Nové peniaze dnes tvoria najmä komerčné banky

BRATISLAVA – Dnes centrálna banka vydáva len mince a bankovky, no tvorí a spravuje aj rezervy prekomerčné banky, ktoré vyplývajú z jej výkonu menovej politiky, napríklad z takzvaného kvantitatívneho uvoľňovania či povinných minimálnych rezerv. Vidno to v prvých riadkoch záväzkovej strany súvahy ECB (vpravo), ktoré spolu vyjadrujú takzvanú úzku menovú zásobu (M1). Informuje o tom Všeobecná úverová banka (VÚB) na svojej stránke.

Elektronické peniaze v komerčných bankách, súčasť širšej menovej zásoby M2, však v súvahe centrálnej banky nefigurujú. ECB preto nové peniaze pre stimuláciu hospodárstva nepumpuje do ekonomiky priamo, ale len prostredníctvom komerčných bánk, ktoré ich vo forme aktív používajú na úverovanie. Oveľa viac nových elektronických peňazí tak v súčasnom systéme vytvárajú a spravujú samotné komerčné banky. Z širšej menovej zásoby tvoria vklady v bankách v eurozóne až 91%, v Spojenom kráľovstve dokonca až 97%.

Je tomu tak aj vďaka vysokej miere využívania bezhotovostných platieb. Ale aj preto, že banky nedržia pre svoje vklady stopercentné, ale len čiastkové rezervy, na pokrytie krátkodobých platovných potrieb. Naopak, väčšinu zdrojov posúvajú inde do ekonomiky vo forme zväčša dlhodobých úverov. Tie zasa ich subjekty posúvajú ďalej, čím sa celková menová zásoba v konečnom dôsledku môže aj niekoľkonásobne zväčšiť.

Centrálna banka tak nemá priamu kontrolu nad tým, ako sa jej menová politika pretaví do praxe. Nerozhoduje o čom, či a komu sa úverovať bude či nebude – tieto úlohy dnešný systém ponecháva na súkromných inštitúciách a trhu.