Sociálne siete

DOMOV

Kto bude novým šéfom GP? Ústavnoprávny výbor NR SR vypočúva kandidátov

Zverejnené:

Upravené: 25. januára 2021 o 17:02

77

large  O A eaffac
ZDROJ: Ilustračné foto, SITA

REKLAMA

20. november 2020 13:08 SITA, redakcia

BRATISLAVA – O post šéfa Generálnej prokuratúry (GP) SR sa uchádza sedem kandidátov. Medzi uchádzačmi sú Jozef Čentéš, Ján Šanta, Rastislav Remeta, Ján Hrivnák, Juraj Kliment, Maroš Žilinka a Tomáš Honz. Samotná voľba generálneho prokurátora sa v parlamente uskutoční na novembrovej schôdzi, ktorá sa začína 24. novembra. Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR kandidátov dnes pokračuje vo vypočúvaní kandidátov.

Je zrejmé, že prokuratúra sa nachádza v kríze a potrebuje krízového manažéra. Na úvod svojho vystúpenia pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR to povedal kandidát na generálneho prokurátora a sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment. Ako doplnil, jeho vyjadrenie súvisí s akciami Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Božie mlyny a Očistec.

Poslankyňa Petra Hajšelová (Sme rodina) sa Klimenta opýtala, prečo sa prokurátora dostala do krízy, či ide o zlyhanie systému alebo jednotlivcov. „Prokuratúra je v kríze z toho dôvodu, že sa vytvorili akési paralelné štruktúry, zamerané na kupovanie spravodlivosti. Tie posledné akcie dokazujú, že do tohto systému boli zapojené aj štruktúry zodpovedné za výkon súdnej moci a trestnú politiku a prokuratúra tieto štruktúry dlhodobo tolerovala,“ uviedol Kliment. Ako dodal, zrejme nastal problém v tom, že tieto toxické subjekty infiltrovali významne postavených funkcionárov prokuratúry. „Na prvý pohľad sa zda, že zlyhali len títo funkcionári, ale zlyhali v podstate všetci, pretože to má morálny dopad na celý systém, pretože sa neozvali tí, ktorí sa mali ozvať‚“ doplnil.

Na pretrase bola aj kauza Cervanová

Poslanci sa sudcu pýtajú aj na kauzu Cervanová. Ondreja Dostála (SaS) zaujíma, či by nemali byť rozhodnutia súdov dostatočne presvedčivé, aby ich nebolo potrebné „vysvetľovať troma knihami“. Kliment s poslancom súhlasil, ale povedal, že prípad rezonoval v spoločnosti roky a myslí si, že napriek argumentácii v rozsudku by nejaké pochybnosti existovali.

„Výrok o vine nebol založený na procesne spochybniteľných dôkazoch alebo procesne nepoužiteľných dôkazoch. Iné je to odôvodnenie, ja keď som to videl, tak som hneď videl, že z tohto bude problém,“ povedal Kliment. Impulz k napísaniu kníh dostal, keď zistil, že téma bude v spoločnosti rezonovať, ak k tomu nezaujme zásadný postoj. Kliment zdôraznil, že si za odsudzujúcim rozsudkom, ale aj faktami, ktoré sa nachádzajú vo všetkých troch knihách, stojí. „Tam nie je jedna skutočnosť alebo fakt, ktorý by bol spochybniteľný,“ uzavrel.

Šeliga sa pýta na spoluprácu s Tóthom

Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) sa pýta kandidáta na jeho spoluprácu na knihe s Petrom Tóthom. „Nechcem povedať, že som bol dotlačený do takého prístupu, ale v mediálnom priestore sa mi ťažko hľadala osoba, ktorá by bola ochotná pristúpiť na túto spoluprácu, niektoré osoby spoluprácu odmietli. Vládlo presvedčenie, že tieto osoby v kauze Cervanová sú nevinné,“ dodal Kliment.

Poslanec Alojz Baránik (SaS) sa spýtal, či nie sú veci ako pozvanie Roberta Kaliňáka (Smer-SD) na krst knihy také „fatálne zlyhania, ktoré nám bránia v tom, aby sme vás podporili na funkciu generálneho prokurátora“. Baránik podotkol, že Kaliňák bol už vtedy známy pre svoje vyjadrenia v prípade kauzy Hedvigy Malinovej. „Po prvé, chcem zdôrazniť, že na krste nebol Robert Kaliňák, ale bol minister vnútra. My sme nepozývali konkrétne osoby, ale funkciu,“ vysvetlil Kliment. Pozvanie ministra vnútra bral ako prejav úcty k vyšetrovateľom, ktorí roky podstupovali „útoky“ zo strany odsúdených osôb.

