽP a sťažoval sa na porušenie svojich práv podľa článku o práve na osobnú slobodu a bezpečnosť a článku o práve na spravodlivé súdne konanie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku rozhodnutia ústavného súdu z 12. marca 2020. To bolo, ako tvrdí sudca, nezákonné, a to najmä preto, že návrh na rozhodnutie podala prvá námestníčka generálneho prokurátora a nie generálny prokurátor. Návrh bol podľa Richarda M. navyše svojvoľne a nedostatočne odôvodnený.

ESĽP však poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie ústavného súdu bolo predpokladom pre následné rozhodnutie o vzatí sťažovateľa do väzby, a teda nepredstavovalo „rozhodovanie o občianskych právach a záväzkoch sťažovateľa alebo o jeho trestnom obvinení“. Ako dodal súd, netýkalo sa priamo ani obmedzenia osobnej slobody daného sudcu. ESĽP ďalej zdôraznil, že argument o nesplnení zákonných podmienok z dôvodu nedostatku oprávnenia prvej námestníčky generálneho prokurátora na podanie žiadosti preskúmal a odmietol najvyšší súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o vzatí do väzby. Podobný argument odmietol ako nepodložený aj sám ESĽP v inom prípade proti Slovenskej republike. Podľa ESĽP nič nenasvedčuje tomu, že by rozhodnutie ústavného súdu bolo svojvoľné alebo nebolo dostatočne odôvodnené. Túto časť sťažnosti preto ESĽP považoval za zjavne nepodloženú.

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA