Sociálne siete

ÚVOD SLIDER

Kyjev, Fínsko a Pobaltie sa ohradili voči Macronovým výrokom o zárukách pre Rusko

Zverejnené:

Upravené: 5. decembra 2022 o 14:07

320

zdroj: Facebook

REKLAMA

GLOBALNEWS

Predstavitelia Ukrajiny, Fínska a Baltských štátov dnes kritizovali výroky francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v rozhovore s francúzskou televíziou TF1 naznačil, že v rámci budúcich rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine bude potrebné dať Rusku bezpečnostné záruky. Podľa Kyjeva či Pobaltia je to ale Moskva, kto by sa mal po ukončení invázie zaručiť Európe. Napísal to denník Financial Times (FT).

Macron povedal, že Západ by mal vopred zvážiť, ako sa postaví k ruským bezpečnostným požiadavkám ohľadom NATO, pokiaľ sa ruský prezident Vladimír Putin rozhodne vrátiť k rokovaniu o mieri na Ukrajine. „Jedným zo základných bodov, ktorými sa musíme zaoberať, je – ako Putin vždy hovoril – strach, že NATO príde priamo k jeho dverám, a tiež rozmiestnením rakiet, ktoré by mohli ohroziť Rusko,“ povedal Macron v rozhovore po rokovaní americkým prezidentom Joeom Bidenom vo Washingtone.

Jeho výroky v Kyjeve vyvolali silnú odozvu. „Niekto chce poskytnúť bezpečnostné záruky teroristickému a vražednému štátu?“ pýtal sa na twitteri šéf ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov. Zástupca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak uviedol, že svet namiesto toho potrebuje bezpečnostné záruky od Ruska, ktoré by malo byť pohnané na zodpovednosť. „Civilizovaný svet potrebuje ‚bezpečnostné záruky‘ pred barbarskými zámermi postputinovského Ruska,“ napísal na sociálnych sieťach.

V Belgicku začína súd s teroristami z bruselského letiska a metra. Proces je najväčší v dejinách krajiny

Kyjev, ktorý sa sám usiluje o povojnové bezpečnostné záruky od západných štátov, odmietol akékoľvek návrhy, že by mal byť Putin po konflikte odmenený ústupkami, vzhľadom na to, že agresorom je Rusko, uviedol FT.

Macron podľa denníka už skôr čelil kritike, že voči Moskve nie je dostatočne tvrdý po tom, čo napríklad vyhlásil, že Západ „by nemal ponižovať Rusko“ kvôli vojne, pretože aj po skončení konfliktu bude stále jeho susedom.

Bývalý premiér Fínska, ktoré v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu požiadalo o členstvo v NATO, Alexander Stubb, uviedol, že s Macronom zásadne nesúhlasí. „Jediné bezpečnostné záruky, na ktoré by sme sa mali zamerať, sú v zásade neruské,“ napísal na twitteri. „Rusko musí najskôr zaručiť, že nebude útočiť na ostatných. Až potom môžeme začať diskutovať o (európskej bezpečnosti),“ dodal.

„Myšlienka, že ruskú inváziu na Ukrajinu možno ukončiť tým, že Západ poskytne Rusku bezpečnostné záruky, sa dostáva do pasce Putinovho naratívu, že Západ a Ukrajina sú za túto vojnu zodpovedné a Rusko je (nevinnou) obeťou,“ povedal FT lotyšský minister obrany Artis Pabriks.

Macronove komentáre tiež podľa denníka zdanlivo dávajú za pravdu Putinovu tvrdenie, že NATO sa „rozšírilo“ smerom k ruským hraniciam tým, že prijalo bývalé sovietske štáty, a že to bol legitímny dôvod na inváziu.

Aliancia toto tvrdenie dôrazne poprela a zároveň pravidelne opakuje svoju politiku „otvorených dverí“, podľa ktorej sa každý štát môže rozhodnúť požiadať o vstup bez ohľadu na svoju zemepisnú polohu. Moskva nemá právo žiadateľa vetovať.

„Povedzme si jasne, čo sme videli na Ukrajine. Rusko nebolo vyprovokované. Rusko nebolo ohrozené,“ povedal v sobotu americký minister obrany Lloyd Austin. „Putinova vojna nie je dôsledkom rozširovania NATO. Je príčinou expanzie NATO,“ dodal.

V čase, keď vojna vstupuje do desiateho mesiaca, západní predstavitelia uviedli, že sa nekonajú žiadne formálne rokovania o ukončení konfliktu. USA a ďalší spojenci Ukrajiny, vrátane Francúzska, opakovane uviedli, že bude na Zelenskom, aby rozhodol o podmienkach, ktoré jeho krajina prijme.

Čínska posádka Shenzhou 14 sa po šiestich mesiacoch na vesmírnej stanici vrátila domov

TIEŽ BY SA VÁM MOHLO PÁČIŤ

REKLAMA