Ondrej Dostál konfrontoval Juraja Klimenta so statusom Petra Tótha, ktorý bývalý novinár a pracovník Slovenskej informačnej služby zverejnil na sociálnej sieti počas vypočutia kandidáta pred Ústavnoprávny výborom NR SR. Tóth napísal, že Juraj Kliment klame, keď uviedol, že s ním ukončil spoluprácu, keď odhalil jeho (Tóthove, pozn. SITA) „toxické“ známosti. „Pokiaľ ide o tvrdenie, že som vedel o jeho kontakte s Marianom K., tak to sa nezakladá na pravde,“ skonštatoval Kliment. Dodal, že prvýkrát sa dozvedel o Tóthových kontaktoch, keď za ním prišiel s tým, či môže Marian K. prísť na krst knihy. „To mi sakramentsky vadilo. Tam hrozilo, keď by trval na účasti Mariana K. na krste, že by som sa nezúčastnil,“ zdôraznil. Kliment vylúčil, že by vedel o vzťahu Mariana K. a Petra Tótha a skonštatoval, že Marian K. sa snažil dostať do jeho priazne dlhú dobu, čo sa mu nikdy nepodarilo.

Juraj Kliment, jediný neprokurátor z kandidátov na šéfa Generálnej prokuratúry SR, si myslí, že zmena na prokuratúre musí prísť z vonku. „Pokiaľ by som videl v prokurátorskom prostredí osobu s nejakým disidentským nádychom alebo s jasnou koncepciou a postojom, ktorý v minulosti prezentovala a na tom postoji zotrvala aj vo vzťahu k tomuto vedeniu prokuratúry, tak by som na takúto kandidatúru rezignoval,“ vysvetlil Kliment. To, že nie je zaťažený vzťahmi v rámci prokurátorského prostredia, považuje za výhodu.

Podľa kandidáta Remetu na prokuratúre zlyhal špeciálny prokurátor, generálny prokurátor a pár námestníkov

Uchádzač o post šéfa Generálnej prokuratúry SR (GP SR) Rastislav Remeta si myslí, že na prokuratúre zlyhal špeciálny prokurátor, generálny prokurátor a pár námestníkov. GP SR ale podľa neho funguje. „Absolútna väčšina prokurátorov si robí svoju prácu. Z hľadiska odozvy jednotlivých zhromaždení prokurátorov je badať obrovské zhrozenie a hanbu, čo spôsobili vrcholní funkcionári prokuratúry,“ vysvetlil. Po viac ako päťhodinovom vypočúvaní sudcu Juraja Klimenta predseda Ústavnoprávneho výboru povedal, že vypočutie kandidáta Maroša Žilinku odložia na pondelok 23. novembra. Odložiť môžu aj vypočutie Jána Šantu.

Remeta tiež uviedol, že v čase jeho pôsobenia na GP SR inštitúcia prerastala políciou, „ktorá takmer riadila prokuratúru“. Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) sa kandidáta opýtal, ako má tento výrok chápať. „Pozícia prokuratúry v trestnom procese a pri dodržiavaní zákonnosti pred začatím trestného stíhania v prípravnom konaní absolútne neplnila svoj účel, v rozsahu zákonom vymedzenom,“ odpovedal Remeta s tým, že tento problém sa vyskytoval v rámci celej republiky.

Kandidát na post generálneho prokurátora Rastislav Remeta odišiel v roku 2013 z GP SR s ohľadom na jej stav a vrátil sa na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici. Malo ísť o gesto, ktoré spravili aj iní prokurátori. Remeta je tiež predsedom etickej komisie prokuratúry. „Situácia, ktorá sa objavila po posledných zadržaniach sudcov, špeciálneho prokurátora a policajtov odkryla množstvo ďalších otázok, kde posudzovanie tohto správania z hľadiska etického charakteru zďaleka nepostačuje,“ dodal Remeta.

Poslanec Miloš Svrček (Sme rodina) si myslí, že etická komisia mala byť aktívnejšia v prípade prešľapov a podozrení najmä na generálnej prokuratúre. Kandidáta sa spýtal, ako by odstránil jej nečinnosť, ak by sa stal generálnym prokurátorom. Remeta odpovedal, že by mohlo byť funkčné obdobie jej členov obmedzené alebo by sa do nej vložili prvky z externého prostredia prokuratúry. Remeta uviedol, že najväčší etický prípad, aký kedy riešil, bola nahrávka Dobroslava T. Sám nedal etickej komisii žiadny podnet od roku 2016, „keďže som bol podpredsedom etickej komisie“.

Zástupca prezidentky Marián Leško sa pýtal Remetu, prečo nepodporil v roku 2019 výzvu niekdajšieho predsedu etickej komisie Jozefa Sedláka na odstúpenie špeciálneho prokurátora Dušana K. „Pán Sedlák rozoslal zo služobnej adresy sekretárky Krajskej prokuratúry v Trenčíne mail s názvom ‚a zostalo ticho‘. Ten mail v podstate absolútne nevysvetľoval, čo tým ‚básnik myslel‘. Preto som inicioval zvolanie etickej komisie, aby nám to pán Sedlák vysvetlil. Všetci členovia etickej komisie vyjadrili nepochopenie jeho postoju z hľadiska toho, že to nebolo prejednané v etickej komisii, že nepochopili obsah a v niektorých častiach ich to urazilo, lebo vyjadrenie, že len to, že si plnia len svoje pracovné úlohy, nestačí. Väčšina to pochopila ako odchod z prokuratúry,“ objasňoval Remeta, ktorý výzvu nepodporil.

Leško sa ďalej pýtal Remetu, či naozaj nespozoroval do roku 2014 na Dobroslavovi T. žiadnu disciplinárnu či trestnoprávnu činnosť. „Ja osobne okrem špecifickosti jeho osobnosti som žiadnu nezákonnosť alebo disciplinárne previnenie nebadal. Navyše som nebol v pozícii námestníka ani riaditeľa. Ja som u neho v kancelárii bol maximálne trikrát,“ odpovedal. Leško sa ďalej opýtal, či Remetu nevyrušila informácia o tom, že mal Dobroslav T. vydať príkaz, na základe ktorého sa dostal Glance House do rúk, do ktorých sa nemal dostať. „Z pozície trestného prokurátora som to zachytil v médiách, ale keďže na starosti to má netrestný odbor generálnej prokuratúry, ja som v tej veci nevedel, čo k tomu viac dodať,“ dodal Remeta.

Dušan K. sa podľa kandidáta na GP Jána Hrivnáka spreneveril činnosti prokurátora

To, čoho sa dopustil dnes už bývalý špeciálny prokurátor Dušan K., sa nemalo nikdy stať. Povedal to včera počas vypočutia pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR kandidát na post generálneho prokurátora Ján Hrivnák. Podľa jeho názoru sa Dušan K. svojim správaním spreneveril činnosti prokurátora a od takéhoto konania sa dištancuje. Hrivnák pokračoval, že neočakával, že sa niekedy „dožije“ takejto situácie, že sa verejnosť dozvie, aké praktiky mal špeciálny prokurátor, a že nebol na strane zákonnosti ale na strane zločinu.

Svoj dištanc od správania sa špeciálneho prokurátora Dušana K. vyjadrili podľa Hrivnáka prokurátori špeciálnej prokuratúry tak, že podali výzvu na jeho okamžité odstúpenie. „Reakcia väčšiny prokurátorov bola kladná, teda podpísali sa pod túto výzvu. Ale nie všetci. Nastalo váhanie u niektorých prokurátorov, možno dúfajúc, že sa dotyčný človek o pár dní vráti a pôjde všetko v starých koľajach,“ uviedol Hrivnák a dodal, že dlhodobo nesúhlasil s mnohými praktikami, ktoré videl. „Avšak nemohol som jednoznačne povedať, a nemal som na to dôkazy, že sa dopúšťa trestného činu,“ uzavrel.

Na otázku poslanca Ondreja Dostála (SaS), či videl zmenu v tom, keď viedol Generálnu prokuratúru SR Dobroslav Trnka a keď ju riadil Jaromír Čižnár, Hrivnák uviedol, že veľkú zmenu nezaznamenal. „Nesúhlasím s jednoznačným tvrdím, že celá prokuratúra bola v kolapse, pretože tie problémy sa týkajú vrcholných predstaviteľov prokuratúry. Tí radoví prokurátori po okresoch a krajoch si svoju robotu plnili, a dôkazom toho je, že neustále sa riešili nejaké trestné veci pred súdmi,“ zdôraznil Hrivnák a dodal, že nevidí, že by spravila prokuratúra nejaký výrazný krok dopredu za vedenia Jaromíra Čižnára. „Navyše si myslím, že v niektorých veciach bol akousi skôr prekážkou v riešení vecí. To z toho dôvodu, že konkrétne v niektorých korupčných kauzách aplikoval po návrhu obhajcov obvinených zrušiť v rámci mimoriadneho opravného prostriedku uznesenia, ktorými bolo vznesené obvinenie páchateľom za korupciu,“ podotkol.

Hrivnák v minulosti čelil disciplinárnemu stíhaniu, ktoré voči nemu viedol Dušan K. V roku 2010 kandidoval na post generálneho prokurátora a ozval sa aj pri kauze prokurátora Vasiľa Špirka. „Nadobudol som dojem, že ste človek, čo sa vie v nejakej fáze ozvať,“ povedal podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) a opýtal sa Hrivnáka, prečo sa k nemu nepripojili aj ostatní prokurátori špeciálnej prokurátori vrátane kandidátov za generálneho prokurátora Maroša Žilinku, Jána Šantu a Tomáša Honza.

„Ja ako jediný som nemal riadiacu funkciu, to znamená, že ak oni mali nejaké riadiace funkcie, nechcem to nejak jednoznačne naznačiť, ale možno boli spokojní s tým, že mali tú funkciu…možno pristupovali k tomu tak, že fajn, som spokojný, nepokazím si to. Ja som ich nežiadal, aby sa pripojili, aby sme urobili nejaký prevrat a dali jasne najavo s čím nesúhlasíme,“ odpovedal Hrivnák. Kandidát na generálneho prokurátora pripomenul aj moment, keď bývalý šéf etickej komisie prokurátorov Jozef Sedlák poslal každému prokurátorovi e-mail, aby sa zjednotili a pridali sa k jeho výzve na odstúpenie Dušana K. z funkcie. „On sa vzdal funkcie, a to len pre to, že nikto sa mu k tejto výzve nepripojil. Je to smutné, že takmer tisíc prokurátorov je spokojných so stavom, ktorý už, dnes vieme, bol prehnitý,“ uviedol Hrivnák. Na otázku, prečo sa nepripojil k výzve, povedal, že mal už pripravenú odpoveď, ale z časových dôvodov ju nestihol poslať skôr ako Sedlák odstúpil z funkcie.

Dôvodom súčasného stavu prokuratúry a polície je podľa Čentéša zlyhanie kontrolných mechanizmov či nekvalitný výber prokurátorov

Dôvodom súčasného stavu prokuratúry a polície je zlyhanie kontrolných mechanizmov, jednotlivcov a nekvalitný výber prokurátorov. Na vypočutí kandidátov na post generálneho prokurátora to uviedol včera jeden z uchádzačov Jozef Čentéš.

Ako príklad zlyhania kontroly prokuratúry spomenul Čentéš podozrenia, že sa prokurátorom odnímali veci bez právneho titulu a nikto na to nepoukázal. „Treba urobiť tú veľkú radu prokuratúry, veď prokuratúru reálne nikto nekontroval. Teraz máme súdnu radu v novom zložení a zrazu to ide, prečo to nešlo predtým?,“ dodal.

Na prokuratúru sa podľa Čentéša dostávali aj ľudia, ktorí na nej nemali čo robiť. „Preto ponúkam koncept, aby sa na miesta právnych čakateľov prokuratúry, prokurátorov aj vedúcich prokurátorov dostávali aj ľudia zvonka. Pretože teraz môže byť prokurátorom len človek, ktorý je čakateľom,“ vysvetlil s tým, že od roku 2011 bolo jedno výberové konanie na prokurátora zvonka.

Za stav justície na Slovensku môžu podľa Čentéša aj zlyhania jednotlivcov. Dokazuje to podľa neho aj Česká republika, v ktorej neexistuje napríklad ani súdna rada. „Nemajú ani také inštitúcie ako my. Prečo tam funguje najvyšší súd, najvyšší správny súd, aj ústavný súd inak ako na Slovensku. Preto, lebo sa tam našli jednotlivci, ktorí s tým vedeli pohnúť,“ uzavrel.

Kandidát Honz chce rozviazať ruky radovým prokurátorom

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a kandidát na generálneho prokurátora Tomáš Honz by chcel „rozviazať ruky“ radovým prokurátorom a zvýšiť tak ich procesnú samostatnosť. Povedal to včera na úvod verejného vypočutia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR. Samostatnosť prokurátorov by chcel docieliť tak, že by odovzdal právo podať obžalobu jednotlivým prokurátorom.

„Prokurátor, ktorý sám niečo podpíše, ide s tou vecou na súd a zodpovedá za výsledok toho konania, to je niečo, čo dáva prokurátorom do rúk silu, zodpovednosť, ale podľa mňa upevňuje ich pôsobenie na prokuratúre,“ vysvetlil Honz a dodal, že zvýšenie samostatnosti jednotlivých prokurátorov by najmä paralyzovalo koncentráciu moci u vedúcich prokurátorov.

Člen Ústavnoprávneho výboru a poslanec Rastislav Schlosár (ĽSNS) uviedol, že Honz má „zvrátené totalitné chápanie určitých trestných činov“. Pýtal sa ho, či by dnes stíhal aj Ľudovíta Štúra. Poslanec to uviedol v súvislosti s prípadom šéfredaktora časopisu Zem a Vek Tibora Eliota R., ktorého Tomáš Honz obžaloval z trestného činu hanobenia národa a šírenia extrémistických materiálov a Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku ho uznal za vinného.

„Keď už hovoríme o Štúrovi, je to vyjadrenie z prvej polovice 19. storočia. Z obdobia, keď sme ešte nevedeli, že príde holokaust, že príde rasistický antisemitizmus. Bolo to nábožensko-ekonomické vzopretie sa človeka, ktorý strácal pevnú pôdu pod nohami a šéfredaktor časopisu Zem a Vek takéto vyjadrenie a ďalšie vyjadrenia vytrhol z kontextu a prezentoval ich takým spôsobom, ktoré mali vzbudiť nenávisť v slovenskej spoločnosti proti Židom,“ vysvetlil Honz.

Poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS) sa opýtal kandidáta, či sa verejne ohradil voči bývalému šéfovi špeciálnej prokuratúry, v súčasnosti obvinenému Dušanovi K. Honz od roku 2013 pôsobí na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR. Priznal, že verejne proti Dušanovi K. nevystúpil, pretože ako prokurátor špeciálnej prokuratúry má previerku v stupni prísne tajné. „Zásadným spôsobom je u vás zisťované, či od vás odchádzajú nejaké informácie, alebo nie. Ja si myslím, že táto štátna skrumáž, ktorá tu v tomto období bola, by vás veľmi rýchlo vylustrovala a mali by ste veľké problémy,“ dodal. Tomáš Honz na vypočutí uviedol, že vedel o tom, že má Dušan K. na stole spis kauzy Gorila. „O tom sa stále hovorilo, ale obsah spisu som, samozrejme, nepoznal,“ dodal.

„Prišlo mi také nenáležité vzhľadom na moju pozíciu, aby som sa vyjadroval k nejakému spisu, ktorého obsah nepoznám. Neviem, či je pravdivý. Viete si, pán poslanec, predstaviť, akú výzvu by som dal do médií? Médiá píšu o mojom šéfovi, že niečo robí, ja neviem, či to tak je, ale prosím vás, nech sa to prešetrí. To si musíte zvážiť, či také niečo urobíte, alebo nie,“ povedal Honz.

Kandidát na post generálneho prokurátora si myslí, že novozvolený šéf Generálnej prokuratúry SR by mal zvážiť podanie návrhu na rozpustenie strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). „Ako vedúci oddelenia extrémistickej kriminality môžem povedať, že tých podkladov je veľa. Žaloba po právoplatnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veci obžalovaného Mariana K. by mala nasledovať,“ pokračoval Honz.

„Keď už hovoríme o Štúrovi, je to vyjadrenie z prvej polovice 19. storočia. Z obdobia, keď sme ešte nevedeli, že príde holokaust, že príde rasistický antisemitizmus. Bolo to nábožensko-ekonomické vzopretie sa človeka, ktorý strácal pevnú pôdu pod nohami a šéfredaktor časopisu Zem a Vek takéto vyjadrenie a ďalšie vyjadrenia vytrhol z kontextu a prezentoval ich takým spôsobom, ktoré mali vzbudiť nenávisť v slovenskej spoločnosti proti Židom,“ vysvetlil Honz.

Správa je priebežne aktualizovaná

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA